Bulgaria – Be happy for this moment

Moja kultúrna stáž v bulharskej Sofii bola od samého začiatku úplnou náhodou. Namiesto nástupu do roboty po štátniciach, kedy som si uvedomila, že v čerstvých 23 rokoch je príliš skoro začínať život ťažko pracujúceho, som štyri dni pred deadlinom na prihlásenie natrafila na možnosť stáže prostredníctvom AIESEC. Povedala som si, prečo nie, a síce som o AIESEC ako takom ani o ponuke jeho stáží veľa nevedela, udalosti nabrali rýchly spád. Už po mojom študijnom erazmus pobyte v Slovinsku som bola úplne zbláznená do balkánskych krajín (Bulharsko však z tejto oblasti akoby vynímajúc), zvlášť do Srbska, a tak som začala vyvíjať úsilie, aby som mohla vycestovať práve do Belehradu. Veci sa však vyvinuli trošku inak a ja som sa naraz, nevediac ani ako, ocitla na 6- týždňovej kultúrnej stáži v Sofii, kde som participovala na úžasnom projekte WORLDPLAYGROUND, v rámci ktorého sme v tíme s ostatnými stážistami vyučovali angličtinu detičky v škôlkach. Priznávam, že keď som bola vo vlaku smer Bulharsko, ešte som ani sama nevedela, čo robím, vedela som len, že cestujem za dobrodružstvom, novými ľuďmi a skúsenosťami, čo sa mi samozrejme zdalo úžasné. Ani samotnej krajine ako takej som veľmi nedôverovala a ani po mojom príchode ma skepticizmus veľmi neopúšťal pri pohľade na nie celkom čisté mesto, desiatky túlavých psov a mačiek na uliciach, či názvy dôležitých inštitúcií výhradne len v azbuke. Avšak, tak rýchlo ako sa sprostredkovalo vybavenie mojej stáže, tak rýchlo som zmenila aj moje hlúpe uvažovanie, prečo danej krajine bolo vôbec umožnené vstúpiť do EÚ, a Sofiu a celé Bulharsko som si doslova zamilovala. Ako sa hovorí, vždy je všetko o ľuďoch a aj keď ma možno krajina spočiatku neočarila, kúzlo jej pre mňa dodali ľudia, s ktorými som sa tam stretla, spoznala a spriatelila sa. Už po mojej 6 – mesačnej skúsenosti na erazme som si myslela, že môžem povedať, že poznám kus sveta a veľa odlišných kultúr. No kým tam som mala možnosť spoznať ľudí naozaj z celej Európy, v Bulharsku som spoznala prakticky celý svet.

Bývala som na izbe s dvoma skvelými chalanmi – Indami, neskôr s úplne rôznorodými babami – Mexičankou, muslimskou Tunisankou a Kirgiszstankou, no a v závere to bolo trošku európske – s Poľkou a Taliankou. Veľmi sa mi páčilo, ako sme my, stážisti (ďalší z Egypta, Ruska, Číny, Južnej Kórey, Maďarska, Nemecka, Ukrajiny i afrického Kamerunu) trávili spoločne svoj voľný čas. Na obedoch, večeriach, prekvapivých vysokohorských túrach, žúrkach či pravidelných weekend-ových výletoch k bulharskému pobrežiu. Možno 6 týždňov nie je dlhá doba, ale je to dostatočne dlhý čas na to, aby človek tak trošku spoznal samého seba, svoje limity i nekonečné možnosti. Nie vždy to v kontexte kultúrnych rozdielov bolo ľahké, najmä pri práci v škôlke v rámci tak kultúrne diferencovaného tímu ľudí s častokrát úplne odlišnými predstavami, ale práve preto to hodnotím ako jednu z najlepších skúseností, akú som dosiaľ mala možnosť zažiť. Navyše je to niečo, čo budem mať navždy v sebe a nikto mi to nemôže vziať. Ďalšie inšpiratívne a dôležité posolstvo, ktoré mnohí z nás prehliadajú, som našla na chodbe intráku, kde som bývala: „Be happy for this moment, this moment is your life.“ A to je práve vec, ktorú som sa v Sofii naučila, resp. pochopila a pracujem na nej – život si treba užívať tu a teraz, netrápiť sa pre budúcnosť a tešiť sa z každého momentu, ktorý nám bol daný. Pretože v tej „vytúženej“ budúcnosti – bohvie, či sa bude opakovať! A tak som sa vrátila domov, s priateľmi z celého sveta, s ešte vrúcnejšou láskou k celému Balkánu a tiež k jednému výnimočnému bulharskému štátnemu občanovi. Kto by to bol povedal? Vďaka, AIESEC, za to, že som hneď po štátniciach nesadla do kancelárie a nezačala ťukať do pc a vďaka za to, že takúto predstavu už ani nemám. Living young and wild and free, that´s how it´s supposed to be.

