Multi-kulti leto v Rumunsku

Keď som sa rozhodla ísť na stáž, nemala som presne určený cieľ, nechcela som ísť veľmi ďaleko, ale ani do susednej krajiny a tak napokon padla voľba na Rumunsko. Mojou destináciou sa stalo milé mestečko blízko maďarských hraníc – Timisoara, ktoré sa môže pochváliť bohatou históriou, práve tam v roku 1989 vypukla revolúcia v Rumunsku. A zaujímavosť mesta spočíva aj v jeho multinárodnej tradícii. Kedysi si na tomto mieste spoločne nažívali Rumuni s Maďarmi, Čechmi, Nemcami a Srbmi…No a o čosi pestrejšie národnostné zloženie zažila Timisoara v roku 2013.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rumunsko, Viera

Projekt ReBranders, ktorého som sa zúčastnila, spojil v tomto malom mestečku celý svet. Skupinku 60 účastníkov tvorili ľudia z 25 krajín, z Ázie, z Európy, USA a dokonca aj z Afriky. Veľmi sa mi páčilo, že AIESEC Timisoara vytvoril tak pestrú skupinku. Na jednom mieste som mala možnosť spoznať kultúry z celého sveta. Obzvlášť zaujímavé bolo napríklad spoznávanie moslimskej kultúry. Naši noví kamaráti moslimovia práve počas stáže prežívali Ramadán, preto až do západu slnka nemohli jesť a čo je zarážajúcejšie ani piť. Nechápali sme, no zároveň obdivovali, ako dokážu takéto pravidlo dodržať v tropických takmer 40 stupňových horúčavách. Dozvedať sa o životnom štýle priamo od ľudí, ktorým je vlastný je určite omnoho živšie, ako prečítanie odbornej literatúry či zábery zo zahraničia v televízii. To sa vlastne ani nedá porovnávať, navyše samozrejmosťou bola každodenná komunikácia v anglickom jazyku, aj keď pravdou je, že pri komunikácii s domácim obyvateľstvom sme si museli pomáhať rukami nohami, ale to nevadí kreativita a zábava patria k životu na stáži.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rumunsko, Viera

Náš veľkolepý projekt ReBranders  vystihol podstatu kultúrnej stáže, nielen poznávaním kultúry krajiny v ktorej sme sa nachádzali, ale hlavne vďaka kultúrnym a zvykovým odlišnostiam každého jedného z nás.

Jedným z najkrajších dni počas pobytu na stáži bola Global village, kde sme všetci prezentovali krajinu svojho pôvodu. Námestie v centre mesta sa zmenilo na medzinárodný trh, okoloidúci mohli krôčik po krôčiku precestovať celý svet. Okrem prezentácie našich krajín sme predviedli aj kultúrny program, náš spoločný tanec. Veľmi vtipná bola water fight, ktorú sme odpálili pred otvorením Global village. Rumunskí AIESECári vymysleli zábavnú disciplínu, v rámci ktorej sme sa všetci oblievali. Bola to veľká zábava a hlavne vzhľadom k pripekajúcemu slnku aj veľmi vhodná. Policajti však mali iný názor, a našu zábavku nám zrušili.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rumunsko, Viera

A za zmienku určite stojí aj náplň projektu. Podieľali sme sa na marketingovej osvete neziskových organizácii. Boli sme rozdelení do 5-členných skupín a pridelili nám projekty, pričom moja skupinka mala na starosti jeden z najzaujímavejších, festival Plai- čo predstavuje jeden z najväčších festivalov v Rumunsku. jJe to multikultúrny festival, ktorý spája hudbu, umenie a tvorivé dielne. Zaujímavé je, že všetci organizátori sú dobrovoľníci a keďže som fanúšikom festivalov, tento projekt mi úplne sadol.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rumunsko, Viera

Aj s odstupom času musím povedať, že rozhodnutie ísť na stáž cez AIESEC patrí medzi TOP správne rozhodnutia môjho života. Pochopila som, aký krásny a pestrý je tento svet a že je fajn byť Európanom. Komunikáciou v angličtine som sa naučila veriť, že speakovanie sa dá zvládnuť a keď počúvajú moje uši nie je problém rozumieť cudzokrajanom. Preto by som chcela posmeliť aj tých, ktorí váhajú, pretože sa boja jazykovej bariéry a toho, že ich level anglického jazyka je slabý, tak sa báť nemusia a určite to zvládnu tak ako aj ja.

