Brazília, jej kultúrne a vzdelávacie odlišnosti

Stáž pre vzdelanie a skúsenosti

 

Na stáži som bola v Brazílii, konkrétne v meste Recife. Jednalo sa o dobrovoľnícku šesť týždňovú stáž, kde som pracovala v neziskovej organizácii s deťmi od 6 do 18 rokov. Učila som ich základy anglického jazyka, keďže tam nikto nemal ani len tú najnižšiu úroveň. Učila som ich o našej krajine,zvykov, kultúre a snažila som sa v deťoch nájsť motiváciu učiť sa anglický jazyk a spoznávať nové kultúry. Tam, kde som pracovala nikto nerozprával po anglicky, ani žiaci, ani učitelia takže začiatky boli v komunikovaní veľmi náročné. No vďaka tomu som musela vyjsť z mojej komfortnej zóny a byť veľmi kreatívna v príprave hodín a prezentácii. Takisto som si prispela do mojej slovnej zásoby nejakými základmi portugalčiny.

Na samotnej stáži sa mi páčilo prostredie plné výziev. Nemenila by som vôbec nič. Aj keď to bolo možno veľa krát náročné, ale veľa ma to naučilo. Musela som sa spoliehať sama na seba, a tak som sa veľa o sebe naučila. Takýto zážitok prajem naozaj každému aby vyskúšal ísť sám do krajiny, ktorá je na druhom konci sveta.

Mala som celkom zmiešané pocity zo samotnej stáže. Ako som pracovala v jednej z najchudobnejšej štvrti v meste a s chudobnými deťmi, bol to pre mňa zvláštny pocit. Tie deti naozaj nevedeli ani kde sa nachádza Európa, nie tak ešte Slovensko. Ich úroveň vzdelania bola naozaj nízka. Avšak, nie je to ich chyba ale celkovo systému v krajine. Takú chuť do učenia , a vďačnosť u detí som ešte nevidela. Na konci stáže som videla, že sme u nich vzbudili záujem učiť sa anglický jazyk a taktiež získali chuť na sebe pracovať aby mohli spoznať svet a iné kultúry o ktorých pred projektom ani nepočuli.

Jednoznačne by som si to celé zopakovala. Avšak, tento krát by som skúsila asi Áziu, kde tá kultúra je celkom iná.

 

Odlišnosť kultúry a ľudí v krajine

 

Čo sa týka samotnej krajiny, tak ma najviac zaujali ľudia. Napríklad ja som bývala v jednoduchom a chudobnom dome. Ale moja hosťovská rodina čím menej mala, tým viac mi chcela dať. Hneď od začiatku som sa cítila ako doma, a to vďaka nim. Počas celých 2 mesiacoch čo som bola v Brazílii som sa stretla iba s ochotnými a milými ľuďmi.

Po dvoch týždňoch som sa naučila, že životný štýl a kultúru nemožno so Slovenskom a celkovo s Európou ani porovnávať. Ale najzaujímavejšie bolo asi to, že v meste kde som bývala mali celý rok leto. A samozrejme pláže. Tie boli neuveriteľné. Takže namiesto radiátorov mali v každej izbe ventilátor, alebo klimatizáciu. Taktiež okná alebo dvere by ste hľadali ťažko. Väčšinou mali iba mreže.

Kultúrny šok som mala asi z tej negatívnej stránky. Veľmi ma prekvapilo ako sú pozadu napríklad v recyklácii alebo celkovo v zaujímaní sa o životné prostredie. Rovnako som mala asi veľký kultúrny šok z chudoby. Každý si pod Brazíliou predstaví RIO a nádherné pláže, ale to, že približne 70% žije v chudobe to už málokto vidí.

No čo som brala veľmi pozitívne na rozdiel od kultúrneho šoku, že som stretla milých a ústretových ľudí. O to viac ma prekvapilo, že čím menej tým ľudia mali, tým viac by mi ponúkli. Milších, otvorenejších a pohostinnejších ľudí som ešte nestretla.

Takisto som sa naučila tancovať typické tance pre RECIFE, FORRO a FREVO, ktorý sa tancuje s dáždnikmi. Naučila som sa variť typické jedlá, samozrejme tie najjednoduchšie ako napríklad tapioka a brigadero

 

Spolupráca a komunikácia s AIESEC (host aj home)

 

S home AIESEC sa nemôžem vôbec sťažovať. Môj buddy sa o mňa staral. Prešli sme si všetky náležitosti ohľadom stáže. Komunikácia bola na pravidelnej báze a profesionálna. Môj buddy sa vždy zaujímal o to či mi druhá strana odpisuje, a ako ide celkový proces.

