Brazília, jej kultúrne a vzdelávacie odlišnosti

Stáž pre vzdelanie a skúsenosti

 

Na stáži som bola v Brazílii, konkrétne v meste Recife. Jednalo sa o dobrovoľnícku šesť týždňovú stáž, kde som pracovala v neziskovej organizácii s deťmi od 6 do 18 rokov. Učila som ich základy anglického jazyka, keďže tam nikto nemal ani len tú najnižšiu úroveň. Učila som ich o našej krajine,zvykov, kultúre a snažila som sa v deťoch nájsť motiváciu učiť sa anglický jazyk a spoznávať nové kultúry. Tam, kde som pracovala nikto nerozprával po anglicky, ani žiaci, ani učitelia takže začiatky boli v komunikovaní veľmi náročné. No vďaka tomu som musela vyjsť z mojej komfortnej zóny a byť veľmi kreatívna v príprave hodín a prezentácii. Takisto som si prispela do mojej slovnej zásoby nejakými základmi portugalčiny.

Na samotnej stáži sa mi páčilo prostredie plné výziev. Nemenila by som vôbec nič. Aj keď to bolo možno veľa krát náročné, ale veľa ma to naučilo. Musela som sa spoliehať sama na seba, a tak som sa veľa o sebe naučila. Takýto zážitok prajem naozaj každému aby vyskúšal ísť sám do krajiny, ktorá je na druhom konci sveta.

Mala som celkom zmiešané pocity zo samotnej stáže. Ako som pracovala v jednej z najchudobnejšej štvrti v meste a s chudobnými deťmi, bol to pre mňa zvláštny pocit. Tie deti naozaj nevedeli ani kde sa nachádza Európa, nie tak ešte Slovensko. Ich úroveň vzdelania bola naozaj nízka. Avšak, nie je to ich chyba ale celkovo systému v krajine. Takú chuť do učenia , a vďačnosť u detí som ešte nevidela. Na konci stáže som videla, že sme u nich vzbudili záujem učiť sa anglický jazyk a taktiež získali chuť na sebe pracovať aby mohli spoznať svet a iné kultúry o ktorých pred projektom ani nepočuli.

Jednoznačne by som si to celé zopakovala. Avšak, tento krát by som skúsila asi Áziu, kde tá kultúra je celkom iná.

 

Odlišnosť kultúry a ľudí v krajine

 

Čo sa týka samotnej krajiny, tak ma najviac zaujali ľudia. Napríklad ja som bývala v jednoduchom a chudobnom dome. Ale moja hosťovská rodina čím menej mala, tým viac mi chcela dať. Hneď od začiatku som sa cítila ako doma, a to vďaka nim. Počas celých 2 mesiacoch čo som bola v Brazílii som sa stretla iba s ochotnými a milými ľuďmi.

Po dvoch týždňoch som sa naučila, že životný štýl a kultúru nemožno so Slovenskom a celkovo s Európou ani porovnávať. Ale najzaujímavejšie bolo asi to, že v meste kde som bývala mali celý rok leto. A samozrejme pláže. Tie boli neuveriteľné. Takže namiesto radiátorov mali v každej izbe ventilátor, alebo klimatizáciu. Taktiež okná alebo dvere by ste hľadali ťažko. Väčšinou mali iba mreže.

Kultúrny šok som mala asi z tej negatívnej stránky. Veľmi ma prekvapilo ako sú pozadu napríklad v recyklácii alebo celkovo v zaujímaní sa o životné prostredie. Rovnako som mala asi veľký kultúrny šok z chudoby. Každý si pod Brazíliou predstaví RIO a nádherné pláže, ale to, že približne 70% žije v chudobe to už málokto vidí.

No čo som brala veľmi pozitívne na rozdiel od kultúrneho šoku, že som stretla milých a ústretových ľudí. O to viac ma prekvapilo, že čím menej tým ľudia mali, tým viac by mi ponúkli. Milších, otvorenejších a pohostinnejších ľudí som ešte nestretla.

Takisto som sa naučila tancovať typické tance pre RECIFE, FORRO a FREVO, ktorý sa tancuje s dáždnikmi. Naučila som sa variť typické jedlá, samozrejme tie najjednoduchšie ako napríklad tapioka a brigadero

 

Spolupráca a komunikácia s AIESEC (host aj home)

 

S home AIESEC sa nemôžem vôbec sťažovať. Môj buddy sa o mňa staral. Prešli sme si všetky náležitosti ohľadom stáže. Komunikácia bola na pravidelnej báze a profesionálna. Môj buddy sa vždy zaujímal o to či mi druhá strana odpisuje, a ako ide celkový proces.

Komunikácia s host AIESEC bola trochu zložitejšia. Informácie som sa dozvedala na poslednú chvíľu. Veľa krát sme ako stážisti do poslednej chvíle nevedeli čo sa bude diať. Napríklad kde bude a ako bude prebiehať IPS alebo pred samotnou stážou sme sa na poslednú chvíľu dozvedeli, že bude Global village. Avšak moja buddy bola skvelá. Prišla ma vyzdvihnúť na letisko, pomohla mi ubytovať sa a vždy keď som mala nejaké otázky alebo problémy, vždy mi sa mi snažila poradiť a pomôcť mi.

 

 

Marta Hlavatá, Brazília

Zisti viac o Global Volunteer a už toto leto môžeš zažiť niečo podobné. 

 Global Volunteer

 

 

 

Stáž v Indii a jej kultúrna inakosť

Vybrať si krajinu na stáž, ktorú si chcel vždy navštíviť? Prečo áno:

 

Keď som sa pôvodne rozhodoval kam ísť na stáž, bol som na sto percent rozhodnutý pre jeden trénersky projekt v Rumunsku, ktorý mal prvotriedne referencie. Bohužiaľ moje predošlé aktivity mi neumožnili naň vycestovať v terajších dátumoch, v akých sa odohrávali.

Moja stáž sa teda posunula z leta na september a október, čo popravde zmenilo aj moje kritériá a začal som sa viac orientovať na príležitosti podľa regiónov. Neorientoval som sa konkrétne na samotné projekty, sústredil som sa skôr na regióny, ktoré som vždy chcel spoznať. Jedným z nich bola juhovýchodná Ázia, ktorá ma vždy fascinovala svojou kultúrnou pestrosťou a predovšetkým ma zaujalo odlišné zmýšľanie ľudí v danej krajine.  No nakoniec to vyhrala moja srdcovka, India.

