Zahraničné know-how v slovenskom start-upe

MNFORCE je mladá, dynamicky sa rozvíjajúca spoločnosť, ktorá poskytuje komplexné riešenia z oblastí marketingového výskumu, pričom jej špecializáciou sú prieskumy v online prostredí. K zberu dát využíva svoje panely na Slovensku a v Českej republike.

Prečo ste si vybrali stážistu od AIESEC? Aké boli Vaše prvotné dôvody?

V prvom rade to bola pre nás možnosť získať do firmy niekoho zo zahraničia s určitým lokálnym jazykom. Toto bolo pre nás najdôležitejšie, keďže chceme preniknúť aj na trhy iných krajín a jej zahraničné vedomosti sa nám veľmi zišli. Táto ponuka prišla v pravý čas, keďže v našej firme vzrástla potreba na niekoho zo zahraničia, kto prinesie niečo nové, inak by sme to asi nezvažovali. Taktiež máme nový system, ktorému sa venovala a pomohla s ním, čo bolo pre nás veľkým plusom.

Aké benefity vidíte pre firmu?

Určite tam je kultúrny benefit pre všetkých zamestnancov, bolo to zaujímavé osvieženie atmosféry vo firme. Daisy priniesla iný pohľad na veci spolu so zahraničnými vedomosťami, ktoré na Slovensku nemáme odkiaľ získať. Napríklad nás naučila veľa užitočných vecí, ktoré sú v jej krajine bežné, ale my ich tu nepoznáme. Samozrejme, veľa z týchto vedomostí sme implementovali do praxe, keďže boli veľmi užitočné. Čo nás veľmi milo prekvapilo bol jej postoj k práci. V Ázii sú zrejme zvyknutí na inú pracovnú morálku než my tu na Slovensku. Daisy prišla do práce a keď mala niečo rozrobené, ani sa od toho nepohla. Makala, až kým to nemala dokončené. Toto sa u slovenských zamestnancov vidí málokedy. Aj tento fakt mal určite pozitívny dopad na všetkých zamestnancov.

Aké benefity vidíte pre stážistu?

U nás vo firme mala šancu pracovať na systéme, ktorý sme vyvinuli tu na Slovensku, takže to bolo niečo nové. Taktiež videla ako pracujú a fungujú iné kultúry. Myslíme si, že počas tých pár týždňov sa toho veľa o nás naučila, získala praktické skúsenosti s prácou v prieskumnom prostredí a s dotazníkovým systémom. Tieto vedomosti nepatria k bežne dostupným, takže získala také naše interné know-how, ktoré môže v budúcnosti taktiež zužitkovať. A samozrejme veľmi veľkou výhodou pre stážistov v Bratislave je ľahký prístup do viacerých hlavných miest – Viedeň, Budapešť, Praha.

Mali by ste záujem o stážistu aj v budúcnosti?

Áno, práve hľadáme ďalšieho. A ak by sme nehľadali, tak by sme nad tým znovu uvažovali pokiaľ by sme mali opäť potrebu vo firme získať človeka z určitého lokálneho trhu, o ktorom má vedomosti.

Ako vyzeral bežný deň stážistky?

Keď prišla do práce, tak sme si dali spolu raňajky alebo kávu, kde sme sa porozprávali. Potom išla pracovať na svojich úlohách, na ktorých robila naozaj svedomito. Po práci sme ju väčšinou zaviezli do mesta, keďže takmer vždy mala nejaké plány.

Čo sa týka úloh, tak sa venovala hlavne nášmu systému, v ktorom opravovala jazyk a gramatiku, navrhovala zmeny, ktoré sa budú neskôr implementovať. Taktiež spravovala sociálne siete (Facebook, Twitter) a upravovala obrázky vo Photoshope. Jedným z najväčších plusov bolo, že vytvorila tutoriál k nášmu systému, ktorý je užitočný nielen pre našich budúcich zamestnancov, ale aj pre nás.

Čo nové priniesla stážistka do Vašej firmy?

V prvom rade určite prostredníctvom svojich pripomienok a opráv posunula náš systém na nový a lepší level. Taktiež nám uľahčila prácu v systéme vďaka tutoriálu a naštartovala sociálne siete. Priniesla nový pohľad na veci, také to out-of-box thinking.

Ak by ste mali odporučiť tento projekt iným spoločnostiam, prečo by ste to urobili?

Je viacero dôvodov, prečo to je výhodné – stážista prinesie nový vzduch, nové myšlienky. Pre firmu, ktorá zvažuje expanziu do zahraničia je najdôležitejšie to, že to je človek priamo z prostredia trhu, v ktorom vyrastal. Aj keď to nie je špecialista, stále vyrastal v tej krajine a má prehľad o tom, ako to funguje. Má prehľad nielen čisto o trhu, ale aj o bežnom živote a uvažovaní ľudí, vie čo by mohlo fungovať a čo fungovať nebude. Toto všetko sa dá síce zistiť aj na internete, ale z našej osobnej skúsenosti je to oveľa lepšie prostredníctvom stážistu.

