Malajzia – „truly Asia“

Navštíviť juhovýchodnú Áziu bolo už dlhú dobu mojim zbožným prianím. Ale keďže letenky do tohto kúta sveta nie sú práve najlacnejšie pripadalo mi skoro nemožné dostať sa tam v dohľadnej dobe. Neskôr som však zistila, že AIESEC ponúka možnosť vycestovať na stáž do takmer celého sveta. Tak som si povedala prečo nespojiť príjemné s užitočným, vycestovať za super skúsenosťou do krajiny, ktorú si sama vyberiem a získať tým pádom nie len cestovateľský zážitok ale aj niečo čo mi vie v budúcnosti pomôcť pri hľadaní zamestnania.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Malajzia, Diana

Bola som teda pevne rozhodnutá pre juhovýchodnú Áziu, no ostávalo ešte vybrať si krajinu. Pre Malajziu som sa rozhodla na základe projektu, ktorý ponúkali, o krajine som vtedy ešte veľa nevedela. Ako sa neskôr ukázalo, lepšie som si ani vybrať nemohla. Miešajú sa tam rôzne národnosti a kultúry, pohromade tam žijú moslimovia, hinduisti a budhisti, Číňania i Indovia. Ostatné krajiny si z nich môžu brať príklad v tom, že žijú v jednej krajine bez akýchkoľvek konfliktov a navzájom rešpektujú svoje zvyky i kultúru. Všetci sú neskutočne priateľskí  a vždy ochotní pomôcť. Ja som bývala v meste úplne na juhu Malajzie, na hraniciach so Singapurom. Johor Bahru nie je turistické mesto, mala som pocit, že som tam jediná „biela“. O to výnimočnejšia som pre nich bola, všetci sa na mňa stále usmievali, prihovárali sa mi a boli zvedaví odkiaľ som. Pracovala som v tíme s ďalšími 4 ľuďmi, no všetci boli z Ázie, konkrétne z Číny, Taiwanu a Indonézie. Toho som sa najviac bála, predsa len som mala stráviť 6 týždňov s ľuďmi z úplne inej kultúry, vravela som si, čo ak si nesadneme? Nakoniec som však bola rada, pretože som bola totálne pohltená Áziou. A bolo strašne vtipné každý deň zisťovať  odlišnosti v našich kultúrach. Stážisti boli super, veľmi sme sa počas toho skamarátili.

A čo sme vlastne robili? Chodili sme do školy na hodiny angličtiny, kde sme s deckami mali rôzne aktivity, išlo len o to, aby sa nebáli s nami komunikovať v angličtine. Najlepšie bolo sledovať ten pokrok ak sa niekto na začiatku hodiny veľmi bál rozprávať, na konci hodiny to už bolo v pohode. Pripravili sme si pre nich napríklad obdobu našej „Activity“, sedeli sme v kruhu a rozprávali sme sa a kadečo iné. Čo s nimi budeme robiť bolo totálne na nás. Ak nás už nebavilo hrať sa jednu hru, vymysleli sme si druhú. A deckám sa to páčilo a bavili sa s nami. Stali sme sa ich kamarátmi a vôbec sme nevystupovali ako učitelia. V podstate celý projekt bol veľmi flexibilný, učitelia aj riaditeľka nám nechávali voľnosť. A hodiny v škole sme si s nimi tiež dohadovali sami. Najlepšie na tom bolo, že sme neboli klasicky v triede ale vonku na dvore. Nesedeli sme v laviciach ale na zemi. Každý z nás mal tiež pripravenú prezentáciu o sebe aby nás hneď na začiatku hodiny spoznali. No a prezentáciu o našich krajinách sme mali pred celou školou na pódiu s mikrofónom v ruke. Celá táto skúsenosť bola pre mňa veľmi intenzívna. Tie deti boli strašne radi, že nás tam majú, že sa s nami môžu zahrať a porozprávať. No a odfotiť. V živote som sa nefotila toľko ako tam. Niektorí chceli dokonca naše podpisy haha. Po mene nás poznal každý človek zo školy, či už študent, učiteľ alebo pracovníci v jedálni. A všetci boli mega milí. Posledný deň v škole, keď sme sa lúčili som bola veľmi smutná. No a keď sme už sedeli v aute a dobehla za nami slečna z jedálne a dala nám všetkým plnú tašku ich domácich cukroviniek tak som sa neudržala a vyšla mi aj nejaká tá slzička.

