AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Turecko, Svetlana

Búranie bariér v Turecku

Všetko sa to začalo vyplnením prihlášky a pohovorom a potom už to všetko šlo neskutočne rýchlo, školenie, hľadanie stáže, interview, víza a letenka. Celý proces trval ani nie mesiac a ja som zrazu stála na letisku v Istanbule, kde mi to konečne začínalo dochádzať.Po ďalších 6 hodinách strávených v autobuse spolu so stážistkou z Pakistanu sme dorazili do Eskisehiru, kde nás vítalo cca. 12 Aiesec-árov s transparentmi a vlajkami. Prvý týždeň bol len orientačný, zoznamovali sme sa s ostatnými stážistami a Aiesec-ármi, mestom a najmä projektom, prostredníctvom meetingov a odbornej prednášky o problematike postihnutých detí, vedenej vyučujúcim z Anadolu university.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Turecko, Svetlana

Nakoľko som nemala žiadne predchádzajúce skúsenosti, čo sa týka týchto detí, išla som do rehabilitačného centra s obavami, ktoré opadli hneď ako sme tam prišli. Deti sú jednoducho neskutočné, chvíľu im trvalo kým si na nás zvykli, ale po pár dňoch nás poznajú po mene a tešia sa na nás.Prvotný plán projektu bolo deti učiť angličtinu, pokiaľ je to možné, ale zväčša to nedovoľuje ich mentálne postihnutie, učíme ich len anglické čísla a inak s nimi trávime čas a počas 3 hodín denne sa s nimi hráme hry, kreslíme obrázky, vytvárame papierové zvieratá, krajinu, kalendár, origami resp. pomáhame deťom zvládať aktivity, ktoré pre nich pripravili vyučujúci.

Milujem každý deň strávený s nimi a až tu som zistila, že rečová bariéra neexistuje, keďže z turečtiny viem len základy, naučila som sa používať reč tela. Deti pochopia čo majú robiť, keď im ukážem ako na to, resp. ich usmerňujeme počas práce. Základom všetkého je však objatie a úsmev, to deťom dáva veľa, avšak mne ešte viac, po každom dni odchádzam so skvelým pocitom a nadšením čo prinesie ďalší deň.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Turecko, Svetlana

Okrem detí som tu stretla skvelých ľudí z celého sveta a je nepredstaviteľné, že po projekte sa každý vrátime domov, keďže už teraz je čudné, ak sa dva dni nevidíme. Práca a čas strávený s týmito ľuďmi mi dali veľa nielen kvôli novým poznatkom o ich krajine a kultúre, ale hlavne vďaka ich priateľstvu. Ešte nám však ostávajú spoločné dva týždne a potom verím, že sa znova ešte stretneme.

– Svetlana, Turecko, Global Volunteer