Keby Vás AIESEC v Bratislave neosloví s týmto projektom, hľadali by ste stážistu sami?

Asi nie. Vďaka tomu, že ste nás oslovili, tak sme začali uvažovať, ako by sa to dalo zužitkovať v náš benefit. Bola to pre nás inšpirácia. Ale sami sme o tom neuvažovali ani sme nikoho aktívne nehľadali.

Pätoro tímovej spolupráce (teda, čo som sa ja naučila)

Počas môjho pôsobenia v AIESEC som si prešla mnohými zážitkami, za čo vďačím aj tímu, v ktorom som pracovala. Nasledujúcich 5 bodov ti ukáže, ako byť súčasťou úspešného tímu, pričom je jedno či ide o šport, prácu alebo vytváranie rôznych projektov.

1. Rešpektuj svojich kolegov

Vedieť pracovať v tíme je dôležité. Ešte dôležitejšie je však tomu dať čo najviac. A čím je tím väčší tím to prinesie viac inšpiratívnych nápadov, ale aj priestor na argumentáciu či konflikty, hlavne keď pracuješ s rôznymi ľuďmi.  Byť súčasťou tímu si vyžaduje určitú dávku trpezlivosti, tolerancie a rešpektu. Rešpektu voči svojim kolegom, ktorí mnohokrát nezdieľajú rovnaký názor ako ty.

2. Rob kompromisy

Úspech tímu  spočíva v hľadaní riešení a kompromisov. Ako sa hovorí: „sto ľudí, sto chutí.“ V tíme to platí rovnako. Každý človek sa na danú problematiku díva svojimi očami.

3. Komunikuj

Preto je potrebná komunikácia a konfrontácia, aby sa predišlo možným nezhodám a hádkam. Mal by si použiť vhodné argumenty aby si  dokázal druhej strane, že  navrhované riešenia majú väčšiu perspektívu než tie ostatné.

4. Toleruj

Ďalšou neodmysliteľnou súčasťou tímovej práce je tolerancia. Vieš tolerovať názory ostatných? Minimálne ich musíš vedieť akceptovať. Jeden tím je jedno telo, jedna myseľ.

5. Motivuj

Motivovať je základ. Každému sa predsa pracuje ľahšie, ak vie, aké výhody ho na konci čakajú. Ak motivuješ jednotlivca alebo aj celú skupinu ľudí, jednoznačne to zaručí lepší pracovný výkon, pričom ruka v ruke s motiváciou kráča aj vnútorná spokojnosť a pocit zadosťučinenia z vykonanej práce.

 

Týmto som si prešla aj ja ale keď sa už bavíme o konkrétnych výhodách, určite spomeniem vedomosti a nové poznatky, ktoré sa na mňa doslova nalepili za ten čas, keď sme ako tím trávili v jednej miestnosti a pracovali na spoločnom projekte. Ako som už v úvode spomenula, viac hláv so sebou prináša nielen viac nápadov, ale aj množstvo zaujímavých vecí a informácií, ktoré sa od svojich kolegov naučíš. A je jedno akej oblasti života sa to týka. Či už je to práca, škola alebo politika.

Zodpovednosť, tolerancia, komunikatívnosť, efektivita. Toto sú výhody a plusy, ktoré obohatili moje pracovné skúsenosti o niečo viac vďaka tímom, v ktorých som mala možnosť doteraz pracovať, tvoriť, zdieľať svoje nápady, myšlienky a pocity. AIESEC beriem jednoznačne ako pozitívnu skúsenosť, ktorá ma obohatila v mnohých sférach života a posunula ma zase niekam ďalej.

 

Mária Marasová

Ako napraviť slovenské školstvo

Jednou z vlastností správneho lídra je podľa mňa schopnosť hľadať riešenia a to aj na tie najzvláštnejšie a najneočakávanejšie problémy. Niekedy však problémy nie sú také jednoduché, ako by sa zdalo, a riešenia na ne ani nehovoriac. V porovnaní s problémami, aké má množstvo ľudí v dnešnej dobe sa ten môj môže zdať tak trochu malicherný, no pre mňa osobne spôsoboval, a to najmä v začiatkoch vysokej školy, dosť veľké komplikácie. Práve v tej dobe som totiž zvykol mať extrémny problém s akýmkoľvek prejavom na verejnosti. Prezentácie na seminároch? Čistá smrť. Tam som nevedel ani nahlas odpovedať na otázku. A keď som si predstavil ústne skúšky, alebo nedajbože obhajobu bakalárky, len sa mi tak zatočilo pred očami. Samozrejme som tento problém riešil typickým študentským „krčmovým“ spôsobom. Dobre som si zanadával na celý vzdelávací systém na Slovensku, ktorý očividne mohol za moju neschopnosť skladať zložité súvetia pred očami cudzích ľudí, a ktorý je samozrejme taký zlý, že aj tak mi tá škola na nič nebude, tak čo sa vôbec budem snažiť.

