Nie je všetko zlato, čo sa blyští, alebo v skratke o tom, čo ma “naučila” Indonézia

Kým som išla na stáž som nejaký ten rôčik pracovala v AIESEC, či už som bola zodpovedná za pobočku AIESEC Bratislava, alebo priamo pomáhala záujemcom nájsť si tú pravú stáž.  Tesne pred letom 2016 som si povedala, že by bola veľká škoda neskúsiť to, čo som sama študentom ponúkala – nezabudnuteľné zážitky, osobnostný rozvoj, zmenu života…  Viacerí vraveli, že stáž im mnohé tieto “prvky” aj ponúkla. Tak prečo neísť tiež!

Na stáž sme sa vybrali spolu s mojim priateľom Pa

trikom a túto príležitosť sme využili, aby sme známym ale aj neznámym zo Slovenska pravidelne prinášali novinky z našej stáže Global Volunteer. Veľa sme “postovali” na Facebook, “shareovali” fotky alebo videá a tento blog je akýsi “výcuc” z toho, čo všetko sa na stáži udialo.

Celý svet pokope, ale jedna nezabudnuteľná Indonézia

Prečo práve Indonézia?

Juhovýchodná Ázia ma vždy priťahovala. Asi preto, že ich kultúra je úplne iná ako tá naša. A keď mi ešte niekoľko študentov potvrdilo, že je to naozaj krásna krajina a kvalita AIESEC stáže je tam na vysokej úrovni, bolo rozhodnuté.

Ako vyzerala moja AIESEC stáž ?

Spoločne s priateľom Paťom sme sa rozhodli pre 6-týždňovú dobrovoľnícku stáž, ktorá bola zároveň profesionálna a stále sa obmieňala. Navštevovali sme a analyzovali veľmi úspešné indonézske firmy v meste Semarang a ďalší týždeň sme prezentovali pred asi 400 školákmi ohľadne podnikania.  Ďalšiu polovicu stáže sme strávili v menších miestnych firmách a “neziskovkách” a pomáhali im so stratégiami a procesmi podľa ich potrieb a podla toho, čo sme sa za ten čas sami naučili.

Okrem veľa zážitkov som taktiež zistila, že:

 

1. Mám byť oveľa vďačnejšia za to, čo mám

Dennodenne počúvam, že ľudia sú nešťastní, pretože nemajú všetko, po čom ich duša “túži”. Veľakrát sa radšej pozrieme na to, čo nemáme, ako na to, čo všetko máme, sme z toho negatívni a len nadávame.

Jednou z vecí, ktoré si zo stáže odnášam je vďačnosť. V Indonézií nemajú zadarmo pitnú vodu, nemajú vyriešenú infraštruktúru, čo sa odzrkadľuje na zlom ovzduší. Ľudia nevedia ako spracovať odpad a tak ho teda hádžu do riek alebo ho spaľujú.

Chudobní sú tam naozaj chudobní. Pracovali sme v jednej štvrti (slume), kde mala väčšina rodín postavení domček z odpadu a okolo 10 ľudí spalo v jednej izbe, ledva mali čo jesť a rodičia nútili vlastné deti pracovať alebo žobrať.

2. Pracovať v medzinárodnom tíme je oveľa ťažšie, ako sa zdá

Na projekte nás pracovalo 10 a skoro všetci sme boli študenti z rôznych krajín. Zistila som, že každý z nás pracoval inak. Členovia tímu, ktorí boli z Európy a baba z USA, pracovali veľmi logicky, všetko plánovali dopredu, potrebovali všetko vedieť do detailov. Keď nebolo všetko dokonale dotiahnuté, boli “na nervy”. Ľudia z Ázie sa zas spoliehali na svoju intuíciu, všetko robili na poslednú chvíľu a boli neskutočne pozitívni.

3. Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Indonézia nie je len miestnom nádherných pláží. Okrem krásnych pláži na Bali tu nájdete oveľa viac, ako očarujúce džungle, dymiace sopky, usmievavých a ochotných ľudí, rôznorodé zvieratá, malinké ostrovy, čarokrásne koralové útesy.