– Sandra, Bulharsko, Global Volunteer

„Let´s enjoy Lithuania!“

Moja kultúrna stáž vo Vilniuse práve prebieha a sú to takmer dva týždne, čo som tu. Musím povedať, že čas tu beží veľmi rýchlo, aj keď dni sú  v porovnaní so Slovenskom o niečo dlhšie. Keď som pricestovala, prvý deň sa mi zdal nekonečný, asi kvôli tomu, že som cestovala celú noc a ráno som si len zložila veci na našom internáte a o 5 minút sme už išli do campu. Ten prebiehal na univerzite, vzdialenej asi 30-40 minút cesty autobusom od nášho internátu, takže spolu s cestou bola spojená aj obhliadka mesta.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Darina

Deti boli rozdelené do dvoch skupín na starších (od 15 do 18 rokov) a mladších (od 10 do 15 rokov). Spolu s Fínkou a Mexičanom sme boli v prvý deň so staršími, dávali sme im rôzne zoznamovacie aktivity, museli sa predstaviť , povedať niečo o sebe, a hlavne, čo by chceli v budúcnosti  študovať a robiť. Boli trošku znudení, ale bol to prvý deň aj pre nich, takže potrebovali  len lepšie sa spoznať. Ďalšie dni to išlo lepšie 🙂 Hneď po skončení campu sme išli do centra, kde sme navštívili vraj najlepší bar s terasou vo Vilniuse. Dali sme si tam ochutené pivo a ochutnali sme aj opekané chlebíčky so syrom. Ja som si dala aj Litovský šalát, niečo na štýl parížskeho šalátu s hráškom.

Ďalšie dni bežali oveľa rýchlejšie, každý deň sme mali nejaký program. Hneď na druhý deň išli splavovať rieku vo Vilniuse na kajakoch, a bol to pre mňa naozajstný zážitok. Krásna príroda naokolo a trocha adrenalínu, skrátka nádhera 🙂 V piatok prišiel čas na oddych, no hlavne na zábavu, tak sme neváhali a išli do centra. Najprv sme sa stretli s ostatnými AIESEC-ármi z ďalších programov na jednej house párty, a potom sme šli do klubu priamo v centre mesta plného študentov z Erasmu. V sobotu tu mali akoby privítanie leta, v centre pri známom Bielom moste  mali kopu hier a aktivít, ľudia sedeli na brehu rieky, a my sme na to všetko mali krásny výhľad z piateho poschodia v blízkej reštaurácii. V nedeľu nás naša študentka vzala na výlet do blízkeho mesta Trakei s nádherným hradom. Ochutnali sme tradičné jedlo cepelinai. V pondelok tu mali štátny sviatok, tak sme mali voľno a mohli sme oddychovať a vyprať si oblečenie. 🙂