– Viera, Rumunsko, Global Volunteer

Moje dobrodružstvo v Afrike

Zvyčajne, keď ľudia počujú slovo Afrika, v mysli im zarezonuje divočina, choroba, hlad, vojna, bieda. Ak sa človek chce vybrať na takéto miesto, skutočne treba mať riadnu dávku odvahy. No ja som sa napriek všetkým možným výstrahám priateľov a známych vydala na cestu do Afriky. Moja túžba bola taká veľká, že prekonala všetok strach. A naozaj bolo to nezabudnuteľné leto. Nezažila som jediný okamih, kedy by som svoje rozhodnutie oľutovala.

Môj prvotný cieľ bol vycestovať v lete niekam do zahraničia, zlepšiť si angličtinu, zažiť niečo nové, čo by ma obohatilo, a  prežiť zmysluplné a zábavné leto.  Vybrala som si projekt s názvom „Hope for Child“, v rámci ktorého  som mala príležitosť pracovať ako pomocná učiteľka a animátorka s deťmi. Samotná organizácia Tumaini Children´s Home sa nachádza v maličkom mestečku Eldoret v Keni.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Keňa, Jana

Toto miesto som si vybrala preto, lebo ma veľmi oslovila myšlienka, že aj v dnešnej, tak ustráchanej a materialistickej dobe sa našli manželia (konkrétne Američania), ktorí pocítili poslanie a rozhodli sa zanechať svoj pohodlný život a ísť niekam do neznáma, presnejšie do Afriky. Tu sa rozhodli  stráviť spoločne so svojimi deťmi zvyšok svojho života v službe opusteným africkým deťom, ktoré prijali za svoje vlastné. Podarilo sa im postaviť dom a zriadiť školu, v ktorej som mala možnosť realizovať svoju stáž. Bolo to niečo, čo som si vôbec nevedela reálne predstaviť a veľmi som túžila spoznať a stráviť čas s takýmito ľuďmi.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Keňa, Jana

Afrika ma naozaj veľmi očarila a prevýšila všetky moje očakávania. Bola som veľmi milo prekvapená tým, ako úžasne bolo o mňa postarané. Každý deň bol pre mňa jedným veľkým dobrodružstvom, keďže Afričania sú ľudia s jednoduchým a tak otvoreným srdcom a zároveň s veľkým zmyslom pre humor a s veľkým optimizmom. Cez týždeň som si naplno vychutnávala prácu s deťmi, no a cez víkendy sme spolu s ostatnými stážistami a Afričanmi podnikali výlety na nádherné africké turistické destinácie ako Safari, Lake Nakuru, Lake Victoria a  pod. Mnohokrát som si pripadala ako v rozprávke.

Napriek tomu, že Afrika je chudobná krajina a určite sa tam vyskytuje oveľa viac chorôb ako na Slovensku, žije tam mnoho inteligentných a vzdelaných ľudí a hlavne detí, ktoré sa túžia vzdelávať a pracujú na sebe. Určite tam nájdeme aj nádherné nemocnice, školy, univerzity, a samozrejme aj supermarkety. Nie je to len divočina, ako sa mnohí ľudia nazdávajú.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Keňa, Jana

A čo dodať na záver? Afrika ma v mnohom obohatila. V prvom rade to boli deti, ktoré ma svojou jednoduchosťou a láskou veľmi očarili. Ďalej rozhovory a skúsenosti, ktoré mi odovzdali spomínaní manželia, a taktiež ostatní Afričania a stážisti z rôznych krajín, s ktorými som bývala a s ktorými som trávila voľné chvíle, výlety, ktoré sme spolu organizovali počas víkendov. A samozrejme samotná africká kultúra, aj kultúra  iných krajín, z ktorých pochádzali ostatní stážisti.  Verím,  že toto miesto  ešte navštívim a vrelo odporúčam každému staviť na takéto úžasné dobrodružstvo v Afrike.