V tejto krajine nie je všetko dokonalé, ako sa môže zdať z fotiek. Majú tam veľa problémov ako spomínaná infraštruktúra, neuveriteľná korupcia, znečistenie riek a okolia, obrovská chudoba, náboženské nepokoje, veľká kriminalitu. Pre mňa to bolo dosť šokujúce, pretože ešte pred stážou som si toto miesto predstavovala ako raj na zemi.

4. Čím viac problémov, tým lepšie…

Nielen na stáži, ale aj počas cestovania sa mi často stávalo, že veci nešli podľa plánu. Či už to bol problém s nefungujúcou kartou, predavač mi vôbec nerozumel a ja som niečo súrne potrebovala, alebo som chcela zaujať večne nepozorných študentov. Čím viac problémov zažijete, tým rýchlejšie a efektívnejšie ich potom viete vyriešiť. Občas treba spomaliť, schladiť myseľ a pozrieť sa na vec z nadhľadu.

5. Daný okamih je len jeden a preto si treba užiť

Niekedy strácame negatívnymi myšlienkami príliš veľa času. A aj tak to nič nevyrieši. V Indonézií veľakrát veci nešli podľa plánu a bolo to občas veľmi, veľmi, veľmi frustrujúce. Ako napríklad situácia, keď sme ja, môj priateľ a jedna kamoška z Nemecka cestovali do mesta Semarang z výletu. Cesta mala zabrať 3 hodiny, no čo čert nechcel, trvalo to skoro 9 hodín. Najprv sme z toho boli poriadne na nervy, no už asi po 2 hodinách sme si z celej sitácie začali robiť srandu a dobra nálada nám vydržala až do konca.

 

– Kristína Fischerová, Indonézia, Global Volunteer

Stážistom v Rumunsku? Prečo nie!

Rozhodnutie stráviť leto som urobil už rok predtým a to v lete, kedy som bol zodpovedný za vzdelávacíprojekt v Bratislave, na ktorom sa zúčastnilo 13 dobrovoľníkov z celého sveta a 140 stredoškolákov, ochotných učiť sa novým veciam. V tom momente som si povedal, že aj ja chcem zažiť túto skúsenosť.

Preferenciou bolo nájsť dobrovoľnícku stáž v Európe, ktorá bude zameraná na neformálne vzdelávanie a edukačné tréningy. Som človek, ktorý si pri veľkých rozhodnutiach pýta feedback od ľudí, ktorí si prešli podobnou skúsenosťou. A tak sa aj stalo…

Kamarátka Lucia mi vyrozprávala celý príbeh o projekte GROW v Rumunsku – ako tam stretla veľké množstvo  ľudí z celého sveta, ako sa zlepšila v angličtine a prezentačných schopnosti, ako navštívila veľa krásnych miest a v neposlednom rade, ako zažila nezabudnuteľné leto.

Tak som sa na projekt prihlásil a po výberovom procese mi prišla správa, že ma veľmi radi privítajú na projekte GROW v meste Cluj-Napoca, ktoré sa nachádza na západe Rumunska. Ak som tento príbeh rozprával známym, tak väčšina len nechápavo pozerala, že prečo Rumunsko v kombinácii s dobrovoľníckou stážou. Väčšina malá v hlave predsudky často vytvorené prílišným pozeraním správ v médiách. Ja som sa však na tieto slová usmieval a statočne som ich ignoroval…

Priebeh projektu ma fascinoval!

Keď som prišiel do mesta Cluj, privítali ma členovia AIESEC ale aj budúci kamaráti z Mexika, USA a Belgicka. Stali sa mojou dočasnou rodinou, s ktorou som strávil toto leto. Neskôr sme sa presunuli do mestá Predeal, kde nás čakala konferencia s názvom International Train the Trainers. Spolu s ďalšími 40 stážistami z celého sveta sme mali 5 intenzívnych dní prípravy na celý projekt. Po tejto konferencii nás čakalo zopár voľných dni na regeneráciu a potom to začalo! Prvým bodom bola veľká „otváračka“, na ktorej sme sa stretli s účastníkmi projektu zo stredných škôl. Áno, vtedy sa začala tá tvrdá práca…

Pridelili mi tých najstarších študentov  štvrtého ročníka a čerstvých absolventov. Mojou úlohou bolo mať 9 sedení, každé v dĺžke 2 hodín na témy ako emočná inteligencia, elevator pitch (seba prezentovanie), orientácia v kariére, robenie rozhodnutí a podobne. Dokopy som tieto sedenia absolvoval s tromi skupinami a v každej bolo okolo 20 účastníkov.

Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho, ale zabaviť žiakov v tomto veku a dostať ich do stavu aby sa koncentrovali a dávali pozor, keď namiesto toho si mohli užívať niekde na kúpalisku, vôbec nebolo jednoduché! Bola to pre mňa veľká výzva no našťastie som sa do toho po pár hodinách dostal a už to išlo ako po masle. Tráviť čas s „deckami“ bolo na nezaplatenie. Toľko koľko som im odovzdával ja, tak mi odovzdávali aj oni. Vedomosti prúdili z jednej strany na druhu. Čas spolu sme taktiež trávili po oficiálnom programe napr. v parku, reštaurácii, na kúpalisku a pod. A môžem povedať, že niet lepšieho okamihu ako keď vám študenti ďakujú za to, že ste tam prišli! Okamihy plné emócii…

Poď, cestuj, objavuj

Počas víkendov a po skončení projektu sme chceli navštíviť tie najzaujímavejšie časti Rumunska. To sa nám aj podarilo. Na začiatku nášho objavovania sme sa išli prejsť do jednej najznámejšej soľnej bani na svete, ktorá je blízko mestá Cluj-Napoca – volá sa Salina Turda. Tento zážitok hodnotím ako jeden z najlepších, čo som za svoj doterajší život videl! Veľký počet schodov, výťahy, ruské kolo a na samom dne jazierko, kde si môžete vypožičať loďku! No proste úžasne…

Rumuni si vážne potrpia aby mali prekrásne centrá miest. Všetko reštaurujú a navrácajú do pôvodného stavu. Prešli sme mestá ako Cluj-Napoca, Iasi, Sibiu, Sighisoara (narodil sa autor Drákuli), Brasov (kde sme sa boli pozrieť aj na okolitý hrad Peles – viď. ďalšiu fotku), hlavné Bucharest (slovensky Bukurešť) a Oradea. Vo všetkých týchto mestách sme našli prekrásne námestia a parky. Určite sa oplatí navštíviť vymenované mestá!

Koľko dáš, toľko sa ti vráti

Aj keď som dal do projektu veľa času a energie, veľa mi to aj vrátilo:

  • Neskutočne som sa zlepšil v Angličtine – keď sa nemáš ako inak rozprávať, tak vtedy sa učíš.
  • Zlepšenie trénerských schopnosti – vyše 60 hodín tréningov- to príde ľahko.
  • Ohromný počet ľudí, ktorých som stretol a od ktorých som sa mohol učiť a počúvať ich príbehy.
  • Odovzdal som študentom moje doterajšie skúsenosti – a aj oni mne.
  • Stal som sa viac tolerantný voči iným ľuďom.
  • A v neposlednom rade môžem povedať, že som spravil jedno z najlepších rozhodnutí kvôli ktorému som zažil nezabudnuteľné leto na ktoré budem ešte dlho spomínať.

Po tejto stáži som zmenil úplne názor na Rumunsko a je to krajina do ktorej sa ešte určite vrátim!

– Paľo Hriňa, Rumunsko, Global Volunteer

Ako sa zabaviť a zlepšiť si angličtinu počas jedného leta?

cover

Bola som na rozvojovej stáži v Bulharsku v meste Blagoevgrad. Stáž trvala 6 týždňov a robila som v jazykovom kempe s deťmi od 14 do 18 rokov. Kemp organizovala Americká Univerzita, ktorá mala pobočku v Bulharsku. Kemp trval tri týždne a prišlo 170 detí z celej Európy, hlavne z východnej. Spolupracovala som s ďalšími stážistami z Moldavska, Srbska a Taiwanu.