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Darina

Práca s deťmi je skutočne výzvou. Niekedy je ťažké ich zaujať, hlavne tých starších, takže každý deň po práci sme si museli nájsť čas, zostať asi o polhodinu dlhšie a pripraviť si plán na ďalší deň. Väčšinou sme sa každý deň pri deťoch striedali, raz som bola so staršími a raz s mladšími. Musím však povedať, že preferujem skôr tých mladších, lebo sú aktívnejší, chcú hrať rôzne hry a nehanbia sa. Keď bolo teplo, hrali sme najčastejšie volejbal alebo frisbee. Pri chladnejšom počasí sme ostali vnútri a púšťali si rôzne videá, pesničky, hrali sme obľúbené „stoličky“) a rôzne iné aktivity na zlepšenie angličtiny a rozvíjanie kreativity. Starším som napríklad dala úlohu vytvoriť reklamu na určitý produkt, a potom ju museli prezentovať pred ostatnými. Celkovo bolo vždy lepšie dať im skupinovú úlohu ako individuálnu.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Litva, Darina

Vilnius som si zamilovala od prvej chvíle. Nie je to typické veľkomesto, a to sa mi na ňom páči. Je tu veľa stromov a zelene, dokonca aj v prostredie v okolí nášho internátu  vyzerá ako les, takže každé ráno cítim čerstvý vzduch. Nasledujúci týždeň máme voľno, tak sa chystáme cestovať, chceme navštíviť iné mestá  ako napr. Kaunas, ísť k moru, potom do Poľska a  Lotyšska. Je tu naozaj veľa miest, ktoré sa oplatí navštíviť, celý Vilnius je plný historických pamiatok, a ako som sa dozvedela, centrum mesta patrí do dedičstva UNESCO. Veľmi sa na to teším a dúfam, že uvidíme čo najviac.

Takže „Let´s enjoy Lithuania!“

– Darina, Litva, Global Volunteer

Môj indonézsky príbeh

Keď som sa tesne pred štátnicami rozhodla, že predsa len pôjdem na stáž, ani vo sne by mi nenapadlo, že to bude Indonézia. Vždy som snívala o exotických krajinách, ale Indonézia medzi ne nepatrila. Dokonca ani toľko ospevované Bali nebolo pre mňa lákadlom. Ale keďže moje vysnívané Thajsko a ani Filipíny neponúkli nič, čo by ma zaujalo, voľba padla na Indonéziu a jej druhé najväčšie mesto Surabaya. Veľa ľudí ma odhováralo, strašilo, že ako sama mladučká Európanka tam určite nemám ísť. A práve preto som išla! Mám rada výzvy a ani chvíľu som neváhala.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Nekonečný let s 10 hodinovou zastávkou v Taipei bol vyčerpávajúci, ale akonáhle som vystúpila na letisku, bolo mi všetko jedno. Privítalo ma asi 5 ľudí s ktorými som sa až do 3 rána hrala Uno, čakala, kedy sa budú môcť najesť, keďže bol práve Ramadán a začala som spoznávať svet, ktorý je už na prvý pohľad odlišný od toho nášho. Ale v tom momente som si už bola istá, že dva mesiace v tejto krajine budú neskutočné. A boli. O kultúrnych šokoch, ktoré pravdepodobne zažijem mi začali rozprávať hneď potom, ako som sa posťažovala, že ešte aj o polnoci je vonku teplejšie ako u nás cez deň. Nasadla som do auta s volantom na opačnej strane a spŕška kultúrnych šokov mohla pokračovať. Keď hovorím o sprche, tá je v tejto krajine vymoženosťou bohatých, rovnako ako teplá voda, záchod a toaletný papier. A to som ešte ani nezačala deň.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Mala som šťastie, že môj pracovný deň sa začínal až o 3 poobede. Pevne som dúfala, že budem mať čas popozerať si mesto, precestovať množstvo okolitých dediniek a spoznať čo najviac z indonézskej kultúry. Dôležitú súčasť kultúry som spoznala hneď, keď som zistila, že MHD tam asi nenájdem. Viezla som sa niečím, čo považujú za miestnu dopravu, až raz. Odvtedy som išla radšej pešo alebo na bicykli. A bola som za čudnú, lebo oni pešo nechodia. Vôbec. Takže som sa celý čas vozila na motorke s niektorým z AIESECárov. A bolo to stokrát lepšie, ako som si predstavovala. Necestovala som sama, všetko mi poukazovali, trávili so mnou more času a stali sa z nás skvelí priatelia. V Indonézii je to o poznanie jednoduchšie ako na Slovensku. Občas som mala veľkú chuť premiestniť tých ľudí do Európy, nech zmenia zmýšľanie a prístup ľudí v našom okolí. Ťažko sa to opisuje.

