Moldavskom to len začalo…

Moja dvojmesačná stáž v Kišiňove v Moldavsku bola jednoducho nezabudnuteľná. Náplňou mojej práce bolo komunikovať s deťmi v letnom tábore, za pár týždňov som tam bola v kontakte s viac ako tisíc deťmi. V tábore som bola spolu so stážistami z Turecka, Azerbajdžanu a Lotyšska, ale na našom projekte sme spolupracovali aj so stážistami z Mexika, Číny, Singapuru, Česka, Maďarska, Fínska a Macedónska. Naše pestré zloženie nám umožnilo spoznať mnoho kultúr a napríklad sa aj naučiť základné frázy vo viac ako desiatich jazykoch.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Moldavsko, Adriana

Ľudia v Moldasku sú oveľa priateľskejší a otvorenejší, ako sme si všetci mysleli. Od lokálnej pobočky AIESEC sme dostali varovania, nech sa na verejnosti nerozprávame po anglicky, pretože ľudia na to môžu negatívne reagovať. Samozrejme sme ich nepočúvali, a boli sme dosť prekvapení pozitívnym prístupom ľudí. Mnohokrát sa nám napríklad v MHD v Kišiňove prihovorili okolosediaci, boli zvedaví, odkiaľ pochádzame a keď sme im vymenovali všetkých našich jedenásť domovských krajín a povedali sme im to, že sme prišli ako dobrovoľníci učiť deti angličtinu, tak nám stále ďakovali za to, že to pre nich robíme. A to ma naozaj zasiahlo, pretože tí ľudia nám boli naozaj to srdca vďační, že takto pomáhame ich budúcej generácii.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Moldavsko, Adriana

Členovia AIESEC Kišiňov sa o nás príkladne starali, brávali nás na rôzne výlety po meste a po okolí, navštívili sme takmer všetky múzeá, chrámy, kostoly, parky a prírodné pamiatky. Možno ste už počuli o tom, že Puškin žil pár rokov aj v Kišiňove, a ja som samozrejme navštívila aj dom, kde býval.  Keďže študujem politológiu a zaujímam sa aj o medzinárodné vzťahy, navštívila som aj novootvorené veľvyslanectvo SR v Kišiňove a mnoho ďalších veľvyslanectiev. Okrem toho som mala možnosť zažiť festival ľudových tradícií, ktorý mi vo veľkej miere pripomínal naše festivaly ľudového charakter, napríklad tým, že ich národným jedlom je bryndza, ktorá však nie je taká dobrá ako tá naša 🙂

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Moldavsko, Adriana

Počas mojej stáže som oslavovala svoje 20.narodeniny a ten deň bol úplne najlepším, členovia AIESEC a ostatní stážisti mi pripravili mnoho prekvapení, ktoré začali o polnoci a postupne sa pridávali ďalšie až do ďalšieho dna.

I keď do Moldavska chodí málo Slovákov, som presvedčená, že každý si tam nájde to svoje a neoľutuje takú skúsenosť. Zo stáže som si priniesla nielen mnoho skúsenosti, ale aj mnohé kontakty v každom kúte sveta a už plánujem, kam ísť nabudúce 🙂

– Adriána, Moldavsko, Global Volunteer

Na potulkách Poľskom…

Cestovanie ma vždy fascinovalo, vždy som chcela vidieť všetko, o čom som čítala len v cestopisných príručkách, spoznávať krajiny, o ktorých sme mali možnosť dopočuť sa v škole len na hodinách zemepisu či dejepisu alebo sme začuli krátku správu o nedávnych aktuálnych udalostiach v tej-ktorej krajine na opačnom konci sveta vo večerných správach o siedmej…