Projekt stáže – ako spoznávanie sveta

 

Šlo o dobrovoľnícky projekt, ktorý sa konal od apríla do októbra. Konkrétne na  Poornima University v Jaipure a tvorilo ho niekoľko kôl, ktorých sa zúčastňovali rôzne skupiny stážistov. Pracovali sme s miestnymi študentmi na témach ktoré boli relevantné pre obe naše krajiny ktorých bola predovšetkým dôležitosť a kvalita vzdelávania, spoločenská zodpovednosť či úloha mladých ľudí v riešení globálnych problémov.

Začiatky na mojej stáži boli veľmi ťažké. Vybral som si Indiu, pretože som chcel zažiť niečo nové, ale žiadny rozhovor, článok ani rady ma nemohli pripraviť na to, ako veľmi odlišné to bude. Dá sa povedať, že to zatriaslo mojim eurocentrickým pohľadom na svet a potreboval som veľkú dávku otvorenosti aby som prijal inakosť niektorých vecí. Prešiel som si všetkými možnými emóciami a trvalo mi, kým som si na to prostredie zvykol. Ale to je podľa mňa celkom normálne keď človek príde do inej krajiny a do cudzieho prostredia.  Spätne to hodnotím ako úžasný benefit a možno najdôležitejšiu vec, čo som si vzal domov – nový mindset.

Kultúrny šok – samý šok

 

Zažíval som ich niekoľko denne, aspoň prvé dva týždne. Niekedy to už hraničilo s krízou, aj keď dnes sa na tom rád zasmejem. Keď sa človek rozhodne navštíviť Indiu, nemal by mať veľké očakávania a nemal by to v žiadnom prípade porovnávať s domovinou, na ktorú je zvyknutý. Týka sa to malých vecí, ako je pikantnosť jedla alebo studená voda v sprche, až po veci systémové.

Určite som bol najviac prekvapený z dopravy a som si istý, že ju majú najchaotickejšiu na svete. Po cestách jazdia súbežne autá, motorky, rikše, chodci, zvieratá a vzájomne sa rešpektujú spôsobom ktorý ma fascinoval a ktorý som dlho nedokázal pochopiť. Síce majú na ceste naťahané čiary ktoré oddeľujú pruhy, no prekvapivo ich nikto nevyužíva. Semafory majú umiestnené len na najkritickejších križovatkách ale veľkú hlavu si z nich veru nerobia. Trúbenie tam nie je znakom agresie, ale skrátka obyčajným oznámením polohy vozidla, čo vytvára nikdy nekončiaci hluk. Spolu s faktom, že v Jaipure žijú 3 milióny ľudí (a nie som si istý, či to zahŕňa aj tých najchudobnejších, ktorí nemajú ani strechu nad hlavou) to vytvára mestský ruch, aký som nezažil ani vo veľkých európskych metropolách.

To najzaujímavejšie z krajiny v ktorej som bol

 

Rozmanitosť. Dôležité je spomenúť pri mojej skúsenosti, že v žiadnom prípade sa nedá aplikovať na celú Indiu a vychádza iba z mojich subjektívnych pocitov vo veľmi limitovanom prostredí. Počas stáže som navštívil 4 mestá – Jaipur, Udaipur, Aggru a hlavné mesto New Delhi. Všetky štyri boli iné a to sme ešte stále na severe Indie, ktorý je kultúrne relatívne podobný. Odlišnosti v rámci krajiny, ktorá je o čosi menšia ako EU sú obrovské. Aj v našich očiach vyzerá úplne inak Miláno a Helsinky. Takže rovnako by Ind nemohol skutočne pochopiť kultúru Európy z návštevy Košíc, Prešova a Budapešti.

Rozmanitosť vidno aj vo vnútri samotných miest, predovšetkým etnickú a náboženskú. V Jaipure boli stále na očiach zástupcovia minimálne štyroch alebo piatich vierovyznaní. Zároveň bolo silne cítiť aj rozdiely medzi ľuďmi v príjmoch, v životných podmienkach či v prístupe k vzdelaniu, čo samozrejme pozitívne už nie je.

Pocity zo stáže a očakávania

 

Ja som do Indie na stáž nešiel s konkrétnymi očakávaniami, a popravde ma to kultúrne zvalcovalo. Po profesionálnej stránke by sa určite našlo niekoľko vecí, s ktorými som úplne spokojný nebol, ale to bol dôsledok skôr toho že som sa viac orientoval pri výbere na krajinu a región, než na samotný projekt. Pri toľkých stážach, koľko celá organizácia globálne robí sa popravde nedá moc vyhnúť tomu, aby sa medzi nimi objavili aj slabšie. Každému by som odporučil dopredu sa s niekým poradiť, alebo si vyberať stáže podľa referencií. Ja osobne som to neriešil a chcel som v prvom rade spoznať krajinu a kultúru, preto som spätne s mojim rozhodnutím spokojný a vôbec ho neľutujem. Mal som iné priority a ciele, ktoré sa mi naplnili na 120%.

Určite by som si stáž zopakoval znova, keďže som naozaj chcel ísť do Indie. Kľúčové veci ako ubytovanie, stravu, vyzdvihnutie na letisku a podobne som mal zabezpečené bez problémov, čo je viac ako dal život mnohým, ktorých som v Jaipure videl. Kultúrne mi to dalo neuveriteľne veľa, zmenil sa mi pohľad na svet a posunulo ma to osobnostne o veľké kroky. India je úžasná krajina a samotné dobrovoľníctvo v zahraničí by som odporúčal úplne každému.

Nové poznatky a nový pohľad na svet

 

Hovoril som o chudobe, rozdieloch medzi ľuďmi, chaotickej doprave. Mohol by som hovoriť aj o znečistení, detskej práci, problémoch so zvieratami na ulici alebo o kope iných vecí. Taká skúsenosť vás rozbije na kúsky ako puzzle a potom keď to dávate dokopy, tak si každý dielik pozorne poobzeráte kam patrí. To vás naučí veľa o sebe, o vašich hodnotách a pohľade na život. Mení to spôsob, akým pracuje náš rozum a uvedomíme si fakt, že po otočení kohútika nám doma tečie pitná voda, nás radí možno k 20% najbohatším ľuďom na planéte. Racionálne to človek vie, ale keď to zažije na vlastnej koži tak mu to pomôže nenadávať neskôr na svoj život len preto, že zmeškal o 2 minúty autobus.

