AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Bulharsko, Sandra

Bulgaria – Be happy for this moment

Moja kultúrna stáž v bulharskej Sofii bola od samého začiatku úplnou náhodou. Namiesto nástupu do roboty po štátniciach, kedy som si uvedomila, že v čerstvých 23 rokoch je príliš skoro začínať život ťažko pracujúceho, som štyri dni pred deadlinom na prihlásenie natrafila na možnosť stáže prostredníctvom AIESEC. Povedala som si, prečo nie, a síce som o AIESEC ako takom ani o ponuke jeho stáží veľa nevedela, udalosti nabrali rýchly spád. Už po mojom študijnom erazmus pobyte v Slovinsku som bola úplne zbláznená do balkánskych krajín (Bulharsko však z tejto oblasti akoby vynímajúc), zvlášť do Srbska, a tak som začala vyvíjať úsilie, aby som mohla vycestovať práve do Belehradu. Veci sa však vyvinuli trošku inak a ja som sa naraz, nevediac ani ako, ocitla na 6- týždňovej kultúrnej stáži v Sofii, kde som participovala na úžasnom projekte WORLDPLAYGROUND, v rámci ktorého sme v tíme s ostatnými stážistami vyučovali angličtinu detičky v škôlkach. Priznávam, že keď som bola vo vlaku smer Bulharsko, ešte som ani sama nevedela, čo robím, vedela som len, že cestujem za dobrodružstvom, novými ľuďmi a skúsenosťami, čo sa mi samozrejme zdalo úžasné. Ani samotnej krajine ako takej som veľmi nedôverovala a ani po mojom príchode ma skepticizmus veľmi neopúšťal pri pohľade na nie celkom čisté mesto, desiatky túlavých psov a mačiek na uliciach, či názvy dôležitých inštitúcií výhradne len v azbuke. Avšak, tak rýchlo ako sa sprostredkovalo vybavenie mojej stáže, tak rýchlo som zmenila aj moje hlúpe uvažovanie, prečo danej krajine bolo vôbec umožnené vstúpiť do EÚ, a Sofiu a celé Bulharsko som si doslova zamilovala. Ako sa hovorí, vždy je všetko o ľuďoch a aj keď ma možno krajina spočiatku neočarila, kúzlo jej pre mňa dodali ľudia, s ktorými som sa tam stretla, spoznala a spriatelila sa. Už po mojej 6 – mesačnej skúsenosti na erazme som si myslela, že môžem povedať, že poznám kus sveta a veľa odlišných kultúr. No kým tam som mala možnosť spoznať ľudí naozaj z celej Európy, v Bulharsku som spoznala prakticky celý svet.

Bývala som na izbe s dvoma skvelými chalanmi – Indami, neskôr s úplne rôznorodými babami – Mexičankou, muslimskou Tunisankou a Kirgiszstankou, no a v závere to bolo trošku európske – s Poľkou a Taliankou. Veľmi sa mi páčilo, ako sme my, stážisti (ďalší z Egypta, Ruska, Číny, Južnej Kórey, Maďarska, Nemecka, Ukrajiny i afrického Kamerunu) trávili spoločne svoj voľný čas. Na obedoch, večeriach, prekvapivých vysokohorských túrach, žúrkach či pravidelných weekend-ových výletoch k bulharskému pobrežiu. Možno 6 týždňov nie je dlhá doba, ale je to dostatočne dlhý čas na to, aby človek tak trošku spoznal samého seba, svoje limity i nekonečné možnosti. Nie vždy to v kontexte kultúrnych rozdielov bolo ľahké, najmä pri práci v škôlke v rámci tak kultúrne diferencovaného tímu ľudí s častokrát úplne odlišnými predstavami, ale práve preto to hodnotím ako jednu z najlepších skúseností, akú som dosiaľ mala možnosť zažiť. Navyše je to niečo, čo budem mať navždy v sebe a nikto mi to nemôže vziať. Ďalšie inšpiratívne a dôležité posolstvo, ktoré mnohí z nás prehliadajú, som našla na chodbe intráku, kde som bývala: „Be happy for this moment, this moment is your life.“ A to je práve vec, ktorú som sa v Sofii naučila, resp. pochopila a pracujem na nej – život si treba užívať tu a teraz, netrápiť sa pre budúcnosť a tešiť sa z každého momentu, ktorý nám bol daný. Pretože v tej „vytúženej“ budúcnosti – bohvie, či sa bude opakovať! A tak som sa vrátila domov, s priateľmi z celého sveta, s ešte vrúcnejšou láskou k celému Balkánu a tiež k jednému výnimočnému bulharskému štátnemu občanovi. Kto by to bol povedal? Vďaka, AIESEC, za to, že som hneď po štátniciach nesadla do kancelárie a nezačala ťukať do pc a vďaka za to, že takúto predstavu už ani nemám. Living young and wild and free, that´s how it´s supposed to be.

– Sandra, Bulharsko, Global Volunteer