– Jana, Keňa, Global Volunteer

V Rusku nie je až taká zima

Ahojte! Minulé leto som strávila na kultúrnej stáži v Rusku. Pri tomto slove asi mnohých „zamrazí“, pretože väčšina ľudí si predstaví Sibír a celodenné jedlo v podobe ruskej vodky na raňajky, obed a večeru. Ja som i však napriek rôznym stereotypom napokon rozhodla túto šancu využiť a zapojila som sa do projektu It´s up to you, kde som pracovala ako animátorka na mládežníckom tábore. Keď sa pozriem spätne na tento môj pobyt, vidím v ňom veľa prínosov nielen pre mňa, ale i pre ľudí, s ktorými som mala možnosť sa spoznať. V prvom rade by som chcela poradiť tým, ktorí sa ešte iba rozhodujú, či niekam pôjdu – nebojte sa!

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Už pri samotnom výbere stáže nejako intuitívne vytušíte, čo by mohlo byť pre vás to „pravé orechové“ a za tým si rozhodne choďte. Ak vás projekt zaujme, zapojte sa do neho. Moja stáž mi pomohla hlavne v tom, aby som sa stala samostatnejšia – veď povedzme si, byť sama na Moskovskom letisku nie je žiadna sranda – zažila som situácie, v ktorých som si otestovala to, ako viem reagovať na to, čo sa deje okolo mňa a to mi pomáha i teraz po stáži, keď treba niečo zariadiť, niekam ísť – som rozhodnejšia a nebojím sa tak ako predtým.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Ďalšiu vec, ktorú som si uvedomila na samotnom pobyte je to, že na svete je naozaj toľko krásnych miest a predovšetkým toľko dobrých ľudí – naozaj som zažila mnohé situácie, v ktorých som sa o tom presvedčila. I napriek niekoľkotisícovej vzdialenosti od Slovenska, som tu našla ľudí, o ktorých si teraz myslím, že keby som ich nespoznala, môj život by bol ochudobnený o také krásne priateľstvá, ktoré pretrvávajú až doteraz. Počas stáže som si taktiež uvedomila, aké mám hodnoty, čo je pre mňa skutočne dôležité a čo nie.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Človek si myslí, že má nejaké hodnoty, ktoré nie sú pre neho príliš dôležité, ale keď sa ocitne na nejakom inom mieste, uvedomí si, že niektoré z nich by predsa len posunul na vyššie priečky. Ja som si konkrétne uvedomila, že som hrdá na to, že som Slovenka a že moja viera je pre mňa dosť dôležitá. Samozrejme, zažila som aj „čierne dni“, kedy som chcela odísť, lebo nič sa mi nepáčilo, všetko bolo zlé – ale taký pocit poznáme asi všetci z nášho každodenného života. Myslím si, že to dobré niekoľkonásobne prevýšilo drobné nedostatky, ktoré nastali. A po príchode na Slovensko som mojim kamarátom a známym aspoň mohla povedať, že v Rusku nie je až taká zima, ako si každý myslel, keď som tam išla a že som nedostávala vodku na raňajky, obed a večeru.