Terajší všeobecný pohľad na krajinu

 

Rozhodne sa tam chcem vrátiť a objavovať ďalšie časti Indie, pretože ako som spomínal, jej ostatné regióny skrývajú nové tajomstvá a krásy. Ľudia tam boli veľmi milí a priateľskí (aj v situáciách, kedy ma nevnímali ako zákazníka) a osobne som sa nestretol so žiadnymi problémami. Odmietam generalizovať ľudí, ale táto črta pravdepodobne bude v nejakej forme prítomná v ich kultúre, pretože mi ju spomínali aj ďalší známi, ktorí cestovali po juhovýchodnej Ázii.

    • Jakub Malachovský stáž v INDII

Zisti viac o Global Volunteer a už toto leto môžeš zažiť niečo podobné ako Jakub. 

 Global Volunteer

 

 

Prečo je dobré mať medzinárodnú skúsenosť v CV?

Trh práce sa stáva čoraz viac frustrujúcim. Na každú ponuku začínajú pribúdať stovky potenciálnych kandidátov s obdobnými CV o pracovnú pozíciu.

Tento blog ti vysvetlí dôležitosť medzinárodnej skúsenosti a pomôže ti pochopiť, prečo jazykové zručnosti a nejaká tá skúsenosť v zahraničí môžu veľmi ľahko dopomôcť, aby si sa odlíšil od ostatných kandidátov, ktorí sa zaujímajú alebo sa jedného dňa budú zaujímať o rovnakú pracovnú pozíciu ako ty. Tieto dve veci, ktoré sme vyššie spomenuli sú dnes kľúčové pre zamestnávateľov a najlepším spôsobom ako si ich osvojiť je prostredníctvom dobrovoľníctva, stáží alebo celkovo prácou v zahraničí. Nenechaj si ujsť túto príležitosť žiť v inej krajine, zatiaľ čo sa môžeš zlepšovať v jazykoch!

Podnikanie sa v dnešných dňoch zmenilo. Je iné, ako bolo pred päťdesiatimi, či dokonca dvadsiatimi rokmi, v dobe, kedy napríklad aj tvoji rodičia nemali toľko príležitostí na sebarozvoj a medzinárodnú skúsenosť. A práve tieto skúsenosti zo sveta sú veľmi hodnotné pre zamestnávateľov. Práca v zahraničí ti dáva výnimočnú príležitosť spoznať hlavne samého seba v novom prostredí, v takom, akom sa necítiš úplne najkomfortnejšie. Taktiež spoznanie nových ľudí, ktorí ti môžu ukázať úplne nové možnosti. A práve táto skúsenosť mimo tvojej komfortnej zóny môže byť deal-breakerom, môže ti pomôcť jedného dňa vyčnievať z davu kandidátov a spraví tvoje CV atraktívnejšie, ako kedykoľvek predtým.

Ďalšou výhodou je určite fakt, že sa naučíš jazyk omnoho reálnejšie ako v školských laviciach, či pri rôznych appkách.

Snáď to ani nemusíme pripomínať, že ovládanie jazykov je v dnešnej dobe zručnosť, ktorá sa pre väčšinu zamestnávateľov stáva podmienkou, hlavne v dnešnom svete, v ktorom sa globalizácia začína nachádzať v každom sektore, a s ňou aj potreba komunikovať s rôznymi klientami, či dokonca otváranie zahraničných pobočiek. Ale späť k tebe. Práve čo sa jazykov týka, táto schopnosť ti otvára množstvo ďalších a ďalších ponúk, práve vďaka rozhľadenosti a skúsenostiam s novými kultúrami – čiže rôzne krajiny ti nebudú robiť problém.

Fakt, že budeš v inej krajine a prídeš do kontaktu s inou kultúrou počas tvojej zahraničnej skúsenosti ťa vie rovnako naučiť aj byť zodpovedný sám za seba a za svoje činy. Rovnako ti to dá schopnosť byť sebestačný. Budeš sa nad sebou zamýšľať a budeš sa každou novou situáciou, v ktorej sa ocitneš prispôsobovať novým a novým podmienkam. A pre zamestnávateľov je práve táto zručnosť kľúčová, pretože vypovedá o človeku, že je schopný sa rýchlejšie prispôsobiť zmenám a čeliť výzvam.

A ako sme už spomínali, nie je to všetko len o tom, že budeš v novom prostredí, je to aj o ľuďoch. Prostredníctvom, či už stáže alebo dobrovoľníctva v zahraničí sa dostaneš do kontaktu s ľuďmi z rôznych kútov sveta, s rôznym vzdelaním a z rôzneho prostredia, ktoré sa ti môžu pokojne zísť v tvojom budúcom zamestnaní, či dokonca ovplyvniť tvoje rozhodovanie v kariérnom smere. Naučíš sa tiež, ako efektívnejšie komunikovať s rôznymi ľuďmi – čo je opäť veľmi oceňovaná zručnosť, keď si zamestnávateľ porovnáva kandidátov a snaží sa vybrať tých najlepších.

Jazykové zručnosti v tvojom CV

Tvoje jazykové zručnosti by mohli byť tiež kľúčom k zamestnaniu, čiže by nebolo zlé mať na mysli aj spôsob, akým chceš túto zručnosť odprezentovať. No a najlepším spôsobom je pochopiteľne – ako jeden z prvých dojmov o tebe, ako potenciálnom kandidátovi – tvoj životopis. Možno si o tom ešte nepremýšľal, no mnoho ľudí neberie informácie o jazykových zručnostiach vo svojich CV ako kľúčové, a preto im, či už neprikladajú veľký význam alebo ich jednoducho nevysvetlia dostatočne. V ďalšej časti nášho blogu ti poskytneme niekoľko príkladov toho, ako by jazykové zručnosti mali byť odprezentované budúcemu potenciálnemu zamestnávateľovi.

Kreatívne príklady:

 

Podobné prezentovanie jazykových zručností ti môže priniesť nejaké tie body k dobru za jazyky ale aj za kreativitu.