Všetko sa však zmenilo po tom, ako som vstúpil do AIESEC, keď sa ma na mojej prvej konferencii spýtala trénerka z Holandska, nech jej porozprávam ako sa mi páči na škole. Pri predstave, že sa budem musieť zase zamýšľať nad touto melodramaticky depresívnou a očividne bezvýchodiskovou situáciou, ma oblial studený pot. Len veľmi neochotne som jej teda vymenoval problémy, ktoré som mal v škole a ktoré som samozrejme zaobalil do typických študentských fráz typu: „Na Slovensku školstvo vôbec nefunguje…“ a „Veď aj tak tam chodím, len aby som dostal ten kus papiera, tak sa predsa kvôli tomu nepretrhnem…“. Chvíľu sa na mňa trochu nechápavo pozerala, no vzápätí ma zaskočila s otázkou, ktorú som vôbec nečakal: „No dobre, ale čo robíš TY preto, aby si tieto problémy v škole vyriešil?“ Chvíľu som na ňu pozeral a nevedel som, čo jej mám odpovedať. Zmohol som sa iba na: „ …….ja?“. Odpovedala veľmi zaujímavou odpoveďou: „No áno ty. Vieš, buď môžeš byť súčasťou problému a pýtať sa stále dookola prečo sa veci dejú, alebo môžeš byť súčasťou riešenia a hľadať ako sa dajú vyriešiť. Musíš prestať hľadať problémy a namiesto toho nájsť riešenia.“

V tej dobe som nie úplne rozumel celej podstate zmeny myslenia zo zameriavania sa na problémy, na zameriavanie sa na riešenia, no bol som ochotný tento prístup aplikovať hoci aj v každodennom živote. Všimol som si, že veci okolo mňa začali naberať úplne iný smer. Prvá vec, ktorou som samozrejme začal boli semináre v škole. V momente, keď som sa sám seba spýtal „Tak ako to teda dokážem vyriešiť?“ sa riešenia začali objavovať. Musím priznať, že zo začiatku to bolo čisté utrpenie, prísť vôbec na niečo, čo by som predpokladal, že môže fungovať. Po istom čase sa veci zlepšovali a zlepšovali. Prišiel som na to, že keď urobím prezentáciu tak, aby predovšetkým zaujímala, bavila a obohacovala mňa, tak pravdepodobne bude mať podobný účinok na mojich spolužiakov. V momente ako som si uvedomil, že aj tak v prvom rade prezentujem pre seba a pre nich, začalo sa mi oveľa lepšie komunikovať. Začal som vytvárať prezentácie v rôznych programoch, postupne som si ich precvičoval pre zrkadlom, neskôr pred kamarátmi, na rôznych akciách a konferenciách v rámci AIESEC a keď už mi išlo ako-tak dobre aj prezentovať spamäti, nabral som odvahu pýtať si od cvičiaceho spätnú väzbu na to, ako vlastne prezentujem. Práve pomocou toho, že som sa začal na celý tento problém pozerať ako na príležitosť, ktorá sa dá vyriešiť, ako aj s hodinami tréningov a praxe či už v AIESEC alebo v škole, sa prezentovanie stalo niečím, čo som si absolútne zamiloval.

Príklad s prezentáciami v škole je len jedným zo spôsobov ako sa mi podarilo zmeniť svoje myslenie zo zamerania sa na problémy na zameranie sa na riešenia. V momente, ako sa mi niečo nepáčilo, alebo nedarilo, som miesto toho, aby som vkladal všetku svoju energiu do toho, aby som si poriadne zanadával, ako sa niečo nedá, a ako to nedokážem, v pokoji sadol. Niekedy som aj celé hodiny  premýšľal, až pokiaľ som neprišiel na niečo, čo mi dávalo zmysel a čo som vedel, že som schopný urobiť. Ktovie, možno keď sa nabudúce poriadne zamyslíme viacerí z nás, zmeníme aj celé „nefunkčné slovenské školstvo“.

Vlastimil Vančo

10 vecí, ktoré by si si nemal nechať ujsť počas štúdia na vysokej škole

Už teraz určite počúvaš reči o tom, ako TO rýchlo ubehne. Ako si TO ani neuvedomíš a bude po „sladkých študentských časoch“. Univerzita skončí a začne tzv. „tvrdá realita“, na ktorú ťa doma rodičia (a hlavne starí rodičia s ich radami) určite svedomite pripravovali. Čo by si však mal vyskúšať počas rokov (ideálne piatich), ktoré stráviš na univerzite? Pripravili sme si pre teba niekoľko tipov na aktivity, ktoré by v tvojom to-do liste určite nemali chýbať.