No nepracovali sme len v škole. Tri soboty sme boli aj v centre pre mentálne postihnutých a strávili s nimi hodinu kreslením a skladaním papiera. Aj keď som sa najprv veľmi bála, som strašne rada za túto skúsenosť, vďaka ktorej som si uvedomila ako veľmi je dôležité nezištne pomáhať ľuďom. Okrem toho sme tiež pripravili dva workshopy pre deti z rodín utečencov, ktorí prišli do Malajzie kvôli vojne zo svojej krajiny. Tieto detičky boli veľmi chudobné a bez základných hygienických návykov, tak sme ich učili ako dôležité je každý deň sa sprchovať ale napríklad aj ako si správne umývať zuby.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Malajzia, Diana

Popri tom všetkom som stíhala aj cestovať. Keďže sme tam boli v období Čínskeho nového roka, zažili sme si aj týždňové prázdniny a oslavy nového roka. Ten trávia tak, že sa stretnú s rodinou a známymi a jedia spolu. Klasika, Ázijci jedia stále. S našim Silvestrom sa to podobá jedine v tom, že tiež majú ohňostroj. Ale ako som spomínala, projekt bol flexibilný a ak niekto u nás chcel deň alebo viac dní voľna kvôli cestovaniu tak ho dostal. Ja som stihla navštíviť indonézske Bali a trikrát som bola v Singapure keďže cesta aj s časom stráveným na colnici trvala dve hodiny. Popri tom som ešte cestovala po Malajzii. No a rozhodla som sa tiež ísť po skončení projektu na týždeň do Thajska. Z cestovania má tiež hrozne veľa super zážitkov, ktoré sú ale na samostatný blog.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Malajzia, Diana

Na záver len toľko, že som strašne rada, že som sa ocitla v Malajzii, mám odtiaľ len tie najlepšie spomienky, na ktoré nezabudnem do konca života. Veľmi veľa som sa naučila, spoznala som lepšie samu seba a stala som sa oveľa odvážnejšou ako v minulosti. Stretla som veľa výnimočných ľudí, počula množstvo zaujímavých životných príbehov a mám kamarátov z rôznych kútov sveta. Pochopila som, že nie nadarmo sa vraví, že cestovanie robí ľudí bohatších. Rozhodla som sa, že toto bol len začiatok mojej cesty za bohatstvom.

– Diana, Malajzia, Global Volunteer

„Životné suveníry” z Talianska

Táto stáž bola pre mňa prvou zahraničnou skúsenosťou a s ročným odstupom môžem povedať, že naštartovala môj život správnym smerom! Aj keď som cez AIESEC absolvovala len jednu stáž (a pritom AIESEC ako organizácia ponúka študentom omnoho viac), spustila u mňa domino efekt.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Taliansko, Zuzana

Keď som si vyberala stáž, mala som zatiaľ typický slovenský prístup, nejsť za hranice Európy. Napriek tomu však musím zdôrazniť: nebojte sa a skúste zariskovať výberom aj exotickejších krajín. AIESEC totiž výnimočný tým, že ponúka aj krajiny, kde sa za bežného slovenského života nemáte šancu dostať (India, Čína, Brazília, Keňa atď. …) Keďže sa jednalo o letnú stáž, moje oči sa vždy upriamovali k prímorským štátom. Áno, absolvovanie stáže ti ponúka aj možnosť stráviť 6-8 týždňov pri mori, v kolektíve študentov z celého sveta, kde si môžeš absolvovať jazykový kurz “zadarmo” a navyše spoznávať rôzne kultúry. Je to akoby sa časť sveta premiestnila na jedno miesto, a ty zrazu môžeš objavovať nielen krajinu, ktorú si si vybral, ale aj ostatné kultúry cez ľudí, ich jazyk, reakcie a skúseností.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Taliansko, Zuzana

Moju skupinu v Neapole tvorili ľudia zo Slovenska (ja), Poľska, Maďarska, Turecka, Grécka, Srbska a Egypta. Z pragmatického hľadiska to bola ďalšia výhoda, keďže pri dobrých vzťahoch získavate jednotýždňový pobyt v týchto krajinách zadarmo a stojí to len protislužbu, ponúknuť to isté na Slovensku. V mojej skupine som si obľúbila Konstantinu, ktorá bola z Grécka. Ona všade Grécko nosila so sebou a aj keď v tom čase už prežívali krízu, ona bola príkladom, že chce svoj život zmeniť a pomôcť svojej krajine. Svoju vetu skoro vždy začínala: „My v Grécku ….“ a bola naozaj veľmi prekvapená keď zistila, že Algida (značka zmrzliny) je aj na Slovensku, Poľsku a Maďarsku … Áno, človek sa učí celý život :-).