Ten pocit treba zažiť. Je to jedna z vecí, na ktoré nezabudnem do konca svojho života. Láskavosť a dobrota ľudí, ochota pomôcť a darovať všetko. A keď hovorím všetko tak naozaj všetko. Hlavne čo sa týka času, ktorého AIESECári majú primálo. Takmer každý týždeň si však našli čas a vzali nie len mňa, ale aj ostatných stážistov na výlety. A tak som mohla spoznávať kultúru celej krajiny, ktorá je odlišná na každom kroku. A tak som navštívila aj toľko ospevované Bali, orangutanov na Borneu, vodopády, sopky, pláže….a keby som mala viac času, vedela by som, ako ho využiť. Indonézia je krajina, ktorú človek neprecestuje ani za rok. Takže mojich 8 víkendov, kedy som nebola v práci určite nestačilo.

Čo sa týka mojej práce, robila som v jednej súkromnej jazykovej škole, kde som prezentovala o našej kultúre a krajine. Učila som malé skupinky detí od 5 do 15 rokov, od úplných začiatočníkov až po deti, ktoré sa so mnou dokázali úplne prirodzene rozprávať. To je mimochodom v Indonézii veľmi nezvyčajné. Deti boli skvelé a vďačné. Niektoré veľmi hanblivé, iné prišli za mnou domov, lebo sa chceli rozprávať po anglicky. S niektorými si ešte doteraz píšem. A keď som odchádzala, nebolo mi veru všetko jedno. Lúčilo sa ťažko, so slzami v očiach a doposiaľ nepoznaným pocitom na duši.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Za tých pár týždňov som si zvykla na veľa vecí, ktoré sa mi predtým zdali čudné. Jedla som kurča rukami , nepoužila som nožík 2 mesiace, mala som ryžu minimálne trikrát za deň, naučila som sa jesť morské príšery od výmyslu sveta, zachutilo mi čili, ktoré som dovtedy nemohla ani cítiť, zaľúbila som sa do indonézskeho čaju a kávy, ktoré mi robia spoločnosť až doteraz. Zároveň som však rozvinula aj moju osobnosť. V prvom rade som sa naučila ako byť trpezlivá, keďže v Indonézií je normálne meškať minimálne hodinu (čo sa teraz začína stávať aj mne, hoci som vždy chodila načas). Naučila som sa byť vďačná za každú jednu maličkosť, za všetko, čo som dostala a začala som si vážiť to množstvo vecí, ktoré mám doma. A v neposlednom rade som konečne začala byť sama sebou. Mohla som robiť všetko, na čo som doma nenašla odvahu. Rozprávať sa s ľuďmi o všetkom bez toho, že by ma začali kritizovať za nedostatky. Začala som veriť sama sebe. A to všetko vďaka ľuďom naokolo, ktorí mi ukázali, že šťastie netreba hľadať v plnej peňaženke, ale v plnosti srdca. Pretože hoci som bývala v bohatej rodine a mala všetky vymoženosti západného sveta, lepšie mi bolo s ľuďmi, ktorí ma zobrali najesť sa do stánku pri ceste a rozprávali sa so mnou na streche obchoďáku s výhľadom na najchudobnejšie štvrte, ktoré sa striedali so supermodernými hotelmi.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Bola by som schopná písať oveľa viac a veľa vecí sa slovami opísať ani nedá. Jeden z AIESECárov sa ma však poslednú noc za streche jedného z apartmánov s výhľadom na nočnú krajinu opýtal, či má toto leto šancu zaradiť sa medzi jedno z mojich naj. Bez váhania som mu odpovedala, že sa zaradilo na vrchol môjho rebríčka v momente, keď ma privítali na letisku. A hoci bolo veľa dní, kedy mi bolo ťažko, neľutujem nič, ani jediný moment, lebo vďaka tomu som si uvedomila, o čom je vlastne celý náš život – byť otvorený každej príležitosti robiť ľudí navôkol šťastnými.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