– Lucia, Rusko, Global Volunteer

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Všetky chute Mexika

Volám sa Daniela a začiatok tohto roka som strávila na stáži v Mexiku. Rozhodnutie ísť na stáž bolo to najlepšie v mojom živote. Spoznala som úžasných ľudí, ktorí sa stali mojimi kamarátmi, navštívila som miesta a zažila veci, čo som si myslela, že v živote nevyskúšam. Prečo Mexiko? V podstate som chcela ísť do krajiny, kde sa hovorí španielsky. Španielčinu sa učím sama už niekoľko rokov a chcela som si ju konečne aj kdesi vyskúšať. Letela som z Prahy, cez Amsterdam priamo do Mexico City. Netreba mať víza ani žiadne povinné očkovanie, preto to bolo celé celkom jednoduché. Či som sa nebála Mexika? Blízki ľudia mali o mňa strach, ale Mexiko ma prekvapilo! Vôbec nie je také ako o ňom všetci doma hovorili. Hlavné mesto je bezpečné a všade je kopa policajtov, ktorí strážia strategické miesta. Často som cestovala celkom sama aj mimo hlavného mesta a nikde som ani nepostrehla, že by ktosi robil paniku alebo šarvátku. Tí ľudia sú neuveriteľne milí a priateľskí. A aj keď Vám nevedia poradiť, tak sa aspoň opýtajú kto ste, odkiaľ ste a prečo ste prišli a sú radi, že sa Vám tam páči. Keď som sa chcela niekam dostať a nevedela som ako presne, tak niektorí boli dokonca takí milí, že ma odprevadili, vyjednali za mňa s taxikárom cenu a podobne. Raz som zabudla názov dediny, do ktorej som chcela ísť, tak mi ju pomáhali uhádnuť dvaja chlapci (lístok z autobusu som nemohla nájsť). Alebo som sa raz stratila a jedno dievča mi ponúklo svoj mobil, nech zavolám ľuďom, u ktorých bývam alebo že ona zavolá svojej mame a odvezie ma domov…Samozrejme hlavné mesto je neuveriteľne veľké a nikdy neviete, čo sa deje za ďalším rohom.

Mexická kuchyňa je vynikajúca. Veľmi mi tam chutilo skoro všetko…vravím skoro, pretože jediná vec, čo ma zaskočila, boli ich pikantné sladkosti. Predstavte si školsky bufet, ktorý je naplnený len samými nezmyslami – pikantné čipsy, pikantne lízanky, neidentifikovateľné produkty… Predstavte si balík pikantných čipsov, do ktorého Vám nalejú salsu…Toto je väčšina deti a veľmi im to chutí. Nanešťastie mi tam každý chcel čosi kúpiť, tak som sa musela tváriť, že je to chutné. Nechcela som byť k nim kritická, snažila som sa ich chápať. A vôbec, keď ste tak ďaleko a sám, jediné čo môžete spraviť je úplne sa ponoriť do ich spôsobu života. Jesť to, čo jedia oni, piť to čo pijú oni, robiť veci tak ako to robia oni. Vtedy sú tie zážitky oveľa intenzívnejšie. Všetko je o tom ako sa dokážete otvoriť inej kultúre a ako ju dokážete pochopiť (pozn. keď Vám v Mexiku ktosi povie „pica poco“ neverte im /slov. preklad „páli to len trošku“/). 😀

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Mexiko, Daniela

Ako sme tam bývali? Bývala som v nádhernom dome. V bezpečnej zóne stráženej policajtmi, no a takýchto zón bolo v meste veľmi veľa. Naša bola stráženejšia oveľa viac, lebo v nej býval niekto ako „starosta“ oblasti. Dostala som krásnu izbu s vlastnou kúpeľňou. No proste lepšie ako vo vlastnom dome. Všetci doma hovorili anglicky, takže jazyková bariéra nebola žiadna. Vyhoveli mi po každej stránke. Boli ku mne neuveriteľne milí, priateľskí a pohostinní. Moja „mama“ mi po týždni povedala, že ma už berie ako svoju adoptovanú dcéru! Starala sa o mňa aj keď som ochorela. Behala, lietala, zháňala lieky a modlila sa, aby mi bolo lepšie. Toto boli chvíle, keď sa Vám zastaví čas, keď vidíte ako Mexičanom záleží na druhých hoc aj cudzincoch.

Naučila som sa, že niekedy musíte improvizovať, veľa krát musíte spojiť sily, hľadať kompromisy, a aj keď niečo nejde podľa plánu, zistíte prečo to tak nejde a aj takáto skúsenosť Vám niečo nakoniec dá. A keď to náhodou vyriešite, tak je to úplne to najlepšie. Aj keď sa v Mexiku stretlo veľa ľudí s inými zvykmi, s inými kultúrami, naučili sme sa jeden druhého počúvať, naučili sme sa čo je to tímová práca, naučili sme sa prijímať kompromisy, nehľadieť len na seba, myslieť hlavne na tie deti a na to čo chceme za sebou zanechať. Viac dávať ako prijímať….no to sa nám asi nepodarilo, pretože stále mám pocit, že obohatení sme ostali viac my – stážisti…celé Mexiko sa mi dostalo pod kožu!
Pracovali sme v súkromných školách. Niektoré boli chudobnejšie, niektoré boli vybavením na tom lepšie. Tie najdrahšie školy berú na jedno dieťa na mesiac 500 dolárov. Moja skupinka stážistov (Slovensko, Maďarsko, Peru a Brazília) sme boli v súkromných školách. Potom AIESEC mal ešte jeden projekt pre sirotince, ale tam sme sa my nedostali. Ten si viedla druhá skupina a tam boli baby z Číny, Ekvádora, Uruguaya a Columbie, ale často sme ich stretávali.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Mexiko, Daniela