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Taliansko, Zuzana

Ako zmenila stáž môj život? V talianskom Neapole som si uvedomila, že život si treba naozaj trošku užívať a mala som naozaj veľmi dobré prostredie na učenie J Nebolo to o bujarých alkoholových zábavách. Tam som však mohla porovnať životný štýl, ktorým žijeme na Slovensku a  spôsob života ľudí v Taliansku. Čo som týmto porovnaním zistila? V Taliansku môžete vidieť, ako je pre ľudí na prvom mieste rodina, priatelia a medziľudské vzťahy. Nie je pravda, že sú taliani leniví, ako si to veľa Európanov myslí. Oni jednoducho po robote nejdú domov a nesedia pri televízore, ale sú so svojou rodinou, stretávajú sa, smejú sa, hádajú sa, ale majú sa veľmi radi. V piatok večer môžete vidieť, ako sa päťdesiatnici dokážu zabávať na otvorenej terase, tancujú pri talianskych baladách, skrátka – užívajú si život. Pritom mnoho z nich žije v porovnateľných ekonomických podmienkach ako my na Slovensku. Nie je to teda o peniazoch. Tam sa ľudia neženú za kariérou, peniazmi či majetkami, ale to neznamená že sú leniví. Jednoducho zrejme majú inak postavené priority. Samozrejme, boli veci, ktoré sa mi tam nepáčili: napr. že tam to čo sa povie dnes, nemusí platiť zajtra, iný „časopriestor“, chvíľa zakaždým znamená niečo iné, atď.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Taliansko, Zuzana

Zo svojej stáže som si ako suvenír doniesla poznanie, že žiť sa dá aj inak, ako to vidíme u nás doma. Tým je každá zahraničná skúsenosť iná. A práve takto môžeme začať my, mladí ľudia, ako budúca generácia, meniť to, čo sa nám na Slovensku nepáči. Ja som si doniesla svoje predsavzatie, že budem dbať na svojich priateľov a rodinu, na kontakt s nimi! Chcem mať taliansky vzťah a rodinu. J Háčik je však v tom, že takýto suvenír nemáš šancu doniesť si po desaťdňovej dovolenke v Taliansku. Musíš tu kultúru a krajinu okúsiť na vlastnej koži a sám. Až vtedy zistíš svoje rezervy a spustíš svoj vlastný domino efekt.

AIESEC je jedinečná príležitosť zbierať suveníry tohto druhu a prísť na to, že vo svete to funguje aj inak ako u nás doma. A čo je hlavné, veľa môžeme zmeniť svojim prístupom. Momentálne som na výskumnom pobyte vo Fínsku, kde zažívam a zbieram svoje ďalšie suveníry. J Dostať fínske vládne štipendium mi pomohla aj stáž od AIESEC, lebo mi dala motiváciu nebyť pasívny, zlepšiť si jazyk za 6 týždňov na komunikatívnu úroveň, no hlavne neuveriteľnú hnaciu silu! Preto všetci, ktorí neviete, ako stráviť leto, choďte zbierať svoje životné suveníry cez AIESEC stáž. Garantujem Vám, že nebudete ľutovať!

– Zuzana, Taliansko, Global Volunteer

Nezabudnuteľná stáž vo Vietname

Toľkokrát za život som nebola v úžase ako za tých 10 mesiacov vo Vietname. Kultúra tak odlišná od našej, že budem mať čo robiť, aby som sa so svojimi postrehmi zmestila do stanoveného rozsahu. O tom, že to bude „life changing experience“ som bola presvedčená už keď ma na stáž do Ho Chi Minh City (ďalej len HCM) prijali. Napriek tomu, že som vedela, že idem do iného sveta, realita bolo omnoho pôsobivejšia.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Vietnam, Katarína