Hneď prvý týždeň sme mali spoznávací, chodili sme spolu do mesta so stážistami a s AIESEC-ármi. So stážistami Mikom, Kyanom a Petrou som si veľmi dobre rozumela, hlavne vďaka nim som si stáž tak neuveriteľne užila.

Prvý šok bol, že všetko bolo v azbuke, takže odporúčam každému, kto pôjde do Bulharska, aby sa ju už vopred učil. Na začiatku sme mali menšie organizačné problémy, avšak to sa rýchlo vyriešilo.foto

 

Ďalšie tri týždne už prišli deti. Zo začiatku to bolo veľmi náročne. Robili sme celý deň na check-in a chalani boli po deti na letisku. Program v kempe bol nabitý od rána do večera, ale po pár dňoch sme si na to zvykli. Deti boli úžasné. Doobeda mali školu a o poobedný program sme sa starali my všetci (stážisti, americkí lektori, učitelia, ktorí prišli s deťmi). Vedúca kempu nám tiež ponúkla hodinu kurzu SAT a TOEFL zadarmo, kým deti mali doobeda školu. Posledné dni kempu boli najlepšie, všetci sme sa spoznali a skamarátili.

Untitled-1

 

Po skončení kempu sme ešte organizovali medzinárodnú matematickú súťaž pre 400 vysokoškolákov z celého sveta. Bola to úžasná skúsenosť, kde som sa zoznámila s veľa úžasnými ľuďmi.

Stáž v Bulharsku bola pre mňa jedinečná skúsenosť, a uvažujem tam ísť znova. Stretla som úžasných ľudí, s ktorými som stále v kontakte. Táto interkultúrna skúsenosť mi určite pomohla zbaviť sa predsudkov. Tuto stáž odporúčam všetkým, ktorí si chú užiť leto, zabaviť sa a zlepšiť angličtinu.

Anna Gregová

5 zážitkov, vďaka ktorým som si obľúbila Mexico

cover

Moja kultúrna stáž v Mexiku sa začala v Mexico City na letisku, kde som po náročnom pátraní objavila, že z jedného terminálu na druhý ide vlak. Dopravila som sa do Guadalajary, druhého najväčšieho mesta v Mexiku, kde ma už čakali 2 baby z tamojšej pobočky AIESEC.

V Guadalajare som bývala v hosťovskej rodine, ktorú som spoznala ešte predtým cez Skype. Boli veľmi vtipní a otvorení a všetky moje obavy sa vytratili. Do Mexika som odchádzala nadšená za novými zážitkami. Hneď po príchode mi oznámili, že idú do Acapulca obľúbeného mexického letoviska, a že môžem ísť s nimi. Neváhala som, a po 20 hodinách cesty lietadlom, som išla ďalších 10 hodín autom. V Acapulcu som konečne začala spoznávať mexickú mentalitu a kultúru.

Moja-stáž (1)