Náš projekt mal štyri časti. Prvá časť bola predstaviť svoju krajinu, druhá časť mala názov Think green (ja som mala pripravené veci o ecoturizme, nejaké aktivity…každý mal nejaké tie svoje nápady, dostal triedu a viedol si hodinu niekedy sám, niekedy mu mohol ktosi pomôcť), tretia časť mala názov Business thinking (tu som mala tému apocaliptistický marketing a aktivity napr. ako nakresli čoho sa bojíš, vymeň si papier s kamarátom a ten ti má nakresliť nejaký produkt, ktorý si musíš kúpiť, aby si sa prestal báť…občas to bolo komplikované, hlavne keď tam niekto kreslil smrť a podobne veci, ale vždy sa dalo nejako pomôcť niečo vytvoriť) a posledná časť mala názov inovatívne myslenie (tam sme sa tiež zväčša len hrali, dali sme im modelové situácie, a spoločne museli nájsť nejaké riešenie, ako tú vec vyriešiť iným spôsobom)…Projekt bol veľmi zaujímavý, lebo sme si mohli na deti vymyslieť čo sme len chceli, samozrejme museli sme to odkonzultovať so „šéfmi“, ale tak tam nebol nijaký problém. A nakoniec to bola celkom dobrá sranda. A všetci nás mali radi, lebo sme boli iní a vraj kreatívnejší ako ich učitelia. Deti boli hrozné milé a hravé. Kde som všade v Mexiku bola? V podstate hlavné mesto-downtown, Chapultepec – jediný hrad v Mexiku, Antropologické múzeum s Aztéckym slnečným kameňom, mylne označený za kalendár?! Nájdete tu celu mexickú históriu! Ďalej štvrť Coyoacan – štvrť umelcov, kde žila aj slávna Frida Khalo, Garibaldiho námestie (Tequilla and Mezcal museum a Mariachi), Sonora market (Čarodejnícky trh), Xochimilco (mexické Benátky), Baziliku Panny Márie Guadalupskej (toto miesto navštívi každý rok milióny veriacich.) a keď budete mať šťastie uvidíte aj aztécku show…Acapulco a Teotihuacan pozná asi každý…tam proste musíte ísť, to je akoby čosi to najhlavnejšie čo musíte vidieť. Ja som potom ešte vyhľadávala miesta, ktoré nie sú až tak preplnené turistami. Navštívila som typické mexické dediny, kde na Vás doľahne tá celá ich atmosféra, akoby vystrihnutá z nejakej telenovely. Najviac ma prekvapila Huasca de Ocampo. Krásne miesto s vodopádmi, ktoré formovala láva, mesto Pachuca (banská tradícia…Vraj sa tam hral prvý futbal v Mexiku. Podstate ho sem priniesli Angličania, čo tu prišli pracovať do baní) alebo Puebla – dedina Cholula, kde sa nachádza najväčšia pyramída na svete (alebo aspoň to čo z nej ostalo…no krásny chrám na jej vrchu Vás dostane. Nenechajte si ujsť Valle de Bravo, miesto s krásnymi vodopádmi, jazerom a možnosťou vyskúšať paragliding. Ten som zatiaľ nevyskúšala, pretože som si zaumienila, že sa tam ešte vrátim!

Tak asi toľko zhruba. Dúfam, že som Vás trochu inšpirovala…A kto by teda chcel vyskúšať stáž v Mexiku – odporúčam AIESEC ESTADO DE MEXICO!!!