1. Zameraj sa na osobnostný rozvoj

Máš na to 5 rokov. 5 rokov, kedy môžeš skúšať, experimentovať a vymýšľať. 5 rokov, ktoré by mali byť aj o inom, než len známky, semináre a seminárky či párty (aj keď to je, samozrejme, extrémne dôležitá súčasť študentského života). Nájdi si svoju novú vášeň, prihlás sa na online kurz alebo sa zúčastni rôznych workshopov, ktoré sa zameriavajú práve na túto problematiku. Vyskúšaj si niečo, čo si nikdy nerobil – nikdy nevieš či sa práve táto aktivita nestane tvojím hobby! Po prvotnom „testovaní“ si stanov 3 priority a zameraj sa práve na ne. Povedz o nich svojim kamarátom, rodine, nech ťa môžu sledovať, ako napreduješ.

2. Aktívne si plánuj svoju budúcu kariéru

Určite si to nenechaj na poslednú chvíľu – teda na 5. ročník. Už v prvom ročníku by si mal približne vedieť, ktorým smerom by sa mal tvoj život uberať. Koniec koncov, preto si sa prihlásil na ten-ktorý odbor / fakultu. Ak nevieš, čo chceš robiť, zistiť aspoň, čo nechceš. Vždy lepšie ako nič. Stretávaj sa s úspešnými ľuďmi, získavaj nápady a vyber si z nich to najvhodnejšie.

3. Vycestuj do zahraničia

V súčasnosti máme nespočetne veľa príležitostí vycestovať do zahraničia, či už AIESEC stáž, semester štúdia v programe Erasmus a mnoho iných. Počas mesiacov strávených na inej univerzite spoznáš iný vzdelávací systém ako na Slovensku, vytvoríš si obrovskú sieť medzinárodných priateľov, čo-to pocestuješ a zažiješ nezabudnuteľné momenty a párty.

4. Pozri si každú sériu tvojho obľúbeného seriálu počas jedného dňa

Seriály sú tým najlepším, čo nás, študentov, mohlo počas skúškového stretnúť. Ako inak by si vyplnil 16 hodín tvojho dňa, keď učiť sa ti tak veľmi nechce? Hm?

5. Nauč sa ako variť, prať a upratovať

Ak nejdeš na výšku aspoň s levelom 20 z každej vymenovanej činnosti, roky na výške ti poskytnú mnoho času a priestoru na to, aby si nazbieral dostatok skúseností na level-up. Koniec koncov, všetky tri aktivity sa ti zídu počas celého života, takže tu si určite nebudeš hovoriť „na čo mi to bude“.

6. Nauč sa žiť na rozpočte

Štúdium – obdobie, kedy peniaze nestihnú ani povedať slovo „metlobal“ predtým, než sa hrnú z peňaženky preč. Na tvojom výpise z bankového účtu budú najčastejšie figurovať slová „Platba platobnou kartou“, „Výber z bankomatu“ či „Zaslaná platba elektronicky“. Meh, slová „Prijatá platba“, už tak často, bohužiaľ, vidieť nebudeš. S týmto sa krásne naučíš stanovovať si priority. Ísť na párty či kúpiť si knihy? Výber je na tebe…

7. Choď do posilňovne v januári a už sa tam neukáž

Okej, toto pozná asi každý. V starom roku boli sviatky, ty si sa prejedal (možno nielen počas nich) a teraz sa dostavili následky. Určité partie tela sa zväčšili, ty máš výčitky a depky z toho, že tvoji kamoši už aktívne makajú na svojej postave aj keď je len druhý január. Kúp si vstup do fitka (ideálne permanentku!) a choď tam. Okrem toho, že si zacvičíš, spoznáš kopec nových ľudí, keďže fitká sú v tomto období naplnené viac, než zastávka MHD po troch vynechaných spojoch.

8. Počas týždňa choď von častejšie, ako cez víkendy

Cez týždeň sú najlepšie študentské párty, tak prečo by si ich mal práve TY vymeškať? Obvolaj svojich priateľov a stráv pár večerov vonku v meste. Užívaj si atmosféru nočného mesta, veľa sa rozprávaj, zabávaj sa a vytváraj si nové priateľstvá a zážitky, aby si mal neskôr na čo spomínať.

9. Vyskúšaj si rande naslepo

V „Tinder ére“ je to extrémne jednoduché. Vytvor si profil na niektorej zo zoznamiek, uploadni fotku a vydaj sa na lov.

10. Buď dobrovoľníkom

AIESEC ti dáva skvelú príležitosť ako vyťažiť z piatich rokov, ktoré stráviš na výške, čo najviac. Spoznáš veľa nových, energických ľudí, obklopíš sa ľuďmi, ktorí ťa vedia namotivovať a podporiť a zdokonalíš sa v mnohých oblastiach. Okrem toho, že ti network ľudí exponenciálne narastie, si vytvoríš pevné priateľské putá.