Na prvý kontakt s „odvšadiaľ smernou“ dopravou nikdy nezabudnem. Rovnako aj na môjho prvého vietnamského taxikára, ktorý si odo mňa za jazdu vypýtal 400.000 dongov namiesto 150.000. Dnes sú to len úsmevné spomienky, ale vtedy to boli nové skúsenosti, na základe ktorých som začala spoznávať tamojšiu kultúru. Keď sa teraz vraciam v spomienkach do obdobia vo Vietname, vizualizujú sa mi nasledujúce charakteristické pohľady: pouličné reštaurácie s detskými plastovými stoličkami a stolmi na chodníkoch; kvantá motoriek (ktoré idú v zdanlivom chaose, ale keď sa človek na dopravu zahľadí, je mu jasné, že ide o efektívny systém, v ktorom sa vypĺňa každá príležitosť); usmievaví ľudia na ulici, ktorí ma zdravia, poprípade vydajú nejaký zvuk; deti s prekvapeným pohľadom; autobusy, ktoré vám na zastávke len pribrzdia; ženy umývajúce riady v lavóroch na ulici; pobehujúce potkany, hydina a šváby po ulici; veľký pavúk s hniezdom v mojej kuchyni; dary mora na dennej báze; čerstvé, očistené a nakrájané ovocie predávané na uliciach; lacné pivko; úžasná káva s kondenzovaným mliekom a ľadom; pláže; rôznorodá príroda; roľníci v „cone heads“ po kolená v ryžovom poli a pracujúci na slnku; miestni ľudia ponukajúci ovocie vo vlaku skôr nám cudzincom ako vietnamskému dieťaťu; vynikajúca kuchyňa plná čerstvých ingrediencií; atď.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Vietnam, Katarína

Rovnako som sa tam stretla s menej príjemnými pohľadmi a situáciami, ktoré odrážajú pomery a nedávnu drsnú minulosť tejto krajiny: žobrajúci, vyziabnutí ľudia (v tričkách ako je napríklad Ralph Lauren); povojnová generácia s rôznym druhom postihnutia a degenerácie; predajcovia a poskytovatelia služieb, ktorí majú nielen pre cudzincov známu stratégiu aj 100% zvýšenia cien. Avšak s úsmevom a nadhľadom sa s nimi poväčšine dalo dohodnúť na uspokojujúcom kompromise.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Vietnam, Katarína

Jedným z dôvodom, prečo som išla na stáž bola zahraničná pracovná skúsenosť, a tak aj zlepšenie úrovne anglického jazyka. Tento cieľ sa veľmi ľahko naplnil tým, že som angličtinu používala cez deň v práci a navečer s ostatnými stážistami na všelijakých párty aktivitách. Mojou náplňou práce bolo zvyšovať úroveň anglického jazyka v tíme, návrhy na vylepšenie webovej stránky, tvorba promo materiálov a administratíva. Čiže som v celku mala čo robiť. Napriek tomu som chcela viac, tak ma vietnamskí AIESEC-ári zapojili do dobrovoľníckeho projektu o sexuálnej výchove v detskom domove. Vďaka ostatnému dobrovoľníckemu projektu pri hraniciach s Kambodžou som sa s inou stážistkou dostala do miestnych novín. Tiež som si našla ďalšiu prácu, a to výučbu anglického jazyka na univerzite. Výučbou cudzieho jazyka sa tam dá pekne zarobiť. Mnohí cudzinci tam za lektorský plat vedú veľmi pohodlný život pri nízkych nákladoch.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Vietnam, Katarína

Prístup AIESEC-árov hodnotím na výbornú a som rada, že som sa na stáž rozhodla ísť práve cez AIESEC. Je skutočne veľmi príjemné, ak vás po prílete na letisko niekto čaká.  V prvé dni vás oboznámi so všetkým, čo treba o danej krajine/meste vedieť a zoznamuje vás s prostredím a ľuďmi. Takisto boli vždy k dispozícii, ak som mala nejaký problém. Tiež sa snažili zgrupovať všetkých stážistov v danom meste. Môj pobyt v HCM bol aj preto taký úžasný, lebo som mala okolo seba super ľudí. Kolegov, stážistov a iných priateľov, síce z rôznych kútov sveta, ale chuť po multikultúrnosti, cestovaní a pive sme mali všetci rovnakú. Ja osobne som precestovala väčšinu krajín juhovýchodnej Ázie (Vietnam, Kambodža, Thajsko, Malajzia, Singapur, Myanmar, Laos) a ešte teraz mám z tých neuveriteľných zážitkov zimomriavky. Hlavne zo štipľavej kuchyne.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Vietnam, Katarína

Vďaka tejto skúsenosti bol pre mňa rok 2013 rokom poznávania, získavania skúseností zo zahraničia, cestovania, žitia samej na seba v meste, kde mi málokto rozumel (body language bol silným nástrojom) a zážitkov s ľuďmi z celého sveta, ktorí zostali mojimi najbližšími priateľmi dodnes. Vo Vietname som nechala veľký kus svojho srdca. Určite sa tam raz vrátim, aby moje srdce bolo znovu celé.