– Daniela, Mexiko, Global Volunteer

A tak som sa dostala do Indonézie…

S myšlienkou vycestovať do zahraničia som sa pohrávala už od prvého ročníka na vysokej škole. Doma ma nič nedržalo a chcela som sa v živote pohnúť ďalej. Uvedomovala som si, že študovať nebudem večne a tie možnosti, aké mám teraz, mať tiež dlho nebudem. Vždy som túžila cestovať, spoznávať, zažívať a nechcela som sa raz zobudiť a myslieť na to, čo všetko som mohla zažiť, lebo som nenabrala odvahu. Tú som naberala už dlho a zistila som, že človek na niektoré veci nebude úplne pripravený nikdy, proste treba skočiť do rieky a plávať sa už naučí. Ako študenti máme v dnešnej dobe nespočetne veľa možností ako cestovať a spoznávať svet, stačí si vybrať z ponuky a ísť. Preto som to chcela využiť naplno. AIESEC mi ponúkol presne to, čo som hľadala. Vedela som, že chcem ísť niekam naozaj ďaleko, pretože som chcela spoznať úplne inú kultúru a mentalitu, a zároveň niekam, kam by som sa inokedy len tak ľahko nedostala. A tak som sa dostala do Indonézie.

Už z prvého pohľadu na okolitú krajinu z okienka lietadla bolo jasné, že som  prišla do úplne iného sveta. Prvým rozdielom, ktorý tam človek pocíti je vysoká vlhkosť vzduchu a teplo. Všade okolo rastú palmy a banánovníky a hustota domov ako aj množstvo ľudí sú veľmi vysoké. Po príchode sa z Vás stane behom chvíľky milionár a v peňaženke namiesto dvadsiek nosíte státisícovky. Jedným z najväčších šokov však bola indonézska doprava. Tá sa dá nazvať asi len organizovaný chaos s jediným pravidlom: silnejší vyhráva.

V Indonézii som bola som súčasťou veľkého projektu o kultúrnej výmene. Spoznávali sme ich kultúru, učili nás ich jazyk, tanec, hrali sme na tradičné hudobné nástroje, učili sme sa batikovať, vyskúšali sme si pravý indonézsky život v dedine, sadili sme ryžu a cestovali sme po okolí. Predstavovali sme im našu kultúru, zvyky, podieľali sme sa na rozvoji turistických miest, zúčastňovali sme sa rôznych akcií pre domácich s početným zastúpením indonézskych médií. Bolo to vtipné pretože sme tam vďaka bielej pleti boli automaticky považovaní za celebrity a vážených hostí. Všetci tam na nás boli nesmierne milí a stále sa s nami fotili. Počas voľných dní sme precestovali takmer celú Jávu, navštívili sme ostrovi Bali, Lombok, Gili Trawangan a nakoniec aj úžasný Singapure.

Keď som do Indonézie prišla, prekvapivo sa žiadny kultúrny šok nekonal. Pripadala som si, že som tam bola už dlho. Bolo to tak iné a pritom tak rovnaké, normálne, prirodzené. Neviem to vysvetliť. Celá stáž bol jeden nezabudnuteľný zážitok. Nikdy mi nenapadlo, že si budem môcť vyskúšať stolovanie na zemi na banánovom liste, jesť rukami, ochutnať hada, ovocie a jedlá, ktoré som ani nevedela, že vôbec existujú, plávať v mori s obrovskou morskou korytnačkou, vyliezť na aktívnu sopku alebo modliť sa v mešite zahalená od hlavy po päty. Stáž v Indonézii pre mňa znamená neoceniteľnú skúsenosť, dobrodružstvo, priateľstvá na celý život, nový pohľad na svet, osobný rozvoj. Videla som na vlastné oči úplne inú kultúru, krásne a zaujímavé miesta, mala som šancu pochopiť iné náboženstvá, vyznania, spôsob života. Je úžasné, aký je dnes svet otvorený a aké v ňom máme možnosti. Vo svete je predsa toľko úžasných krajín a toľko možností, ako ich spoznávať. Bola by škoda nevyužiť to.

– Barbora, Indonézia, Global Volunteer