Ako mi moja AIESEC skúsenosť pomohla nájsť ďalšie uplatnenie

„AIESEC dáva mladým ľuďom možnosť získať praktické skúsenosti, rozvíjať svoj potenciál a lepšie sa tak v budúcnosti uplatniť na trhu práce,“ – približne takouto vetou ma oslovovali ešte v prvom ročníku rôzne plagátiky rozmiestnené po budove či na facebooku. A keďže čo sa týkalo „získavania praktických skúseností“ som bola vždy filatelista (od predavačky v stavebninách, cez všetky klasické supermarketové brigády, reštaurácie a kúpaliská), tak som si, samozrejme, povedala „prečo nie?“ Netrvalo však dlho aby som pochopila, že toto bude úplne iná skúsenosť, aj keď s tými predtým mala predsa len niečo spoločné – nemala absolútne nič spoločné so mnou, s mojim štúdiom alebo s tým „čo by som niekedy v budúcnosti chcela robiť“ (aj keď rovnako ako zvyšných 80% študentov som nemala ani len potuchy, čo robiť chcem).

Bolo však načase si trochu rozšíriť svoje obzory, ideálne sa naučiť niečo nové a okoreniť vysokoškolské štúdium aj nejakou zaujímavou a prínosnou aktivitou – veď to predsa bude v životopise vyzerať dobre. Vtedy som ani len netušila, že sa to v tom životopise naozaj zíde.

A tak som sa pridala do tej toľko spomínanej a prezentovanej študentskej organizácie. Organizovali sme rôzne projekty, podujatia, stretávali sme sa s ľuďmi, viedli tímy a stretnutia… tvárili sme sa ako profesionáli, no pritom sme fungovali systémom pokus – omyl. Maximálne neprofesionálne, však? A ešte k tomu všetkému to zaberalo dosť významný podiel môjho vysokoškolského voľného času. Asi takto vnímalo moje ne-AIESEC-árske okolie to, čomu som sa venovala. Proste sme sa tam na niečo hrali.

Realita bola však omnoho iná. Iste, zo začiatku som mala pocit, že je to len voľnočasová aktivita, že si dačo vyskúšam a bude to celé taký malý úlet, zážitok. Veľmi rýchlo sa to však zvrtlo. Veci, ktoré som robila boli nové, zaujímavé, dostala som skutočnú zodpovednosť a zistila, že to, čo tu robíme má aj ozajstný vplyv na naše okolie, na iných ľudí, no najmä na nás.  Mala som okolo seba desiatky úžasných, talentovaných a skúsených ľudí, ktorí mi pomáhali a učili ma, ale nie formou prednášok. Veci som si priamo skúšala v praxi. Bola som možno trošku „hodená do vody“, ale učiť sa z vlastných chýb a reálnych situácií mi vždy dávalo omnoho viac než len niekoho počúvať hovoriť o abstraktných veciach.
Tak si to predstavte. Čerstvá prváčka na univerzite sa zapojí do aktivít medzinárodnej organizácie vedenej iba študentmi. A zrazu sa ocitne v prostredí, ktoré funguje takmer ako reálna korporácia, dostane za úlohu viesť tím ľudí, ktorí sú často starší od nej a je zodpovedná za to, že iní študenti vycestujú na stáž v zahraničí, či sa musí postarať o zahraničných študentov, ktorí sem prídu na projekt (ktorý bolo samozrejme najprv potrebné zorganizovať). Chodí na stretnutia s riaditeľmi škôl, či manažérmi firiem, dostala som sa dokonca na stretnutie s pani primátorkou, prezentuje pred desiatkami študentov napriek svojej tréme. Časom má na sebe oveľa väčšiu zodpovednosť – musí sa snažiť ľudí, s ktorými pracuje, viesť a motivovať, pomáhať im, učiť ich to, čo sa doteraz naučila ona…

Tri roky som v AIESEC pracovala v oblasti manažmentu a tak trochu aj financií – dve oblasti, ktoré som pri rozhodovaní sa o svojej budúcnosti vylúčila ako prvé. Nikdy som o týchto veciach nič nevedela a nemala som ani záujem niečo vedieť. A úprimne, počas toho, ako som to všetko v AIESEC robila, som to nevedela takto pomenovať. To prišlo až neskôr, keď som si začala hľadať zamestnanie.

Pri prezeraní si pracovných ponúk som odrazu zistila, že tie popisy mi vôbec nie sú neznáme, že viem čo znamená toto aj tamto, a že sa veci, ktoré ma tak bavili v AIESEC dajú robiť aj inde. Projektový manažment mi celkom prirástol k srdcu, a dokonca som zapracovala skúsenosti z neho aj do svojej bakalárky (ktorá samozrejme s niečím takým nemala na prvý pohľad vôbec nič spoločné). A nie len, že som tým veciam rozumela, ale vedela som ich aj robiť.

Na výberovom procese nás bolo dokopy asi 30. Bola som tam najmladšia a asi jediná, ktorá nemala v tejto oblasti žiadne „ozajstné“ pracovné skúsenosti. V momente, keď som sedela na pohovore ma ešte len čakali bakalárske štátnice. A kde som teraz? Som projektovým špecialistom pre zahraničnú firmu pôsobiacu na Slovensku. Pracujem v tíme, úspešne som medzičasom zoštátnicovala a ako čerstvý absolvent už nejaký ten čas vyvraciam fámy o tom, ako „všetci aj tak skončíme na úrade práce“. Prácu mám iba a vďaka tomu, čo som sa naučila v AIESEC.