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Poľsko, Veronika

Úspešne som ukončila školu a s diplomom v ruke som zrazu stála pred vážnym rozhodnutím – čo ďalej? Ako novopečená slečna učiteľka som však nechcela ihneď zakotviť v školských laviciach, chcela som načerpať nové skúsenosti, nájsť kúsok sebavedomia a najmä – robiť niečo, čo by malo zmysel, vyjadrené tým najstarším klišé – „urobiť svet aspoň o niečo lepším“…a tak som si myslela, že moje kroky povedú do nejakej dobrovoľníckej organizácie… ísť robiť dobrovoľníčku do vzdialenej krajiny a pomáhať ľuďom spôsobom, ako bude treba- to bol plán. Na moje veľké sklamanie som však zistila, že takýto proces nie je jednoduchý a už vôbec nie krátkodobý. Krátko na to som však narazila na AIESEC a odvtedy som už myšlienkami bola niekde v Južnej Amerike a moja nádej zasa ožila. Rozhodovanie sa však nikdy nie je jednoduché, o to viac, keď sa vám každý snaží dávať rady ako by ste mali po ukončení univerzity žiť a kde by ste mali pracovať.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Poľsko, Veronika

Ako to však už často býva, pôvodné plány sa veľmi rýchlo menia…čakala som na odpoveď z viacerých projektov a vtedy som si povedala – teraz alebo nikdy, odkiaľ príde prvá odpoveď, tam pôjdem na stáž- a zvíťazilo Poľsko – najspontánnejšie rozhodnutie v mojom živote…
Dostavili sa obavy a neistota ale nebol na ne čas. A odrazu som už sedela v autobuse do Hradca Králové odkiaľ som mala ísť do Wroclawu. Ako sa to však občas stáva, ani moja cesta nemala byť bezproblémová a ja som odrazu musela o desiatej večer sama v Hradci Králové s batohom na chrbte plnými kuframi vymýšľať náhradný plán ako sa dostať do miesta môjho určenia. A tak som okúsila služby Českých železníc, napoly prespala noc na stanici v Pardubiciach a v duchu súcitila so všetkými bezdomovcami, ktorých som kedy stretla… Nemala som však dôvod vzdať sa, a tak keď som ráno opäť nastúpila do vlaku a po niekoľkých hodinách konečne dorazila do Wroclawu, kde ma na stanici čakali Damian a Dawid z AIESEC, zo srdca mi padol obrovský balvan a povedala som si, že po tomto už nejaká stáž bude hračka. Tu sa teda začína MY AIESEC STORY.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Poľsko, Veronika

Do tohto projektu sa zapojilo ešte ďalších päť ľudí – chlapec a dievča z Číny, dievčatá z Ukrajiny, Brazílie, Rumunska a ja – Slovenka. Iba postupne sa dozvedáme čo všetko nás vlastne čaká, popis projektu je totiž len teória, ktorú treba uviesť do praxe… Sme teda rozdelení do dvoch tímov – ja zostávam s Tinou a Mary, dievčatami z Číny a Ukrajiny, ktoré mi v najbližších týždňoch budú ako sestry… A tak večerným vlakom cestujeme už len my tri mušketierky do Legnice, ktorá sa má stať naším novým domovom na nasledujúci (náš prvý) týždeň v Poľsku. Náš cieľ – katolícke gymnázium. Bývame v chlapčenskom krídle internátu, kde sa po večeroch z izieb ozýva skutočne kvalitná hudba a my dievčatá nemôžeme inak ako sa schuti smiať. Dostávame rozvrh hodín a tiež plán práce- zopár prezentácií o našich krajinách a kultúre v angličtine. Žiaci sú spočiatku plachí a občas nepozorní, lebo nerozumejú anglicky tak ako by chceli a potrebovali… a takto sa my, stážistky, dozvedáme viac i o vyučovaní jazykov v Poľsku. Rýchlo si zvykneme na školu, učiteľov a žiakov, všetko veľmi milých a ochotných ľudí a odrazu zisťujeme, že už uplynul celý týždeň a my sa pomaly ale isto musíme zasa sťahovať. Plán je totiž jasný- každý týždeň iné mesto, iná škola, iní žiaci. A tak sa s obavami a ľútosťou vyberieme ďalej a na týždeň sa stávame obyvateľkami mestečka Jawor. V škole ale aj po vyučovaní máme denne toľko aktivít, že večer unavené ale šťastné padáme z nôh do čisto nových perín.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Poľsko, Veronika