“I felt like a princess here with everything that I needed. And anytime when something bad happened there were kind-hearted people who showed me what the word LOVE means.”

– Denisa, Indonézia, Global Volunteer

Srí Lanka – okno do sveta aj do duše

Z obrovskej ponuky krajín, ktoré AIESEC ponúka na výber, bola pre mňa Srí Lanka pre toto leto asi najlepšou voľbou. Ak máte radi teplo, krásnu prírodu, cestovanie, jedlo, duchovno a ázijské kultúry je to tá správna voľba.

Prvé, čo musím spomenúť sú ľudia. Spoznanie srílanskej kultúry a ľudí, ktorí sú jej súčasťou bolo pre mňa asi tým najvýraznejším zážitkom. Oblečenie Srílančanov nieje jediné, čo na prvý pohľad žiari. Úsmevy rozdávajú na každom kroku. Ak si s niečím neviete rady, všetci vám ochotne poradia. Či poradia dobre, to už je druhá vec, no vždy s najlepším úmyslom. Pri cestovaní po Srí Lanke som sa stretla s množstvom krásnych a dobrých ľudí. Ich dobrosrdečnosť vychádza z viery a z filozofie, ktorou sú značne ovplyvnení. 70% obyvateľov Srí Lanky sú budhisti. Matéria pre nich nieje ani zďaleka to najdôležitejšie, svoje bohatstvo nosia v sebe. Čo môže vyznievať ako fráza, človek skutočne pochopí, keď navštívi SL. Chudoba bola síce všade zjavná, no napriek tomu ľudia vyzerali spokojnejší so životom ako u nás.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Srí Lanka, Andrea

Ďalšiu vec, ktorú som si na SL zamilovala je príroda. Videla som krásne pláže, oceán, hory,  čajové plantáže a rozsiahle národné parky na jedinom ostrove. Srí Lanka má úžasne rozmanitú faunu a flóru. Byť na Srí Lanke bolo pre mňa ako ocitnúť sa v raji na Zemi. Rozhodne najúžasnejšie momenty som zažívala pri cestovaní po tomto ostrove. Okrem prírody som navštívila historické mestá plné chrámov, pagod a ďalších kultúrnych skvostov, ktoré stáli zato vidieť.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Srí Lanka, Andrea

Duchovný rozmer je na SL neopísateľný, aj najzarytejším ateistom to aspoň trochu šklbne. Okrem duchovnej stránky je SL číslom jedna v tradičnej medicíne. Ajurvéda zachytáva človeka celostne, možno práve preto má táto liečebná metóda taký ohlas nielen v Ázii. Aj ja som si popri cestovaní a pracovaní stihla dopriať pravú ajurvédsku masáž. To ako som sa cítila sa nejdem ani pokúšať opísať slovami.

Ale spät k cestovaniu. Pri premiestňovaní sa po ostrove odporúčam vlaky. Cesta nimi je síce zdĺhavá, no prekrásna, stále sa je na čo pozerať. V rámci dopravy po mestách sú najvyužívanejšie tuk-tuky, vozidlá podobné rikšiam. Keď si chcete spestriť cestovanie po ostrove, mimo bežných dopravných prostriedkov môžete skúsiť stopovať, tak ako my. Hoci domáci najprv princíp stopovania nechápali a smerovali nás na najbližšiu zastávku do nášho cieľa, hneď ako sme vysvetlili, že sa chceme zviesť s nimi ochotne nás zobrali.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Srí Lanka, Andrea

Ďalším dobrým adrenalínovým športom je surfovanie. Najkrajšie surferské mestečká sa nachádzajú na východnom pobreží, kde sme na konci stáže strávili niekoľko dní. Tieto dni sa dajú opísať jednoducho a stručne – radosť zo života.