A čo s mojou školou? Študovala som prekladateľstvo a tlmočníctvo, ktoré by som si rada dokončila aj na magisterskom stupni. Že to nemá nič spoločné? Ale má. V hlave mám už teraz zopár zaujímavých nápadov ako by som prepojila štúdium s týmito skúsenosťami. Ale AIESEC mi dal ešte niečo oveľa cennejšie. Schopnosť myslieť inak. Hľadať nové riešenia, spájať to, čo „nemá nič spoločné“ a využívať všetko, čo viem. Popri výške som sa nemohla rozhodnúť pre nič lepšie. Žiadna brigáda, ktorá mi síce priniesla nejaké tie drobné, mi nedala toľko, ako tie tri roky práce „zadarmo“. A aj napriek tomu, že už aktívne v organizácii nepracujem, stále zisťujem nové veci, ktoré som si predtým neuvedomila.

Myslím, že AIESEC mi dal viac, ako si momentálne myslím. Budem to asi postupne objavovať ešte veľmi dlho, pretože viem, že chcem ďalej spájať nespojiteľné, a že si môžem vybrať takmer akúkoľvek profesionálnu cestu. Nie preto, že viem všetko, ale preto, lebo najviac cenení sú mladí ľudia, ktorí sú proaktívni, odvážni a hľadajú „ako“ a nie „prečo“. To ostatné sa dá naučiť.

AIESEC či ISIC?

Ahoj, moje meno je XY a som zo študentskej organizácie AIESEC, počuli ste už niekedy o AIESEC? Obvyklá veta, ktorú používame pri oslovovaní študentov na infostánkoch či prezentácii počas prednášky. S akou odpoveďou sa často stretávame? Pre všetkých určite známa:  „ISIC, ten preukaz?“ Dosť odlišné veci a predsa tak ľahko zameniteľné, no nie  pre nás, AIESECárov. Ľudí môže pomýliť podobné slovo a podobná výslovnosť týchto dvoch slov, no treba vysvetliť, že je medzi nimi veľký rozdiel.  Podstatnou odlišnosťou je to, že AIESEC rozvíja líderstvo v mladých ľuďoch prostredníctvom zahraničných stáží a ISIC poskytuje študentom medzinárodný preukaz. To, čo majú spoločné, je ich určenie pre študentov vysokých škôl a univerzít.

AIESEC je najväčšia medzinárodná organizácia na svete riadená študentmi. Títo študenti, ktorí sa podieľajú na rozvíjaní novej generácii lídrov, sú dobrovoľníkmi, ktorí chcú získať skúsenosti a zručnosti už počas štúdia. Každý člen AIESEC má pozitívny dopad na spoločnosť. Ako sa to dá dosiahnuť v dnešnej dobe? Rozvíjame líderský potenciál mladých ľudí vytvorením hodnotovo založeného prostredia, kde sa môžu realizovať. Umožňujeme mladým ľuďom vytvoriť si silnú základňu hodnôt, ktoré im pomôžu stať sa zodpovednými mladými lídrami s podnikateľským zmýšľaním. Snaha o dokonalosť, integrita, líderstvo, udržateľnosť, entuziazmus a rozmanitosť. Pre niekoho možno len 6 obyčajných slov, no pre AIESECára spôsob života. Prostredníctvom zahraničných stáží, či už dobrovoľníckych kultúrnych alebo profesionálnych sa snažíme ukázať mladým ľuďom vo veku od 18 do 30 rokov, iný pohľad na svet. Záleží nám na tom, aby študenti, ktorí sa rozhodnú vycestovať cez AIESEC, neboli len tí, ktorí prídu, nechápu a odchádzajú. Práve naopak, chceme, aby prišli a pochopili, spoznali, s radosťou prijali novú kultúru, nových ľudí, nové zvyky a potom s ich návratom domov priniesli aj nové myšlienky, názory a pohľady svojmu okoliu, svojim blízkym a kamarátom.

Našou odpoveďou na toto nedorozumenie je malé pousmiatie a vysvetlenie, že nie, nie ten preukaz, ale tá organizácia, ktorá ti môže pomôcť nielen popri štúdiu, ale skúsenosti ti budú určite nápomocné aj po ukončení štúdia pri hľadaní tvojho vytúženého zamestnania.

S organizáciou ISIC však máme uzavreté partnerstvo, a tak všetci študenti môžu vycestovať na stáž s 10% zľavou. A možno neskôr, keď sa bude predstavovať študentský medzinárodný preukaz ISIC, tak sa študenti spýtajú: „AIESEC, tá študentská organizácia?“

Martina Urbanová

Zaujalo ťa, čo v AIESEC robíme a chceš vedieť viac?

4 chyby, ktoré sa mi oplatilo spraviť v AIESEC

Častokrát sa ma ľudia pýtajú, čo mi ten AIESEC dal.

A častokrát im neviem odpovedať, pretože by moja odpoveď trvala buď hodinu a pol alebo by z nej vôbec nepochopili, o čo všetko tu vlastne ide.