Kultúrny šok, pred ktorým nás varovali je najväčší asi len pre Tinu z Číny, ktorej pri každej príležitosti vysvetľujeme, že tento trojuholníček je typ syra a toto je šunka… vždy končiac spoločnými výbuchmi smiechu 😀 I napriek tomu, že zažívame „time of our lives“ , občas na nás doľahne i homesick chvíľka. Tu sa však ukáže skutočné opodstatnenie práce v tímoch, pretože sme si jedna druhej oporou. Keby som mala písať o všetkých našich dobrodružstvách, výletoch, žiakoch a situáciách, s ktorými sme sa stretli počas vyučovania i po ňom, asi by som musela napísať celý román. Keď sa v myšlienkach vraciam do Poľska, vidím krásnu krajinu, milých a nesmierne pohostinných ľudí, spomeniem si na to, ako sme počas vyučovania v rámci tvorivej chvíľky tancovali na Gangnam Style, na naše nekonečné cestovanie a víkendové návraty do Wroclawu, kde sa pre nás vždy napokon našlo nejaké ubytovanie, i keď to občas nevyzeralo práve ružovo, na náš výlet do Krakowa, na naše posedy v McDonalde na hlavnom námestí vo Wroclawe, na to, ako som po troch týždňoch zistila, že rozumiem po poľsky a dokonca som sa odvážila aj komunikovať v tomto ďalšom, slovanskom jazyku, na chutné poľské polievky a slávne „pierogy“, na to, že bábovka sa po poľsky povie Babka…

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Poľsko, Veronika

Napokon mi nezostáva nič iné, len ešte v skratke bilancovať… všetko má svoj začiatok i koniec… čo mi dala stáž v naoko nudnom a obyčajnom Poľsku? Stretla som skvelých ľudí, ktorí ma privítali ako člena rodiny, skvelých žiakov, ktorí sa stali mojimi kamarátmi nielen na facebooku, skvelých ľudí, na ktorých nikdy nezabudnem pre každodenné maličkosti, ktoré sme spolu zdieľali… presvedčila som sa o tom, že namiesto holuba na streche môže byť napokon veľkou výhrou práve vrabec v hrsti, ktorý sa časom premení na krásnu labuť… naučila som sa, že treba ísť za tým čo chceme i keď máme občas strach, obavy, alebo bojujeme s nedostatkom odhodlania pretože ako sa vraví: „If it doesn´t challenge you, it will not change you…“

– Veronika, Poľsko, Global Volunteer

Profesionálna stáž v Indonézii

Myslím si, že ak po niečom naozaj túžime, tak skôr či neskôr to určite dosiahneme. Teda, minimálne mne sa to podarilo. Po skončení môjho štúdia na vysokej škole som vycestovala cez organizáciu AIESEC na profesionálnu stáž do Indonézie, konkrétne do mesta Surabaya, kde som učila na strednej škole anglický jazyk a chémiu, okrem toho som bola členom a z časti som aj viedla English Conversation Club pre študentov so záujmom o zdokonalenie svojej angličtiny, túžbou vycestovať do zahraničia a spoznať iné kultúry. Verím, že sa mi podarilo odovzdať študentom vedomosti, motivovať ich a povzbudiť pri štúdiu.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Daniela

I napriek tomu, že som si každodenné prezentovanie v angličtine a učenie veľmi užívala, bolo pre mňa výzvou a prekonávaním vlastných limitov. Táto skúsenosť mi však umožnila získať kvalitné organizačné a komunikačné schopnosti a prehĺbila môj zmysel pre orientáciu. Zároveň ma naučila samostatnosti, flexibilite a zvýšila moje sebavedomie.O Indonézii som veľa pred vycestovaním nevedela. Bola to pre mňa veľká neznáma, no teraz ju vidím ako krajinu mnohých tvárí. Nájdete tam chudobu, bohatstvo, čistú, ale i zničenú prírodu, rôzne zvyky, tradície a odlišné druhy viery.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Daniela

Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykla na pozdravy a fotenie na ulici, sprchovanie sa formou oblievania studenou vodou, zobúdzanie sa na ranné modlitby počas Ramadanu a motorky, no zamilovala som si pitie kokosovej vody každý deň, mango a vyprážanú ryžu. Čo však pre mňa robí Indonéziu krajinou, do ktorej sa určite vrátim, sú ľudia. Ľudia sú tu veľmi srdeční, priateľskí a usmievaví, so vzájomným rešpektom, skromnosťou a oddanosťou svojej krajine a viere. Hneď od prvého stretnutia ma v škole považovali za člena rodiny, blízkeho priateľa, čo bolo viac ako som očakávala a v čo som dúfala. Aj vďaka týmto ľudom som sa naučila žiť bez predsudkov, vo vzájomnom pochopení a tolerancií, za čo im nesmierne ďakujem a veľmi si to vážim.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Daniela

Viem, že vycestovanie na stáž bola najlepšia vec, ktorú som mohla po skončení školy urobiť a každému by som takúto stáž vrelo odporučila. Doteraz som presvedčená o tom, že to pre mňa nebola strata času, pretože obohatenie, priateľstvá a neopakovateľné zážitky, ktoré som získala sú nenahraditeľnou skúsenosťou. Verím, že z nich budem ťažiť ešte dlhé roky a už teraz sa teším na moju ďalšiu návštevu tejto krajiny!

– Daniela, Indonézia, Global Talent

Búranie bariér v Turecku

Všetko sa to začalo vyplnením prihlášky a pohovorom a potom už to všetko šlo neskutočne rýchlo, školenie, hľadanie stáže, interview, víza a letenka. Celý proces trval ani nie mesiac a ja som zrazu stála na letisku v Istanbule, kde mi to konečne začínalo dochádzať.Po ďalších 6 hodinách strávených v autobuse spolu so stážistkou z Pakistanu sme dorazili do Eskisehiru, kde nás vítalo cca. 12 Aiesec-árov s transparentmi a vlajkami. Prvý týždeň bol len orientačný, zoznamovali sme sa s ostatnými stážistami a Aiesec-ármi, mestom a najmä projektom, prostredníctvom meetingov a odbornej prednášky o problematike postihnutých detí, vedenej vyučujúcim z Anadolu university.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Turecko, Svetlana

Nakoľko som nemala žiadne predchádzajúce skúsenosti, čo sa týka týchto detí, išla som do rehabilitačného centra s obavami, ktoré opadli hneď ako sme tam prišli. Deti sú jednoducho neskutočné, chvíľu im trvalo kým si na nás zvykli, ale po pár dňoch nás poznajú po mene a tešia sa na nás.Prvotný plán projektu bolo deti učiť angličtinu, pokiaľ je to možné, ale zväčša to nedovoľuje ich mentálne postihnutie, učíme ich len anglické čísla a inak s nimi trávime čas a počas 3 hodín denne sa s nimi hráme hry, kreslíme obrázky, vytvárame papierové zvieratá, krajinu, kalendár, origami resp. pomáhame deťom zvládať aktivity, ktoré pre nich pripravili vyučujúci.

Milujem každý deň strávený s nimi a až tu som zistila, že rečová bariéra neexistuje, keďže z turečtiny viem len základy, naučila som sa používať reč tela. Deti pochopia čo majú robiť, keď im ukážem ako na to, resp. ich usmerňujeme počas práce. Základom všetkého je však objatie a úsmev, to deťom dáva veľa, avšak mne ešte viac, po každom dni odchádzam so skvelým pocitom a nadšením čo prinesie ďalší deň.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Turecko, Svetlana

Okrem detí som tu stretla skvelých ľudí z celého sveta a je nepredstaviteľné, že po projekte sa každý vrátime domov, keďže už teraz je čudné, ak sa dva dni nevidíme. Práca a čas strávený s týmito ľuďmi mi dali veľa nielen kvôli novým poznatkom o ich krajine a kultúre, ale hlavne vďaka ich priateľstvu. Ešte nám však ostávajú spoločné dva týždne a potom verím, že sa znova ešte stretneme.

– Svetlana, Turecko, Global Volunteer