Ďalším z kreatívnych riešení v tvojom CV je aj podobná stupnica, ktorá určite lepšie a zaujímavejšie vysvetlí tvoje jazykové zručnosti, ako iba čistý text. Ľudia sa vždy radšej pozerajú na estetické a grafické vysvetlenie, ako na text.

 

Pokiaľ ale predsa len chceš opísať tvoje jazykové zručnosti, určite by to malo byť v týchto merítkach:

  • Začiatočník (basic/beginner)
  • Mierne pokročilý (conversational/intermediate)
  • Pokročilý (advanced/poficient)
  • Plynulo (fluent/native/mother tongue)

Napokon veci na zapamätanie

Mysli na to, ako veľmi môžu byť jazykové zručnosti prospešné pre tvojho budúceho zamestnávateľa. Ak máš absolvované tréningy, či kurzy jazyka, o ktorý má zamestnávateľ záujem, určite to spomeň vo svojom CV. A nie len to, aj taký Erasmus, medzinárodné eventy, komunikácia so zahraničnými spoločnosťami, stáže, a vôbec čokoľvek spojené so zahraničím a pobytom v zahraničí, by nemalo chýbať v tvojom životopise. Sústredenie sa na zručnosti, ktoré vieš, že sú potrebné na pozícii, na ktorú sa hlásiš je must have, čo platí aj pre jazykové schopnosti. Napríklad, ak vieš po španielsky a tvoj potenciálny zamestnávateľ má španielsky hovoriacich klientov, v tom prípade sa určite zameraj vo svojom CV práve na španielčinu.

Avšak! Je tiež veľmi dôležité nevychváliť sa až do nebies, pretože by to mohlo skutočne viesť k nedorozumeniam v budúcnosti a mohlo by to vyzerať tak, že si vymýšľaš a preháňaš. Za zmienku určite stojí, že sa stále chceš zlepšovať v danom jazyku, pokiaľ je to nevyhnutné a vďaka tomu bude zamestnávateľ skutočne udivený tvojou snahou o zlepšenie sa.

Pokiaľ by si chcel získať viac tipov o hľadaní práce v budúcnosti, navštív tiež blog Europe Language Jobs – medzinárodný portál pracovných príležitostí špecializovaný na multilinguálnych kandidátov.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští, alebo v skratke o tom, čo ma „naučila“ Indonézia

Kým som išla na stáž som nejaký ten rôčik pracovala v AIESEC, či už som bola zodpovedná za pobočku AIESEC Bratislava, alebo priamo pomáhala záujemcom nájsť si tú pravú stáž.  Tesne pred letom 2016 som si povedala, že by bola veľká škoda neskúsiť to, čo som sama študentom ponúkala – nezabudnuteľné zážitky, osobnostný rozvoj, zmenu života…  Viacerí vraveli, že stáž im mnohé tieto „prvky“ aj ponúkla. Tak prečo neísť tiež!

Na stáž sme sa vybrali spolu s mojim priateľom Pa

trikom a túto príležitosť sme využili, aby sme známym ale aj neznámym zo Slovenska pravidelne prinášali novinky z našej stáže Global Volunteer. Veľa sme „postovali“ na Facebook, „shareovali“ fotky alebo videá a tento blog je akýsi „výcuc“ z toho, čo všetko sa na stáži udialo.

Celý svet pokope, ale jedna nezabudnuteľná Indonézia

Prečo práve Indonézia?

Juhovýchodná Ázia ma vždy priťahovala. Asi preto, že ich kultúra je úplne iná ako tá naša. A keď mi ešte niekoľko študentov potvrdilo, že je to naozaj krásna krajina a kvalita AIESEC stáže je tam na vysokej úrovni, bolo rozhodnuté.

Ako vyzerala moja AIESEC stáž ?

Spoločne s priateľom Paťom sme sa rozhodli pre 6-týždňovú dobrovoľnícku stáž, ktorá bola zároveň profesionálna a stále sa obmieňala. Navštevovali sme a analyzovali veľmi úspešné indonézske firmy v meste Semarang a ďalší týždeň sme prezentovali pred asi 400 školákmi ohľadne podnikania.  Ďalšiu polovicu stáže sme strávili v menších miestnych firmách a „neziskovkách“ a pomáhali im so stratégiami a procesmi podľa ich potrieb a podla toho, čo sme sa za ten čas sami naučili.

Okrem veľa zážitkov som taktiež zistila, že:

 

1. Mám byť oveľa vďačnejšia za to, čo mám

Dennodenne počúvam, že ľudia sú nešťastní, pretože nemajú všetko, po čom ich duša „túži“. Veľakrát sa radšej pozrieme na to, čo nemáme, ako na to, čo všetko máme, sme z toho negatívni a len nadávame.

Jednou z vecí, ktoré si zo stáže odnášam je vďačnosť. V Indonézií nemajú zadarmo pitnú vodu, nemajú vyriešenú infraštruktúru, čo sa odzrkadľuje na zlom ovzduší. Ľudia nevedia ako spracovať odpad a tak ho teda hádžu do riek alebo ho spaľujú.

Chudobní sú tam naozaj chudobní. Pracovali sme v jednej štvrti (slume), kde mala väčšina rodín postavení domček z odpadu a okolo 10 ľudí spalo v jednej izbe, ledva mali čo jesť a rodičia nútili vlastné deti pracovať alebo žobrať.

2. Pracovať v medzinárodnom tíme je oveľa ťažšie, ako sa zdá

Na projekte nás pracovalo 10 a skoro všetci sme boli študenti z rôznych krajín. Zistila som, že každý z nás pracoval inak. Členovia tímu, ktorí boli z Európy a baba z USA, pracovali veľmi logicky, všetko plánovali dopredu, potrebovali všetko vedieť do detailov. Keď nebolo všetko dokonale dotiahnuté, boli „na nervy“. Ľudia z Ázie sa zas spoliehali na svoju intuíciu, všetko robili na poslednú chvíľu a boli neskutočne pozitívni.

3. Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Indonézia nie je len miestnom nádherných pláží. Okrem krásnych pláži na Bali tu nájdete oveľa viac, ako očarujúce džungle, dymiace sopky, usmievavých a ochotných ľudí, rôznorodé zvieratá, malinké ostrovy, čarokrásne koralové útesy.