Ale postupom času som si uvedomila, že nič necharakterizuje moju cestu v tejto organizácii viac, ako množstvo chýb, ktoré som spravila. A prajem každému, aby tie isté chyby spravil tiež, radšej teraz, ako neskôr, keď to môže mať omnoho väčší dopad na jeho kariéru.

Chyba číslo 1.

Začneme zľahka. Môj prvý nedodržaný deadline. Okej, nebol tak celkom prvý, ale od tejto udalosti sa už na nedodržanie termínu pozerám celkom inak, ako kedysi, keď som si zabudla domácu úlohu a uprosíkala učiteľku, aby som jej to mohla priniesť na ďalší deň.

V AIESEC si uvedomíte situácie, kde aj najmenšie oneskorenie v konečnom dôsledku vyústi do preplánovania všetkého, na čom ste pracovali posledný štvrťrok. Tým pádom, som mala príležitosť naživo si vyskúšať, aké to je, sklamať svojich kolegov, team leadera, v podstate všetkých, ktorí od mojich výsledkov záviseli. A tá hanba, že to všetko sa vlastne stalo kvôli mojej lenivosti…

Chyba číslo 2.

Neuvedom si vážnosť tvojich slov. Je úplne prirodzené, že až do bodu, kedy sa dostaneš do AIESEC si väčšinou v komunitách typu – rodina, priatelia, kolegovia z práce. Avšak tu, po istom čase, sa ti tvoji AIESEC-kolegovia a nadriadení stanú akousi zmesou všetkých troch spomínaných. Je veľmi ťažké odhadnúť, akým štýlom sa s týmito ľuďmi rozprávať, ako reagovať na určité situácie, a podobne.

Sprav tú chybu! Aj tak ju spravíš. A potom, každým dňom a každým jedným pochybením, budeš bližšie ku schopnosti, ktorá ti umožní bez akýchkoľvek problémov komunikovať v rámci akejkoľvek skupiny. Čo by som sa nenaučila, nebyť prvých pochybení a pár spätných väzieb na neukočírované správanie a prehnané reakcie.

Chyba číslo 3.

Začni si spájať každú spoločnosť, firmu, či iné zoskupenie s princípmi fungovania organizácie AIESEC. Fungovanie AIESEC ti začne pripomínať všetko navôkol. Či sa neskôr stretneš s projektovými manažérmi alebo s ľuďmi z ľudských zdrojov, stále ti to bude pripomínať ten malý, utužený tím z tvojich AIESEC začiatkov.

Rozprávaj sa o tom so svojimi známymi, či už sú z AIESEC alebo nie. Hoci to bude častokrát ťažké, nerozprávať o tom dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni, napokon to bude mať aj tvoje okolie aspoň trocha ľahšie (ak ťa budú počúvať), pri zvykaní si na pracovnú morálku, či pravidlá v zamestnaní.

Chyba číslo 4.

Vezmi si na seba viac povinností, ako zvládneš. Angažuj sa do všetkého, čo ťa čo i len trocha zaujme. Snaž sa stíhať všetko – AIESEC, školu aj sociálny život. Na začiatku sa to nedá. Ale nevzdávaj sa! Ak to vydržíš niekoľko mesiacov, uvedomíš si dve veľmi životu nevyhnutné veci.

Prvou je, že nedokážeš zvládnuť všetko. Jednoducho to nejde, roztrhať sa na milión osobností, ktoré dokážu zvládať aj prácu, aj AIESEC aj školu, aj chodiť von na párty, jednoducho sa to nedá. Avšak…

Druhou vecou, ktorú sa pri tom naučíš je, že ak skutočne chceš, dokážeš zvládnuť skutočne veľa, pretože si budeš vedieť rozvrhnúť svoj čas rozumne.

AIESEC je jeden z mála záväzkov, ktoré ti pomôžu aj pri robení toľkých chýb zlepšiť sa vo veľa veciach, na ktoré bežne potrebuješ tréningy a dlhoročnú prax.

Tak čo povieš na priberanie v najvyšších partiách tela? Pridaj sa k nám a upgradni svoje schopnosti!

Miriam Kölešová

Kariérna cesta v AIESEC

Prvé tri mesiace v AIESEC budeš členom tímu, spolu s ďalšími ľudmi a so svojim tím lídrom. Spolu budete mať na starosti projekt. Naučíš sa, ako sa pracuje v tíme a aké to je pracovať s rôznymi ľudmi spoločne za jedným cieľom.

Po troch mesiacoch máš možnosť aplikovať na pozíciu tím lídra. Pokiaľ do budúcnosti plánuješ mať svoj tím ľudí, toto je skvelá príležitosť, ktorá ťa na to pripraví. Naučíš sa ako správne pracovať s rôznymi povahami, ako delegovať, motivovať a usmerňovať svojich členov. Popri tom spoznáš sám seba a svoje slabé a silné stránky.