– Katarína, Vietnam, Global Talent

Moja vlastná stáž v Litve

Ako členka AIESEC som pracovala v oblasti spojenej s odchádzajúcimi stážami a tým pádom som dobre vedela, ako prebieha proces od prihlásenia sa na stáž, až po návrat z nej. Mala som možnosť pracovať so stážistami, bola som súčasťou výberových procesov, počúvala som o ich neuveriteľných zážitkoch po návrate zo stáže. Preto som sa rozhodla, že to chcem zažiť na vlastnej koži. Svoju stáž som strávila v Litve – možno nie tradičná destinácia, no o to viac som sa nevedela dočkať, kedy túto krajinu spoznám.

Keďže som veľmi „dychtila“ po dobrodružstve, rozhodla som sa cestovať do Litvy vlakom a autobusom. Cesta mi trvala paradoxne dlhšie ako stážistke z Taiwanu. J Po príchode do mesta Šiauliai, kde sídlila miestna AIESEC pobočka, ma čakali aiesekári a ja som už vedela, že o mňa bude dobre postarané. Prijali ma medzi seba, ukázali mi mesto a v čase voľna sme chodievali von.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Zuzana

Stáž som absolvovala v summer campe spolu s ďalšími štyrmi kolegami z krajín Turecko, Azerbajdžan a Taiwan. Summer camp sa nachádzal v prírode uprostred lesa blízko malej rieky, čo bolo pre mňa ako milovníčku prírody ideálne miesto. V summer campe boli prevažne deti z rodín, no veľa ich bolo aj z detských domovov. Keď som videla kontrast medzi nimi, často som musela premýšľať nad významom šťastia. Nie každý má toľko šťastia v živote. Veci, ktoré často považujeme za samozrejmosť, predstavujú pre mnohých len nesplnenú túžbu.

Hlavnou náplňou práce bolo prezentovať svoju krajinu deťom, vymýšľať pre nich program, zabávať ich. Jednoducho, vytvoriť im zážitky, na ktoré len tak nezabudnú. Keďže Litva je prevažne rovinatá krajina (ich najvyšší vrch má len približne 294 metrov), Litovské deti boli pri každej prezentácii Slovenska najviac nadšené z našich Tatier. No najviac sa  vyžívali v tom, keď ma mohli učiť po litovsky.

Na začiatku to nebolo jednoduché, hlavne kvôli jazykovej bariére, no po krátkom čase si nás deti obľúbili. Na práci s deťmi je úžasné to, že pri nej cítite veľké zadosťučinenie. Keď vidíte radosť na ich tvárach, núti vás to venovať im všetku svoju energiu.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Zuzana

V tábore nám často varili tradičné litovské špeciality, ktoré som si veľmi obľúbila. Po skončení summer campu som mala ešte zopár dní do odchodu na Slovensko, a tak som tento čas využila na cestovanie a spoznávanie krajiny. Navštívila som zopár miest na pobreží Baltického mora, hlavné mesto Vilnius, hrad Trakai, ba dokonca sa mi podarilo navštíviť aj Rigu v susednom Lotyšsku.

Táto stáž mi dala veľmi veľa, nielen čo sa týka skúseností, ale aj osobnostne. Stala som sa odvážnejšou, vnímavejšou a predovšetkým otvorenejšou. Po prvý krát som bola sama v zahraničí na dlhší čas a mala príležitosť spoznať túto krajinu lepšie ako turista. Je to skúsenosť, ktorú by som si rada kedykoľvek zopakovala.

– Zuzana, Litva, Global Volunteer

Ukrajina a stereotypy, ktoré sa zbúrali

Volám sa Peťo a len pred pár dňami som sa vrátil z mojej stáže na Ukrajine. Môžete si pomyslieť „pane bože Ukrajina”, tá post sovietska krajina, kde sa asi nič nezmenilo od pádu socializmu, kde hlavným zdrojom obživy je vodka 😀 Asi takéto názory som počúval od známych, keď sa dozvedeli o mojich plánoch. Ja som bol osobne už znudený cestovaním po západnej a strednej Európe, no nikdy som nevycestoval na východ a tak som chcel zistiť aký je tam život a čo je pravdy na tých stereotypoch.