  1. Po anglicky, aj po španielsky
    S dorozumievaním bol menší problém, lebo Mexičania nechcú veľmi komunikovať po anglicky a tak som musela zapojiť všetky svoje zručnosti zo španielčiny ako som len mohla. Nakoniec som sa aj ja rozrozprávala po španielsky a moja hosťovská rodina naopak, po anglicky.
  2. Jedlo, čo stálo za to
    Začala som spoznávať mexické jedlo, ktoré naozaj nie je štipľavé pokiaľ to nemá v názve, inak k nemu vždy ponúknu rôzne omáčky, z ktorých jedna je vždy neštipľavá. Čerstvé mango, papája a kokosová voda priamo s kokosového orecha stoja za to.
  3. Spoznávanie Mexica so stážistami z rôznych kútov sveta
    Voľný čas som trávila cestovaním s inými stážistami z Kolumbie, Anglicka či Taiwanu, členmi AIESEC, mojou hostiteľskou rodinou, ale aj sama. Raz mi jeden stážista písal o dvanástej v noci, či nejdem s nimi na druhý deň skoro ráno do Puerto Vallarta populárneho prímorského mesta v štáte Jalisco. Jalisco je jeden zo Spojených štátov mexických ako znie celý názov krajiny, ktorú poznáme ako Mexiko. Samozrejme, išla som. Z Jalisca, ktorého hlavným mestom je práve Guadalajara mimochodom pochádza svetoznáma tequila, ale aj mariachi známi svojimi serenádami.Moja-stáž (3)
  4. Zábava s mojimi študentmi
    Mojou náplňou práce počas stáže bolo vyučovanie angličtiny formou konverzačných hodín. Mojimi študentmi boli väčšinou živnostníci alebo ľudia zamestnaní vo firme, pre ktorých bola angličtina dôležitým aspektom ich práce. So študentmi, ale aj mojím šéfom bola zábava a často sme po oficiálnom ukončení hodiny zostali a konverzovali ďalej.
  5. Gentlemani, ktorí si môžu dovoliť meškať
    Pri spoznávaní mexickej kultúry som zistila, že Mexičania naozaj nechodia načas a všetko tu akosi dlhšie trvá. Požičanie auta trvalo namiesto pol hodiny, hodiny tri. Väčšina Mexičanov sa nikam neponáhľa, ak nemusia skoro vstávať tak nevstávajú až to občas pôsobí, že strácajú čas. Treba to ale akceptovať a prispôsobiť sa, lebo iba tak si Mexiko užijete. Sú naopak veľmi ústretoví a vždy vám poradia, keď sa ich opýtate. Možno im celkom niekedy nedošlo, že ste v krajine cudzí a nerozumiete napr. systému dopravy, ktorý je celkom náhodný, sami od seba vám nič nevysvetlia, no treba sa spýtať a určite poradia. Muži sú veľkí gentlemani, takže baby sa tam budú cítiť určite dobre.

Počas stáže som sa zlepšila v španielčine aj v angličtine, naučila som sa byť viac spontánna, samostatnejšia a spoznala som veľa úžasných a zaujímavých ľudí. Taktiež som spoznala a naučila sa rešpektovať kultúrne rozdiely, či už u Mexičanov alebo iných stážistov. Na stáž do Mexika by som išla kedykoľvek znovu.

Zuzana Sirotová

Za čo sú mi ľudia v Moldavsku vďační

Aďa-blogpost

Moja dvojmesačná stáž v Kišiňove v Moldavsku bola jednoducho nezabudnuteľná.

Náplňou mojej práce bolo komunikovať s deťmi v letnom tábore, za pár týždňov som tam bola v kontakte s viac ako tisíc deťmi. V tábore som bola spolu so stážistami z Turecka, Azerbajdžanu a Lotyšska, ale na našom projekte sme spolupracovali aj so stážistami z Mexika, Číny, Singapuru, Česka, Maďarska, Fínska a Macedónska. Naše pestré zloženie nám umožnilo spoznať mnoho kultúr a napríklad sa aj naučiť základné frázy vo viac ako desiatich jazykoch.

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Ľudia v Moldavsku sú oveľa priateľskejší a otvorenejší , ako sme si všetci mysleli. Od lokálnej pobočky AIESEC sme dostali varovania, nech sa na verejnosti nerozprávame po anglicky, pretože ľudia na to môžu negatívne reagovať. Samozrejme sme ich nepočúvali, a boli sme dosť prekvapení pozitívnym prístupom ľudí. Mnohokrát sa nám napríklad v MHD v Kišiňove prihovorili okolosediaci, boli zvedaví, odkiaľ pochádzame a keď sme im vymenovali všetkých našich jedenásť domovských krajín a povedali sme im, že sme prišli ako dobrovoľníci učiť deti angličtinu, tak nám stále ďakovali za to, že to pre nich robíme. A to ma naozaj zasiahlo, pretože tí ľudia nám boli naozaj to srdca vďační, že takto pomáhame ich budúcej generácii.

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Členovia AIESEC Kišiňov sa o nás príkladne starali, brávali nás na rôzne výlety po meste a po okolí, navštívili sme takmer všetky múzeá, chrámy, kostoly, parky a prírodné pamiatky. Možno ste už počuli o tom, že A. Puškin žil pár rokov aj v Kišiňove, a ja som samozrejme navštívila aj dom, kde býval.  Keďže študujem politológiu a zaujímam sa aj o medzinárodné vzťahy, navštívila som aj novootvorené veľvyslanectvo SR v Kišiňove a mnoho ďalších veľvyslanectiev. Okrem toho som mala možnosť zažiť festival ľudových tradícií, ktorý mi vo veľkej miere pripomínal naše festivaly ľudového charakteru, napríklad tým, že ich národným jedlom je bryndza, ktorá však nie je taká dobrá ako tá naša :).