Ďalšia pozícia, ktorú si môžeš vyskúšať, je pozícia viceprezidenta pobočky, teda člena výkonnej rady. Ako člen výkonnej rady si spolu s ostatnými členmi zodpovedný za komplexný chod celej pobočky, dianie na pobočke, finančnú stabilitu pobočky, reputáciu a dobré meno pobočky. Zároveň si zodpovedný za svoju konkrétnu oblasť, máš pod sebou tím lídra a jeho tím, s ktorými pracuješ.

Každá pobočka má svojho manažéra. Táto osoba je zodpovedná za celkovú situáciu na pobočke, komunikuje a aplikuje stratégie z národnej úrovne AIESEC na Slovensku a vedie výkonnú radu.

Pokiaľ by ti ani tieto pozície stále nestačili, AIESEC ponúka oveľa viac možností, ako uplatniť svoj potenciál a zväčšiť svoje zručnosti. Či už ako člen národného tímu AIESEC na Slovensku, národného podporného tímu alebo člena trénerského tímu, ktorý doručuje tréningy členom AIESEC.

Ako vidíš, AIESEC prináša veľa možností. Je už len na tebe, ktorú z nich využiješ. Nepremeškaj príležitosť. Prihlás sa ešte dnes!

Karin Daňová

Ako si zlepšiť životopis a uspieť na pohovore na stáž.

Tipy pre zlepšenie životopisu:
1. Buď originálny/a – ukáž danému zamestnávateľovi, prečo by si z kandidátov mal vybrať práve teba.
2. Informácie prispôsob podľa ponuky, aby boli pre potenciálneho zamestnanca relevantné.
3. Najrelevantnejšie informácie zvýrazni.
4. V skratke opíš svoje pracovné skúsenosti – okrem pracovnej pozície a dátumov v skratke opíš, aká bola tvoja náplň práce a aké boli Tvoje výsledky si dosiahol/la.
5. Skontroluj si gramatiku.

Tipy pre úspešné absolvovanie online pohovoru:.
1. Preštuduj si základné informácie o danej ponuke, firme a krajine.
2. Vyskúšaj si pohovor po anglicky s kamarátom.
3. Nájsi si miesto, kde nebudeš vyrušovaný/á a kde sa budeš cítiš príjemne.
4. Priprav si otázky – ak Ti bolo z profilu ponuky niečo nejasné, na konci pohovoru budeš mať priestor na svoje otázky. Tvoja pripravenosť ukáže, že máš o danú ponuku seriózny záujem.
5. Pýtaj si spätnú väzbu – vďaka spätnej väzbe sa budeš každým pohovorom zlepšovať, až kým nebudeš prijatý/á na svoju vysnenú stáž.

Ako sa zabaviť a zlepšiť si angličtinu počas jedného leta?

cover

Bola som na rozvojovej stáži v Bulharsku v meste Blagoevgrad. Stáž trvala 6 týždňov a robila som v jazykovom kempe s deťmi od 14 do 18 rokov. Kemp organizovala Americká Univerzita, ktorá mala pobočku v Bulharsku. Kemp trval tri týždne a prišlo 170 detí z celej Európy, hlavne z východnej. Spolupracovala som s ďalšími stážistami z Moldavska, Srbska a Taiwanu.

Hneď prvý týždeň sme mali spoznávací, chodili sme spolu do mesta so stážistami a s AIESEC-ármi. So stážistami Mikom, Kyanom a Petrou som si veľmi dobre rozumela, hlavne vďaka nim som si stáž tak neuveriteľne užila.

Prvý šok bol, že všetko bolo v azbuke, takže odporúčam každému, kto pôjde do Bulharska, aby sa ju už vopred učil. Na začiatku sme mali menšie organizačné problémy, avšak to sa rýchlo vyriešilo.foto

 

Ďalšie tri týždne už prišli deti. Zo začiatku to bolo veľmi náročne. Robili sme celý deň na check-in a chalani boli po deti na letisku. Program v kempe bol nabitý od rána do večera, ale po pár dňoch sme si na to zvykli. Deti boli úžasné. Doobeda mali školu a o poobedný program sme sa starali my všetci (stážisti, americkí lektori, učitelia, ktorí prišli s deťmi). Vedúca kempu nám tiež ponúkla hodinu kurzu SAT a TOEFL zadarmo, kým deti mali doobeda školu. Posledné dni kempu boli najlepšie, všetci sme sa spoznali a skamarátili.

Untitled-1

 

Po skončení kempu sme ešte organizovali medzinárodnú matematickú súťaž pre 400 vysokoškolákov z celého sveta. Bola to úžasná skúsenosť, kde som sa zoznámila s veľa úžasnými ľuďmi.

Stáž v Bulharsku bola pre mňa jedinečná skúsenosť, a uvažujem tam ísť znova. Stretla som úžasných ľudí, s ktorými som stále v kontakte. Táto interkultúrna skúsenosť mi určite pomohla zbaviť sa predsudkov. Tuto stáž odporúčam všetkým, ktorí si chú užiť leto, zabaviť sa a zlepšiť angličtinu.

Anna Gregová