V tejto krajine nie je všetko dokonalé, ako sa môže zdať z fotiek. Majú tam veľa problémov ako spomínaná infraštruktúra, neuveriteľná korupcia, znečistenie riek a okolia, obrovská chudoba, náboženské nepokoje, veľká kriminalitu. Pre mňa to bolo dosť šokujúce, pretože ešte pred stážou som si toto miesto predstavovala ako raj na zemi.

4. Čím viac problémov, tým lepšie…

Nielen na stáži, ale aj počas cestovania sa mi často stávalo, že veci nešli podľa plánu. Či už to bol problém s nefungujúcou kartou, predavač mi vôbec nerozumel a ja som niečo súrne potrebovala, alebo som chcela zaujať večne nepozorných študentov. Čím viac problémov zažijete, tým rýchlejšie a efektívnejšie ich potom viete vyriešiť. Občas treba spomaliť, schladiť myseľ a pozrieť sa na vec z nadhľadu.

5. Daný okamih je len jeden a preto si treba užiť

Niekedy strácame negatívnymi myšlienkami príliš veľa času. A aj tak to nič nevyrieši. V Indonézií veľakrát veci nešli podľa plánu a bolo to občas veľmi, veľmi, veľmi frustrujúce. Ako napríklad situácia, keď sme ja, môj priateľ a jedna kamoška z Nemecka cestovali do mesta Semarang z výletu. Cesta mala zabrať 3 hodiny, no čo čert nechcel, trvalo to skoro 9 hodín. Najprv sme z toho boli poriadne na nervy, no už asi po 2 hodinách sme si z celej sitácie začali robiť srandu a dobra nálada nám vydržala až do konca.

 

– Kristína Fischerová, Indonézia, Global Volunteer

Stážistom v Rumunsku? Prečo nie!

Rozhodnutie stráviť leto som urobil už rok predtým a to v lete, kedy som bol zodpovedný za vzdelávacíprojekt v Bratislave, na ktorom sa zúčastnilo 13 dobrovoľníkov z celého sveta a 140 stredoškolákov, ochotných učiť sa novým veciam. V tom momente som si povedal, že aj ja chcem zažiť túto skúsenosť.

Preferenciou bolo nájsť dobrovoľnícku stáž v Európe, ktorá bude zameraná na neformálne vzdelávanie a edukačné tréningy. Som človek, ktorý si pri veľkých rozhodnutiach pýta feedback od ľudí, ktorí si prešli podobnou skúsenosťou. A tak sa aj stalo…

Kamarátka Lucia mi vyrozprávala celý príbeh o projekte GROW v Rumunsku – ako tam stretla veľké množstvo  ľudí z celého sveta, ako sa zlepšila v angličtine a prezentačných schopnosti, ako navštívila veľa krásnych miest a v neposlednom rade, ako zažila nezabudnuteľné leto.

Tak som sa na projekt prihlásil a po výberovom procese mi prišla správa, že ma veľmi radi privítajú na projekte GROW v meste Cluj-Napoca, ktoré sa nachádza na západe Rumunska. Ak som tento príbeh rozprával známym, tak väčšina len nechápavo pozerala, že prečo Rumunsko v kombinácii s dobrovoľníckou stážou. Väčšina malá v hlave predsudky často vytvorené prílišným pozeraním správ v médiách. Ja som sa však na tieto slová usmieval a statočne som ich ignoroval…

Priebeh projektu ma fascinoval!

Keď som prišiel do mesta Cluj, privítali ma členovia AIESEC ale aj budúci kamaráti z Mexika, USA a Belgicka. Stali sa mojou dočasnou rodinou, s ktorou som strávil toto leto. Neskôr sme sa presunuli do mestá Predeal, kde nás čakala konferencia s názvom International Train the Trainers. Spolu s ďalšími 40 stážistami z celého sveta sme mali 5 intenzívnych dní prípravy na celý projekt. Po tejto konferencii nás čakalo zopár voľných dni na regeneráciu a potom to začalo! Prvým bodom bola veľká „otváračka“, na ktorej sme sa stretli s účastníkmi projektu zo stredných škôl. Áno, vtedy sa začala tá tvrdá práca…

Pridelili mi tých najstarších študentov  štvrtého ročníka a čerstvých absolventov. Mojou úlohou bolo mať 9 sedení, každé v dĺžke 2 hodín na témy ako emočná inteligencia, elevator pitch (seba prezentovanie), orientácia v kariére, robenie rozhodnutí a podobne. Dokopy som tieto sedenia absolvoval s tromi skupinami a v každej bolo okolo 20 účastníkov.

Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho, ale zabaviť žiakov v tomto veku a dostať ich do stavu aby sa koncentrovali a dávali pozor, keď namiesto toho si mohli užívať niekde na kúpalisku, vôbec nebolo jednoduché! Bola to pre mňa veľká výzva no našťastie som sa do toho po pár hodinách dostal a už to išlo ako po masle. Tráviť čas s „deckami“ bolo na nezaplatenie. Toľko koľko som im odovzdával ja, tak mi odovzdávali aj oni. Vedomosti prúdili z jednej strany na druhu. Čas spolu sme taktiež trávili po oficiálnom programe napr. v parku, reštaurácii, na kúpalisku a pod. A môžem povedať, že niet lepšieho okamihu ako keď vám študenti ďakujú za to, že ste tam prišli! Okamihy plné emócii…

Poď, cestuj, objavuj

Počas víkendov a po skončení projektu sme chceli navštíviť tie najzaujímavejšie časti Rumunska. To sa nám aj podarilo. Na začiatku nášho objavovania sme sa išli prejsť do jednej najznámejšej soľnej bani na svete, ktorá je blízko mestá Cluj-Napoca – volá sa Salina Turda. Tento zážitok hodnotím ako jeden z najlepších, čo som za svoj doterajší život videl! Veľký počet schodov, výťahy, ruské kolo a na samom dne jazierko, kde si môžete vypožičať loďku! No proste úžasne…

Rumuni si vážne potrpia aby mali prekrásne centrá miest. Všetko reštaurujú a navrácajú do pôvodného stavu. Prešli sme mestá ako Cluj-Napoca, Iasi, Sibiu, Sighisoara (narodil sa autor Drákuli), Brasov (kde sme sa boli pozrieť aj na okolitý hrad Peles – viď. ďalšiu fotku), hlavné Bucharest (slovensky Bukurešť) a Oradea. Vo všetkých týchto mestách sme našli prekrásne námestia a parky. Určite sa oplatí navštíviť vymenované mestá!