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Adriana Filipová, letný tábor v Kišiňove

Počas mojej stáže som oslavovala svoje 20.narodeniny a ten deň bol úplne najlepším, členovia AIESEC a ostatní stážisti mi pripravili mnoho prekvapení, ktoré začali o polnoci a postupne sa pridávali ďalšie až do ďalšieho dňa.

I keď do Moldavska chodí málo Slovákov, som presvedčená, že každý si tam nájde to svoje a neoľutuje takú skúsenosť.

Zo stáže som si priniesla nielen mnoho skúseností, ale aj mnohé kontakty v každom kúte sveta a už plánujem, kam ísť nabudúce.

Adriána Filipová

Guangzhou, moja zimná stáž v Číne

Miroslav Necpál - Čína

Miroslav Necpál, Čína

Prvýkrát som sa pohrával s myšlienkou zúčastniť sa stáže v zahraničí niekedy pred vyše rokom. Keďže som už nejaký čas absolventom vysokej školy, nebolo jednoduché dať výpoveď v práci a ísť na stáž. Niekedy na jeseň minulého roka som bol pevne rozhodnutý zúčastniť sa nejakej formy zahraničného pobytu, jedným z možnosti bol aj jeden z programov AIESEC, konkrétne dobrovoľníckej stáže Global Citizen. Pri výbere krajiny som prihliadal na to, že najlepšie by bolo stráviť zimu v jednej z teplých krajín Ázie. Vybral som si projekty z krajín ako Srí Lanka, Indonézia a Čína. Po absolvovaní pohovorov som mal jasnejšie, stavil som na prvý dojem a zaujímavosť programu a tak sa mojím cieľom stala Čína. Presnejšie juhovýchodná čínska metropola menom Guangzhou. Projekt mal názov Urban Sunshine. Po vybavení víz a zakúpení letenky som sa mohol tešiť na môj zahraničný pobyt.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Po prílete ma čakala sympatická Číňanka menom Vicky. Mnoho Číňanov má okrem svojho čínskeho mena aj meno anglické, ktoré si často môžu vybrať aj sami, niečo ako naša prezývka. Prvých pár dní som býval s troma milými dievčatami z Indonézie. Asi najväčší kultúrny šok som zažil na welcome party, kde sa zúčastnilo okrem ľudí, čo prišli z iných krajín ako ja aj členovia lokálnej pobočky AIESEC, ktorí mali plniť úlohu pomocnej ruky pre nás stážistov. Na evente sa zúčastnilo okolo 20 dievčat, skoro všetky Číňanky a ja. Väčšinou sa hovorilo čínsky, menej už anglicky. Hlavným dôvodom asi bola nedostatočná znalosť angličtiny niektorých ľudí. Znalosť angličtiny je veľkým problémom tohto národa, pokiaľ niečo hovoria, nie je im veľmi rozumieť, keďže majú v mnohých prípadoch veľmi zvláštnu výslovnosť.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Ako som už spomínal názov projektu bol Urban Sunshine. V skratke malo ísť o spoznávanie, porozumenie a následnú podporu komunity ľudí, ktorí sa musia aj so svojimi rodinami sťahovať kvôli lepším pracovným príležitostiam ďaleko od svojho domova. Čo som vlastne v Číne robil? Zorganizovali sme pre rodiny migrujúce za lepším životom niekoľko eventov. Navštívili sme niekoľkokrát deti v miestnom centre, hrali sme s nimi hry a mali sme za úlohu ich zabaviť. Takisto sme spoločne varili jednoduché typické čínske jedlá, či učili základy písania čínskych znakov. Dve popoludnia sme strávili v domove dôchodcov. Ak to vezmem ako celok pripravili sme viacero eventov pre našu cieľovú skupinu, na ktoré sme sa svedomito pripravovali, no vždy sa našiel aj čas na spoznávanie krajiny. Mal som možnosť zúčastniť sa osláv tradičného čínskeho nového roka. Tak isto som spolu s ďalšími stážistami strávil pár dni v Pekingu a Šanghaji. Každé zo spomínaných miest je úplne odlišné, jedlo je iné, používajú osobitný dialekt jazyka, dokonca ľudia v týchto mestách vyzerajú úplne inak. Najväčším sklamaním pre mňa bol nedostatok kaviarní, keďže pre Číňanov nie je veľmi obvyklé piť kávu. A tak isto cena piva v puboch.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Počas svojho času som býval na troch rôznych miestach, ktoré mi zabezpečila lokálna pobočka AIESEC. Najviac sa mi páčilo u päťčlennej čínskej rodiny, v mrakodrape na 32. poschodí. Moja hostiteľská rodina ma zobrala na niekoľko spoločných večerí, ukázala mi mnoho zaujímavých vecí v okolí a hlavne som mal možnosť spoznať zvyky, tradície a hlavne bežný život z prvej ruky. Celkovo sa o mňa starali veľmi starostlivo.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Na mňa osobne pôsobili miestni ľudia väčšinou odmerane, mal som pocit, že majú rešpekt, alebo aj strach nielen z cudzincov, ale aj z niečoho nového. Rozmýšľajú úplne inak. Celkovo je Čína veľmi odlišná, skoro vo všetkom. Čo sa týka dopravy, tak je na vyššej úrovni, či už po organizačnej, logistickej stránke alebo aj v oblasti čistoty ako v Európe. Typická rodina je veľmi tradične založená, pre nás možno až veľmi staromódne, napríklad počas strednej školy nie je povolené mať partnera. Podľa tradícií je to dovolené až od vysokej školy a celkovo lokálne dievčatá boli pre mňa veľkým sklamaním. Síce veď aj tak sú Slovenky najkrajšie.