Okrem cestovania po ostrove sme stihli vychutnávať aj miestne špeciality. Tradičné jedlo, zeleninové kari s ryžou som mohla jesť každý deň. Takisto šťavnaté mangá, papáje, rambutany, kokosy a iné osviežujúce exotické šmaky. Pozor však na mieru pikantnosti, jedlo na SL je také štiplavé, že som občas myslela, že budem halucinovať.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Srí Lanka, Andrea

K týmto všetkým radostiam a krásam, ktoré SL ponúka, som mala možnosť zobrať si zo stáže o niečo viac. To vďaka projektu, na ktorom som sa podielala. Išlo o prácu podporujúcu rozvoj miestneho turizmu v hlavnom meste, v Colombe. Mojou úlohou bolo navštevovať miestne reštaurácie, pofotiť ich, urobiť rozhovory s manažérmi, či vedúcimi o podrobnostiach ponuky, ohodnotiť atmosféru a napísať odporúčania. Tieto údaje išli na webovú stránku pre turistov. Táto práca ma obohatila o komunikačné zručnosti, zlepšila som si schopnosť orientácie v cudzom meste, komunikáciu v anglickom jazyku a taktiež pribudol skill v úprave fotografií a písaní recenzií. Kedže reštaurácie, ktoré sme navštevovali boli rôznorodé, museli sme náš spôsob vystupovania prispôsobiť podmienkam. Návštevy luxusných podnikov neboli výnimkou. Bol to zaujímavý kontrast v porovnaní s klasickým jednoduchým životným štýlom na SL.

Vďaka AIESEC a možnosti kultúrnej stáže na Srí Lanke budem mať načo spomínať do konca života. Nielen to, teraz už viem, že vybrať sa do sveta nieje problém. Takže balím kufre, kam pôjdeme? 🙂

– Andrea, Srí Lanka, Global Volunteer

Ako (si) zmeniť život v Rumunsku

Ahojte! Alebo ako by Rumuni povedali, Salut! Minulé leto, ako už asi tušíte, som strávila na stáži v Rumunsku. Stráviť moje posledné voľné leto (bola som štvrtáčka) v zahraničí som sa rozhodla už niekedy v marci. Ako to už tak chodí, k akcii som sa dokopala až začiatkom mája. Pôvodne som ako eco-freak chcela ísť na stáž niekde do Nórska vysádzať stromčeky. Potom ako ma oslovili s ponukou na stáž v meste Sibiu, som zmenila názor.

Rozhodla som sa zapojiť sa do celoštátneho projektu GROW, ktorý svojím obsahom pomáhal stredoškolákom dokončiť školu a ďalej sa hlásiť na univerzitu. Pracovala som vlastne ako tréner tzv. soft skills, teda v našom jazyku mäkkých zručností a nie ako učiteľ. S deckami sme preberali témy ako proaktivita, líderstvo, hodnoty. Všetko som to podávala zaujímavou a hravou formou, čiže sa nenudili.

Najprv som sa veľmi bála, pretože pracovať so 17-18 ročnými stredoškolákmi znelo ako mission impossible. Pred projektom sme dostali týždňové intenzívne školenie od AIESEC spolu s organizáciou, ktorá GROW zastrešovala. Na tomto školení som sa stretla asi so 100 mladými ľuďmi z približne 60 krajín. Projekt prebiehal vo všetkých veľkých Rumunských mestách, takže to bol veľmi internacionálny zážitok.