Komunikácia s host AIESEC bola trochu zložitejšia. Informácie som sa dozvedala na poslednú chvíľu. Veľa krát sme ako stážisti do poslednej chvíle nevedeli čo sa bude diať. Napríklad kde bude a ako bude prebiehať IPS alebo pred samotnou stážou sme sa na poslednú chvíľu dozvedeli, že bude Global village. Avšak moja buddy bola skvelá. Prišla ma vyzdvihnúť na letisko, pomohla mi ubytovať sa a vždy keď som mala nejaké otázky alebo problémy, vždy mi sa mi snažila poradiť a pomôcť mi.

 

 

Marta Hlavatá, Brazília

Zisti viac o Global Volunteer a už toto leto môžeš zažiť niečo podobné. 

 Global Volunteer

 

 

 

Stáž v Indii a jej kultúrna inakosť

Vybrať si krajinu na stáž, ktorú si chcel vždy navštíviť? Prečo áno:

 

Keď som sa pôvodne rozhodoval kam ísť na stáž, bol som na sto percent rozhodnutý pre jeden trénersky projekt v Rumunsku, ktorý mal prvotriedne referencie. Bohužiaľ moje predošlé aktivity mi neumožnili naň vycestovať v terajších dátumoch, v akých sa odohrávali.

Moja stáž sa teda posunula z leta na september a október, čo popravde zmenilo aj moje kritériá a začal som sa viac orientovať na príležitosti podľa regiónov. Neorientoval som sa konkrétne na samotné projekty, sústredil som sa skôr na regióny, ktoré som vždy chcel spoznať. Jedným z nich bola juhovýchodná Ázia, ktorá ma vždy fascinovala svojou kultúrnou pestrosťou a predovšetkým ma zaujalo odlišné zmýšľanie ľudí v danej krajine.  No nakoniec to vyhrala moja srdcovka, India.

Projekt stáže – ako spoznávanie sveta

 

Šlo o dobrovoľnícky projekt, ktorý sa konal od apríla do októbra. Konkrétne na  Poornima University v Jaipure a tvorilo ho niekoľko kôl, ktorých sa zúčastňovali rôzne skupiny stážistov. Pracovali sme s miestnymi študentmi na témach ktoré boli relevantné pre obe naše krajiny ktorých bola predovšetkým dôležitosť a kvalita vzdelávania, spoločenská zodpovednosť či úloha mladých ľudí v riešení globálnych problémov.

Začiatky na mojej stáži boli veľmi ťažké. Vybral som si Indiu, pretože som chcel zažiť niečo nové, ale žiadny rozhovor, článok ani rady ma nemohli pripraviť na to, ako veľmi odlišné to bude. Dá sa povedať, že to zatriaslo mojim eurocentrickým pohľadom na svet a potreboval som veľkú dávku otvorenosti aby som prijal inakosť niektorých vecí. Prešiel som si všetkými možnými emóciami a trvalo mi, kým som si na to prostredie zvykol. Ale to je podľa mňa celkom normálne keď človek príde do inej krajiny a do cudzieho prostredia.  Spätne to hodnotím ako úžasný benefit a možno najdôležitejšiu vec, čo som si vzal domov – nový mindset.

Kultúrny šok – samý šok

 

Zažíval som ich niekoľko denne, aspoň prvé dva týždne. Niekedy to už hraničilo s krízou, aj keď dnes sa na tom rád zasmejem. Keď sa človek rozhodne navštíviť Indiu, nemal by mať veľké očakávania a nemal by to v žiadnom prípade porovnávať s domovinou, na ktorú je zvyknutý. Týka sa to malých vecí, ako je pikantnosť jedla alebo studená voda v sprche, až po veci systémové.

Určite som bol najviac prekvapený z dopravy a som si istý, že ju majú najchaotickejšiu na svete. Po cestách jazdia súbežne autá, motorky, rikše, chodci, zvieratá a vzájomne sa rešpektujú spôsobom ktorý ma fascinoval a ktorý som dlho nedokázal pochopiť. Síce majú na ceste naťahané čiary ktoré oddeľujú pruhy, no prekvapivo ich nikto nevyužíva. Semafory majú umiestnené len na najkritickejších križovatkách ale veľkú hlavu si z nich veru nerobia. Trúbenie tam nie je znakom agresie, ale skrátka obyčajným oznámením polohy vozidla, čo vytvára nikdy nekončiaci hluk. Spolu s faktom, že v Jaipure žijú 3 milióny ľudí (a nie som si istý, či to zahŕňa aj tých najchudobnejších, ktorí nemajú ani strechu nad hlavou) to vytvára mestský ruch, aký som nezažil ani vo veľkých európskych metropolách.