Koľko dáš, toľko sa ti vráti

Aj keď som dal do projektu veľa času a energie, veľa mi to aj vrátilo:

  • Neskutočne som sa zlepšil v Angličtine – keď sa nemáš ako inak rozprávať, tak vtedy sa učíš.
  • Zlepšenie trénerských schopnosti – vyše 60 hodín tréningov- to príde ľahko.
  • Ohromný počet ľudí, ktorých som stretol a od ktorých som sa mohol učiť a počúvať ich príbehy.
  • Odovzdal som študentom moje doterajšie skúsenosti – a aj oni mne.
  • Stal som sa viac tolerantný voči iným ľuďom.
  • A v neposlednom rade môžem povedať, že som spravil jedno z najlepších rozhodnutí kvôli ktorému som zažil nezabudnuteľné leto na ktoré budem ešte dlho spomínať.

Po tejto stáži som zmenil úplne názor na Rumunsko a je to krajina do ktorej sa ešte určite vrátim!

– Paľo Hriňa, Rumunsko, Global Volunteer

Ako sa zabaviť a zlepšiť si angličtinu počas jedného leta?

cover

Bola som na rozvojovej stáži v Bulharsku v meste Blagoevgrad. Stáž trvala 6 týždňov a robila som v jazykovom kempe s deťmi od 14 do 18 rokov. Kemp organizovala Americká Univerzita, ktorá mala pobočku v Bulharsku. Kemp trval tri týždne a prišlo 170 detí z celej Európy, hlavne z východnej. Spolupracovala som s ďalšími stážistami z Moldavska, Srbska a Taiwanu.

Hneď prvý týždeň sme mali spoznávací, chodili sme spolu do mesta so stážistami a s AIESEC-ármi. So stážistami Mikom, Kyanom a Petrou som si veľmi dobre rozumela, hlavne vďaka nim som si stáž tak neuveriteľne užila.

Prvý šok bol, že všetko bolo v azbuke, takže odporúčam každému, kto pôjde do Bulharska, aby sa ju už vopred učil. Na začiatku sme mali menšie organizačné problémy, avšak to sa rýchlo vyriešilo.foto

 

Ďalšie tri týždne už prišli deti. Zo začiatku to bolo veľmi náročne. Robili sme celý deň na check-in a chalani boli po deti na letisku. Program v kempe bol nabitý od rána do večera, ale po pár dňoch sme si na to zvykli. Deti boli úžasné. Doobeda mali školu a o poobedný program sme sa starali my všetci (stážisti, americkí lektori, učitelia, ktorí prišli s deťmi). Vedúca kempu nám tiež ponúkla hodinu kurzu SAT a TOEFL zadarmo, kým deti mali doobeda školu. Posledné dni kempu boli najlepšie, všetci sme sa spoznali a skamarátili.

Untitled-1

 

Po skončení kempu sme ešte organizovali medzinárodnú matematickú súťaž pre 400 vysokoškolákov z celého sveta. Bola to úžasná skúsenosť, kde som sa zoznámila s veľa úžasnými ľuďmi.

Stáž v Bulharsku bola pre mňa jedinečná skúsenosť, a uvažujem tam ísť znova. Stretla som úžasných ľudí, s ktorými som stále v kontakte. Táto interkultúrna skúsenosť mi určite pomohla zbaviť sa predsudkov. Tuto stáž odporúčam všetkým, ktorí si chú užiť leto, zabaviť sa a zlepšiť angličtinu.

Anna Gregová

5 zážitkov, vďaka ktorým som si obľúbila Mexico

cover

Moja kultúrna stáž v Mexiku sa začala v Mexico City na letisku, kde som po náročnom pátraní objavila, že z jedného terminálu na druhý ide vlak. Dopravila som sa do Guadalajary, druhého najväčšieho mesta v Mexiku, kde ma už čakali 2 baby z tamojšej pobočky AIESEC.

V Guadalajare som bývala v hosťovskej rodine, ktorú som spoznala ešte predtým cez Skype. Boli veľmi vtipní a otvorení a všetky moje obavy sa vytratili. Do Mexika som odchádzala nadšená za novými zážitkami. Hneď po príchode mi oznámili, že idú do Acapulca obľúbeného mexického letoviska, a že môžem ísť s nimi. Neváhala som, a po 20 hodinách cesty lietadlom, som išla ďalších 10 hodín autom. V Acapulcu som konečne začala spoznávať mexickú mentalitu a kultúru.

Moja-stáž (1)

  1. Po anglicky, aj po španielsky
    S dorozumievaním bol menší problém, lebo Mexičania nechcú veľmi komunikovať po anglicky a tak som musela zapojiť všetky svoje zručnosti zo španielčiny ako som len mohla. Nakoniec som sa aj ja rozrozprávala po španielsky a moja hosťovská rodina naopak, po anglicky.
  2. Jedlo, čo stálo za to
    Začala som spoznávať mexické jedlo, ktoré naozaj nie je štipľavé pokiaľ to nemá v názve, inak k nemu vždy ponúknu rôzne omáčky, z ktorých jedna je vždy neštipľavá. Čerstvé mango, papája a kokosová voda priamo s kokosového orecha stoja za to.
  3. Spoznávanie Mexica so stážistami z rôznych kútov sveta
    Voľný čas som trávila cestovaním s inými stážistami z Kolumbie, Anglicka či Taiwanu, členmi AIESEC, mojou hostiteľskou rodinou, ale aj sama. Raz mi jeden stážista písal o dvanástej v noci, či nejdem s nimi na druhý deň skoro ráno do Puerto Vallarta populárneho prímorského mesta v štáte Jalisco. Jalisco je jeden zo Spojených štátov mexických ako znie celý názov krajiny, ktorú poznáme ako Mexiko. Samozrejme, išla som. Z Jalisca, ktorého hlavným mestom je práve Guadalajara mimochodom pochádza svetoznáma tequila, ale aj mariachi známi svojimi serenádami.Moja-stáž (3)
  4. Zábava s mojimi študentmi
    Mojou náplňou práce počas stáže bolo vyučovanie angličtiny formou konverzačných hodín. Mojimi študentmi boli väčšinou živnostníci alebo ľudia zamestnaní vo firme, pre ktorých bola angličtina dôležitým aspektom ich práce. So študentmi, ale aj mojím šéfom bola zábava a často sme po oficiálnom ukončení hodiny zostali a konverzovali ďalej.
  5. Gentlemani, ktorí si môžu dovoliť meškať
    Pri spoznávaní mexickej kultúry som zistila, že Mexičania naozaj nechodia načas a všetko tu akosi dlhšie trvá. Požičanie auta trvalo namiesto pol hodiny, hodiny tri. Väčšina Mexičanov sa nikam neponáhľa, ak nemusia skoro vstávať tak nevstávajú až to občas pôsobí, že strácajú čas. Treba to ale akceptovať a prispôsobiť sa, lebo iba tak si Mexiko užijete. Sú naopak veľmi ústretoví a vždy vám poradia, keď sa ich opýtate. Možno im celkom niekedy nedošlo, že ste v krajine cudzí a nerozumiete napr. systému dopravy, ktorý je celkom náhodný, sami od seba vám nič nevysvetlia, no treba sa spýtať a určite poradia. Muži sú veľkí gentlemani, takže baby sa tam budú cítiť určite dobre.