V Sibiu som pracovala s 3 ďalšími stážistami a tiež asi so 4 AIESECármi. Asi najintenzívnejší zážitok, okrem Rumunska, bolo, že som spoznala krajinu Pakistan. So stážistkou Basmah, ktorá odtiaľ pochádzala, som trávila najviac času. Prekecali sme hodiny o jej krajine a práve toto mi pomohlo prekonať predsudky a domnienku, že sú tam všetci teroristi a pod.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rumunsko, Martina

Stáž v zahraničí mi dala naozaj veľa. Nemám trému keď vystupujem pred väčším počtom ľudí, viem ako sa dostať z bodu A do bodu B v zahraničí aj keď nerozprávam tým jazykom a nikto v okolí nevie po anglicky. V Rumunsku som zažila neskutočne veľa situácií, ktoré ma posunuli ďalej po osobnostnej stránke. Priateľstvá, ktoré som si vytvorila budú určite na celý život. Je to naozaj skvelý pocit, keď vám príde správa na facebooku od chalana, že si vďaka vám vybral kam chce ísť na výšku. S veľa z nich si dodnes aspoň píšem a toto leto sa chcem  do Rumunska znovu vrátiť a stretnúť sa s nimi.

Okrem práce na projekte som si užila aj kopec zábavy a cestovania. Takmer každý víkend sme išli buď do iného mesta alebo pozrieť zaujímavosti v okolí. Sibiu je mestom kultúry, takže takmer každý večer boli v meste koncerty, festivaly, výstavy a pod. Veľa som toho nenaspala ale nikdy som nebola unavená pretože mi život nedal spať. Bol to najlepší zážitok môjho života a hneď ako budem môcť pôjdem na stáž znova. Nebaví ma totiž “dovolenkovanie“, pretože počas dvoch týždňov niekde pri mori sa nedá spoznať krajina, kultúra ani ľudia. Ale počas stáže to máte všetko v jednom. Ako významné plus ešte aj zmeníte život ľuďom, s ktorými sa stretnete.

– Martina, Rumunsko, Global Volunteer

Oibo v Afrike

Už mnoho rokov som  túžila navštíviť nejakú africkú krajinu a vidieť krásne černošské detičky, pre mňa najkrajšie zo všetkých. Mojím cieľom na získanie dobrej skúsenosti do života a pre moju budúcu kariéru bolo vybrať si krajinu, ktorú som doteraz ešte nemala možnosť navštíviť. Taktiež som sa chcela dozvedieť viac o téme, ktorá ma zaujíma, teda ľudské práva.

Už počas prvého mesiaca som bola match-nutá s AIESEC partnermi v Abuji, hlavnom meste Nigérie. Krajina patrí na africkom kontinente k najľudnatejším  – už len samotná Abuja má  vyše 6 miliónov obyvateľov, čo je číslo porovnateľné s celým Slovenskom!

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Nigéria, Zuzana

Moja mesačná stáž v Nigérii začala v polovici októbra. Keďže som milovníčkou horúceho počasia, bola som nadšená, že som si týmto spôsobom  mohla predĺžiť leto. Cesta do Nigérie však bola o pol dňa dlhšia, keďže kvôli letenkám som musela stráviť 12 hodín pri medzipristátí v Káhire. Ani táto malá zastávka však nebola na škodu. Strávila som celú noc oslavovaním narodenín môjho egyptského kamaráta na lodi na Níle. O pár hodín nato som s aj na počudovanie  veľkým počtom čínskych občanov sedela v lietadle, smer Abuja. Pristávanie v tejto krajine bolo ako vo sne. Všade naokolo samá  zeleň, v pozadí hory, malé slamené domčeky na odľahlých miestach, ženy v tradičnom farebnom odeve nesúce na hlavách ovocie… Africký národ je v porovnaní so zvyškom sveta  zvyknutý na iné životné pomery, no napriek tomu sú ich neoddeliteľnou súčasťou  biele úsmevy, ktoré rozdávajú všade naokolo. Spomedzi Číňanov a domorodého obyvateľstva som bola jedinou Európankou, ktorá vystúpila z lietadla. Ihneď som si vyslúžila pomenovanie oibo, v ich reči biela žena.