To najzaujímavejšie z krajiny v ktorej som bol

 

Rozmanitosť. Dôležité je spomenúť pri mojej skúsenosti, že v žiadnom prípade sa nedá aplikovať na celú Indiu a vychádza iba z mojich subjektívnych pocitov vo veľmi limitovanom prostredí. Počas stáže som navštívil 4 mestá – Jaipur, Udaipur, Aggru a hlavné mesto New Delhi. Všetky štyri boli iné a to sme ešte stále na severe Indie, ktorý je kultúrne relatívne podobný. Odlišnosti v rámci krajiny, ktorá je o čosi menšia ako EU sú obrovské. Aj v našich očiach vyzerá úplne inak Miláno a Helsinky. Takže rovnako by Ind nemohol skutočne pochopiť kultúru Európy z návštevy Košíc, Prešova a Budapešti.

Rozmanitosť vidno aj vo vnútri samotných miest, predovšetkým etnickú a náboženskú. V Jaipure boli stále na očiach zástupcovia minimálne štyroch alebo piatich vierovyznaní. Zároveň bolo silne cítiť aj rozdiely medzi ľuďmi v príjmoch, v životných podmienkach či v prístupe k vzdelaniu, čo samozrejme pozitívne už nie je.

Pocity zo stáže a očakávania

 

Ja som do Indie na stáž nešiel s konkrétnymi očakávaniami, a popravde ma to kultúrne zvalcovalo. Po profesionálnej stránke by sa určite našlo niekoľko vecí, s ktorými som úplne spokojný nebol, ale to bol dôsledok skôr toho že som sa viac orientoval pri výbere na krajinu a región, než na samotný projekt. Pri toľkých stážach, koľko celá organizácia globálne robí sa popravde nedá moc vyhnúť tomu, aby sa medzi nimi objavili aj slabšie. Každému by som odporučil dopredu sa s niekým poradiť, alebo si vyberať stáže podľa referencií. Ja osobne som to neriešil a chcel som v prvom rade spoznať krajinu a kultúru, preto som spätne s mojim rozhodnutím spokojný a vôbec ho neľutujem. Mal som iné priority a ciele, ktoré sa mi naplnili na 120%.

Určite by som si stáž zopakoval znova, keďže som naozaj chcel ísť do Indie. Kľúčové veci ako ubytovanie, stravu, vyzdvihnutie na letisku a podobne som mal zabezpečené bez problémov, čo je viac ako dal život mnohým, ktorých som v Jaipure videl. Kultúrne mi to dalo neuveriteľne veľa, zmenil sa mi pohľad na svet a posunulo ma to osobnostne o veľké kroky. India je úžasná krajina a samotné dobrovoľníctvo v zahraničí by som odporúčal úplne každému.

Nové poznatky a nový pohľad na svet

 

Hovoril som o chudobe, rozdieloch medzi ľuďmi, chaotickej doprave. Mohol by som hovoriť aj o znečistení, detskej práci, problémoch so zvieratami na ulici alebo o kope iných vecí. Taká skúsenosť vás rozbije na kúsky ako puzzle a potom keď to dávate dokopy, tak si každý dielik pozorne poobzeráte kam patrí. To vás naučí veľa o sebe, o vašich hodnotách a pohľade na život. Mení to spôsob, akým pracuje náš rozum a uvedomíme si fakt, že po otočení kohútika nám doma tečie pitná voda, nás radí možno k 20% najbohatším ľuďom na planéte. Racionálne to človek vie, ale keď to zažije na vlastnej koži tak mu to pomôže nenadávať neskôr na svoj život len preto, že zmeškal o 2 minúty autobus.

Terajší všeobecný pohľad na krajinu

 

Rozhodne sa tam chcem vrátiť a objavovať ďalšie časti Indie, pretože ako som spomínal, jej ostatné regióny skrývajú nové tajomstvá a krásy. Ľudia tam boli veľmi milí a priateľskí (aj v situáciách, kedy ma nevnímali ako zákazníka) a osobne som sa nestretol so žiadnymi problémami. Odmietam generalizovať ľudí, ale táto črta pravdepodobne bude v nejakej forme prítomná v ich kultúre, pretože mi ju spomínali aj ďalší známi, ktorí cestovali po juhovýchodnej Ázii.

    • Jakub Malachovský stáž v INDII

Zisti viac o Global Volunteer a už toto leto môžeš zažiť niečo podobné ako Jakub. 

 Global Volunteer