Počas stáže som sa zlepšila v španielčine aj v angličtine, naučila som sa byť viac spontánna, samostatnejšia a spoznala som veľa úžasných a zaujímavých ľudí. Taktiež som spoznala a naučila sa rešpektovať kultúrne rozdiely, či už u Mexičanov alebo iných stážistov. Na stáž do Mexika by som išla kedykoľvek znovu.

Zuzana Sirotová

Za čo sú mi ľudia v Moldavsku vďační

Aďa-blogpost

Moja dvojmesačná stáž v Kišiňove v Moldavsku bola jednoducho nezabudnuteľná.

Náplňou mojej práce bolo komunikovať s deťmi v letnom tábore, za pár týždňov som tam bola v kontakte s viac ako tisíc deťmi. V tábore som bola spolu so stážistami z Turecka, Azerbajdžanu a Lotyšska, ale na našom projekte sme spolupracovali aj so stážistami z Mexika, Číny, Singapuru, Česka, Maďarska, Fínska a Macedónska. Naše pestré zloženie nám umožnilo spoznať mnoho kultúr a napríklad sa aj naučiť základné frázy vo viac ako desiatich jazykoch.

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Ľudia v Moldavsku sú oveľa priateľskejší a otvorenejší , ako sme si všetci mysleli. Od lokálnej pobočky AIESEC sme dostali varovania, nech sa na verejnosti nerozprávame po anglicky, pretože ľudia na to môžu negatívne reagovať. Samozrejme sme ich nepočúvali, a boli sme dosť prekvapení pozitívnym prístupom ľudí. Mnohokrát sa nám napríklad v MHD v Kišiňove prihovorili okolosediaci, boli zvedaví, odkiaľ pochádzame a keď sme im vymenovali všetkých našich jedenásť domovských krajín a povedali sme im, že sme prišli ako dobrovoľníci učiť deti angličtinu, tak nám stále ďakovali za to, že to pre nich robíme. A to ma naozaj zasiahlo, pretože tí ľudia nám boli naozaj to srdca vďační, že takto pomáhame ich budúcej generácii.

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Členovia AIESEC Kišiňov sa o nás príkladne starali, brávali nás na rôzne výlety po meste a po okolí, navštívili sme takmer všetky múzeá, chrámy, kostoly, parky a prírodné pamiatky. Možno ste už počuli o tom, že A. Puškin žil pár rokov aj v Kišiňove, a ja som samozrejme navštívila aj dom, kde býval.  Keďže študujem politológiu a zaujímam sa aj o medzinárodné vzťahy, navštívila som aj novootvorené veľvyslanectvo SR v Kišiňove a mnoho ďalších veľvyslanectiev. Okrem toho som mala možnosť zažiť festival ľudových tradícií, ktorý mi vo veľkej miere pripomínal naše festivaly ľudového charakteru, napríklad tým, že ich národným jedlom je bryndza, ktorá však nie je taká dobrá ako tá naša :).

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Počas mojej stáže som oslavovala svoje 20.narodeniny a ten deň bol úplne najlepším, členovia AIESEC a ostatní stážisti mi pripravili mnoho prekvapení, ktoré začali o polnoci a postupne sa pridávali ďalšie až do ďalšieho dňa.

I keď do Moldavska chodí málo Slovákov, som presvedčená, že každý si tam nájde to svoje a neoľutuje takú skúsenosť.

Zo stáže som si priniesla nielen mnoho skúseností, ale aj mnohé kontakty v každom kúte sveta a už plánujem, kam ísť nabudúce.