Hneď po príchode som prvé dni strávila s mojim buddym, tzv. osobou z organizácie, ktorá sa o vás má postarať v mieste pobytu. Už na začiatku nás na seminároch v AIESEC pripravovali na počiatočný kultúrny šok. Neviem, či je to mojou flegmatickou povahou, alebo tým, že veľa cestujem a na africké pomery som bola ako-tak pripravená. Môj kultúrny šok  bol však minimálny až na pár detailov ako napr. žiadna sprcha a umývanie sa veľkým vedrom studenej vody s naberačkou, občasní nevítaní hostia v mojej vani a v posteli v podobe veľkých švábov a pavúkov, ako aj zmena stravovania a prispôsobenie sa pikantným africkým jedlám atď.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Nigéria, Zuzana

Po troch dňoch aklimatizácie, oddychu, novom účese a prvých na mieru ušitých šatách som sa konečne pobrala do mojej cieľovej destinácie k hosťovskej rodine priamo do centra Abuje. Až na mieste som zistila, že budem bývať v rodine môjho šéfa.

Zámožnejší Afričania zvyknú mať v dome aj služobníctvo, čo u môjho šéfa nebola výnimka. Jedno mladé dievča varilo,  ďalšie sa staralo o  dvojročného synčeka, samozrejmosťou bol taktiež vlastný vrátnik. Na druhý deň ráno ma čakal prvý deň v práci. Už vtedy mi bol pridelený kolega, s ktorým sme spoločne za daný mesiac mali na starosti organizáciu akcií v rámci Globálneho fóra pre mier, spravodlivosť a ľudské práva. Po mojom návrhu sme sa však zamerali špeciálne na práva detí, ktoré sú vo väčšine afrických krajín mnohokrát zanedbávané a porušované. Raz som čítala článok, ktorý hovoril, že 8,2 milióna detí v Nigérii je sirotami. Chceli sme preto zorganizovať akciu, kde by sme deti aspoň na chvíľu vytiahli zo známeho prostredia štyroch stien v sirotincoch a dali im pocítiť ich dôležitosť. Našim cieľom bolo taktiež primäť širokú verejnosť k tomu, aby sa viac zaujímali o tieto detičky, a taktiež priložili ruku k dielu, či už ich navštevovaním alebo materiálnymi darmi ako je oblečenie, jedlo, či hračky. Okrem iného sme sa snažili zamerať pozornosť na Projekt budovania mieru najmä na školách a neskôr na pracoviskách, no ak chcete niečo presadiť vo vyšších kruhoch, rátajte s tým, že to bude trvať nejaký ten „africký čas“, tj. nikdy neviete či sa vôbec niečo a niekedy udeje. Pamätám sa, ako sme v môj posledný deň organizovali Cocktail party, ktorej výťažok z predaja lístkov mal ísť práve na podporu sirotincov v Abuji. Lístkov sa predalo veľa a príchod pozvaných bol stanovený na 18:00, no väčšina ľudí začala prichádzať až po ôsmej. Aj takáto je realita africkej kultúry.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Nigéria, Zuzana

Moja stáž ma každopádne obohatila o niekoľko vzácnych poznatkov. Vždy musíte ísť tvrdohlavo za svojim cieľom, inak sa nikdy nedostanete tam, kde chcete byť. Prvé dni  ma naučili tvrdosti a nebojácnosti, hlavne ak má človek, podobne ako ja, fóbie z hmyzu, ktorý sa s ním chce kúpať J. Ostatné dni boli hlavne o trpezlivosti – najmä pri dochvíľnosti Afričanov, úcte k ľudom bez predsudkov, nových priateľstvách a hlavne o viere a dôvere v ľudí, ktorá vám pomáha prekonať mnohé ťažké prekážky. Som si istá, že toto nebola moja posledná návšteva Afriky a dúfam, že si ju budem môcť čoskoro zopakovať znovu.

– Zuzana, Nigéria, Global Volunteer