Môj projekt začal v januári 2014, keď sa nepokoje v Kyjeve stupňovali a v krajine prebiehala revolúcia. Už v lietadle som stretol milých mladomanželov z Kyjeva, ktorí mi počas celého letu objasňovali tamojšiu situáciu. Celé ma to natoľko zaujalo, že po pristáti som sa šiel pozrieť na Maidan aby som sa presvedčil vlastnými očami ako to tam vyzerá. Videl som tam množstvo stanov, vedľa nich naukladané drevo, ľudia v maskách alebo prilbách pobehujúci okolo, či skupinky ľudí popíjajúcich čaj a vášnivo diskutujúc o vývoji situácií. Ako by bolo povedané, títo ľudia nemali už kam ísť, boli už monitorovaný vládou a ak by sa vrátili domov tak by boli okamžite zatknutí a uväznení, preto ich jediná nádej bola vytrvať a zosadiť súčasného prezidenta. Pripomínam, že teploty sa pohybovali okolo -10 až -15 stupňov.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ukrajina, Peter

Po tomto zážitku som, ale odcestoval do Dnepropetrovsku, kde sa realizoval môjprojekt. Pracoval som v multikultúrnom prostredí so stážistami z Tadžikistanu, Brazílie, Gruzínska a Turecka. Bolo to niečo nové a úžasné, lebo dovtedy som stále stretával len ľudí z Európy a zrazu som mal príležitosť sa dozvedieť viac o Ázijských kultúrach. Spolu sme vytvorili úžasný kolektív, trávili sme spolu každé popoludnie a všetci voľnočasové aktivity.

Počas týchto 6 týždňov som vyučoval na škole malé i staršie deti. Hneď prvý deň ma vrelo privítali a počas všetkých hodín som mal pocit, že ich hodiny so mnou bavia. Najviac som si užíval hodiny so staršími deťmi (16-17 rokov), s ktorými som rozoberal témy ako teamwork, presentation skills, leadership… Tieto hodiny vyžadovali omnoho viac prípravy a boli i väčšou výzvou pre mňa. Snažil som sa im ich naplniť zábavnými aktivitami, prostredníctvom ktorých pochopia podstatu témy a hlavne niečo si z toho odnesú. Najväčšia odmena pre mňa bolo, keď mi po hodine resp. v priebehu celého projektu ďakovali za veľmi zaujímavé hodiny.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ukrajina, Peter

Na Ukrajine sú veľmi populárne minibusy tzv. mašrutky. Zaujímavá je cena, tá je konštantná, vždy platíte 3 grivne a tie nemusíte platiť priamo vodičovi, ale ich dáte osobe sediacej pred vami a ona ich pošle vodičovi, 🙂 čo je na Slovensku nepredstaviteľné, u nás by tie peniaze nikdy nedorazili k šoférovi. 😀 Počas prvých dní bolo pre mňa ťažké cestovať v nich, lebo väčšina nemá kúrenie a pri nízkych teplotách zamrznú okná a vy vôbec nič nevidí. Teda neviete posúdiť kedy máte vystúpiť. Tak každý len zoškrabkáva kúsky ľadu nechtami aby si spravil malé kukátko z autobusu 😀 Cestovanie mašrutkou odporúčam sám som v nich zažil niekoľko zábavných zážitkov.

Osobne som so svojou stážou nadmieru spokojný. Projekt bol zorganizovaný veľmi dôkladne a i komunikácia so školou bola veľmi dobrá. Dali mi voľnú ruku počas hodín, aby som si ich prispôsobil ako som uvážil za vhodné. Počas stáže som býval u jednej úžasnej rodiny. Boli veľmi pohostinný, milý a prežili sme spolu veľa príjemných a vtipných chvíľ. Počas tých týždňov mi prirástli k srdcu a veľmi rád by som ich navštívil znovu.

Ukrajinci sú národ, ktorý rád sníva a dúfa v lepšiu budúcnosť. No vie sa i vzoprieť a prejaviť svoj názor aby bol vypočutý. No i napriek zlej situácií, v ktorej sa nachádzajú sa vedia pozrieť na vec s nadhľadom a spraviť si zo situácie humorný príbeh. Pomohli mi uvedomiť si lepšie hodnotu vecí, ktoré sú pre nás tak samozrejmé, že im neprikladáme žiadnu dôležitosť. Ukrajina sa stala pre mňa jednou z mojich najobľúbenejších miest, kam sa určite v blízkej budúcnosti znovu vrátim.

– Peter, Ukrajina, Global Volunteer