Adriána Filipová

Guangzhou, moja zimná stáž v Číne

Miroslav Necpál - Čína

Miroslav Necpál, Čína

Prvýkrát som sa pohrával s myšlienkou zúčastniť sa stáže v zahraničí niekedy pred vyše rokom. Keďže som už nejaký čas absolventom vysokej školy, nebolo jednoduché dať výpoveď v práci a ísť na stáž. Niekedy na jeseň minulého roka som bol pevne rozhodnutý zúčastniť sa nejakej formy zahraničného pobytu, jedným z možnosti bol aj jeden z programov AIESEC, konkrétne dobrovoľníckej stáže Global Citizen. Pri výbere krajiny som prihliadal na to, že najlepšie by bolo stráviť zimu v jednej z teplých krajín Ázie. Vybral som si projekty z krajín ako Srí Lanka, Indonézia a Čína. Po absolvovaní pohovorov som mal jasnejšie, stavil som na prvý dojem a zaujímavosť programu a tak sa mojím cieľom stala Čína. Presnejšie juhovýchodná čínska metropola menom Guangzhou. Projekt mal názov Urban Sunshine. Po vybavení víz a zakúpení letenky som sa mohol tešiť na môj zahraničný pobyt.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Po prílete ma čakala sympatická Číňanka menom Vicky. Mnoho Číňanov má okrem svojho čínskeho mena aj meno anglické, ktoré si často môžu vybrať aj sami, niečo ako naša prezývka. Prvých pár dní som býval s troma milými dievčatami z Indonézie. Asi najväčší kultúrny šok som zažil na welcome party, kde sa zúčastnilo okrem ľudí, čo prišli z iných krajín ako ja aj členovia lokálnej pobočky AIESEC, ktorí mali plniť úlohu pomocnej ruky pre nás stážistov. Na evente sa zúčastnilo okolo 20 dievčat, skoro všetky Číňanky a ja. Väčšinou sa hovorilo čínsky, menej už anglicky. Hlavným dôvodom asi bola nedostatočná znalosť angličtiny niektorých ľudí. Znalosť angličtiny je veľkým problémom tohto národa, pokiaľ niečo hovoria, nie je im veľmi rozumieť, keďže majú v mnohých prípadoch veľmi zvláštnu výslovnosť.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Ako som už spomínal názov projektu bol Urban Sunshine. V skratke malo ísť o spoznávanie, porozumenie a následnú podporu komunity ľudí, ktorí sa musia aj so svojimi rodinami sťahovať kvôli lepším pracovným príležitostiam ďaleko od svojho domova. Čo som vlastne v Číne robil? Zorganizovali sme pre rodiny migrujúce za lepším životom niekoľko eventov. Navštívili sme niekoľkokrát deti v miestnom centre, hrali sme s nimi hry a mali sme za úlohu ich zabaviť. Takisto sme spoločne varili jednoduché typické čínske jedlá, či učili základy písania čínskych znakov. Dve popoludnia sme strávili v domove dôchodcov. Ak to vezmem ako celok pripravili sme viacero eventov pre našu cieľovú skupinu, na ktoré sme sa svedomito pripravovali, no vždy sa našiel aj čas na spoznávanie krajiny. Mal som možnosť zúčastniť sa osláv tradičného čínskeho nového roka. Tak isto som spolu s ďalšími stážistami strávil pár dni v Pekingu a Šanghaji. Každé zo spomínaných miest je úplne odlišné, jedlo je iné, používajú osobitný dialekt jazyka, dokonca ľudia v týchto mestách vyzerajú úplne inak. Najväčším sklamaním pre mňa bol nedostatok kaviarní, keďže pre Číňanov nie je veľmi obvyklé piť kávu. A tak isto cena piva v puboch.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Počas svojho času som býval na troch rôznych miestach, ktoré mi zabezpečila lokálna pobočka AIESEC. Najviac sa mi páčilo u päťčlennej čínskej rodiny, v mrakodrape na 32. poschodí. Moja hostiteľská rodina ma zobrala na niekoľko spoločných večerí, ukázala mi mnoho zaujímavých vecí v okolí a hlavne som mal možnosť spoznať zvyky, tradície a hlavne bežný život z prvej ruky. Celkovo sa o mňa starali veľmi starostlivo.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Na mňa osobne pôsobili miestni ľudia väčšinou odmerane, mal som pocit, že majú rešpekt, alebo aj strach nielen z cudzincov, ale aj z niečoho nového. Rozmýšľajú úplne inak. Celkovo je Čína veľmi odlišná, skoro vo všetkom. Čo sa týka dopravy, tak je na vyššej úrovni, či už po organizačnej, logistickej stránke alebo aj v oblasti čistoty ako v Európe. Typická rodina je veľmi tradične založená, pre nás možno až veľmi staromódne, napríklad počas strednej školy nie je povolené mať partnera. Podľa tradícií je to dovolené až od vysokej školy a celkovo lokálne dievčatá boli pre mňa veľkým sklamaním. Síce veď aj tak sú Slovenky najkrajšie.

Počas mojej dobrovoľníckej stáže som mal možnosť spoznať Čínu po mnohých stránkach a je to krajina plná histórie, tradícií, milých ľudí, alebo aj dobrého jedla. Návštevu určite viac než odporúčam.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína – dobrovoľnícka stáž Global Citizen

 

Mexičania – ľudia priateľskí od prvého momentu

Toto leto som strávila na mojej v poradí už druhej stáži s AIESEC. Po prvej, veľmi vydarenej v Taliansku som sa rozhodla pre trocha exotickejšiu destináciu – Mexiko. Vždy ma fascinovala latinskoamerická kultúra, a preto bolo Mexiko jasnou voľbou.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Už pri príchode som si ho zamilovala a doteraz ma mrzí, že som tam bola iba 7 týždňov. Mexiko mi neskutočne prirástlo k srdcu a stalo sa mojou krajinou číslo 1, predbiehajúc tak dovtedy neporazený Singapur. Nie len kvôli svojim krásam, španielčine a jedlu, ale najmä kvôli ľuďom.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Mexičania sú jedni z najúžasnejších ľudí, akých som kedy stretla – priateľskí od prvého momentu, otvorení, starostliví, spontánni, zábavní, ale najmä si vedia užívať život, aj ak je plný problémov. Toto na nich skutočne obdivujem, keďže ja som vždy zvykla byť zbytočne ustarostená a stresovať kvôli každej nevydarenej maličkosti. Takto som sa naučila brať život s trocha viac ľahkosťou a tešiť sa zo všetkého, čo príde.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Okrem priateľov som si zamilovala aj svoju hosťovskú rodinu, ktorá sa o mňa starala ako o vlastnú dcéru a nechala ma skúsiť žiť si mexický život so všetkým, čo k tomu patrí. Popri kultúre som spoznala aj mexické školstvo, keďže som učila deti na základných školách o zdravom životnom štýle a pohybe. Moja práca bola skutočne „challenging,“ pretože tieto deti nerozumeli anglicky, a preto sme museli vyučovať v španielčine, čo mi po dvoch rokoch kurzov neskutočne zlepšilo komunikáciu.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

S mojím medzinárodným tímom (Brazília, Čína, Taiwan, Nemecko a Slovensko) som si tiež zažila kopec srandy a spoznala zas pár nových ľudí. Nikdy nezabudnem na tento čas strávený v Mexiku a všetko, čo mi táto stáž dala – priateľov, rodinu a druhý domov, kde sa určite jedného dňa vrátim.

Naďa, 23, Mexiko — dobrovoľnícka stáž Global Citizen