Počas mojej dobrovoľníckej stáže som mal možnosť spoznať Čínu po mnohých stránkach a je to krajina plná histórie, tradícií, milých ľudí, alebo aj dobrého jedla. Návštevu určite viac než odporúčam.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína – dobrovoľnícka stáž Global Citizen

 

Mexičania – ľudia priateľskí od prvého momentu

Toto leto som strávila na mojej v poradí už druhej stáži s AIESEC. Po prvej, veľmi vydarenej v Taliansku som sa rozhodla pre trocha exotickejšiu destináciu – Mexiko. Vždy ma fascinovala latinskoamerická kultúra, a preto bolo Mexiko jasnou voľbou.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Už pri príchode som si ho zamilovala a doteraz ma mrzí, že som tam bola iba 7 týždňov. Mexiko mi neskutočne prirástlo k srdcu a stalo sa mojou krajinou číslo 1, predbiehajúc tak dovtedy neporazený Singapur. Nie len kvôli svojim krásam, španielčine a jedlu, ale najmä kvôli ľuďom.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Mexičania sú jedni z najúžasnejších ľudí, akých som kedy stretla – priateľskí od prvého momentu, otvorení, starostliví, spontánni, zábavní, ale najmä si vedia užívať život, aj ak je plný problémov. Toto na nich skutočne obdivujem, keďže ja som vždy zvykla byť zbytočne ustarostená a stresovať kvôli každej nevydarenej maličkosti. Takto som sa naučila brať život s trocha viac ľahkosťou a tešiť sa zo všetkého, čo príde.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Okrem priateľov som si zamilovala aj svoju hosťovskú rodinu, ktorá sa o mňa starala ako o vlastnú dcéru a nechala ma skúsiť žiť si mexický život so všetkým, čo k tomu patrí. Popri kultúre som spoznala aj mexické školstvo, keďže som učila deti na základných školách o zdravom životnom štýle a pohybe. Moja práca bola skutočne „challenging,“ pretože tieto deti nerozumeli anglicky, a preto sme museli vyučovať v španielčine, čo mi po dvoch rokoch kurzov neskutočne zlepšilo komunikáciu.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

S mojím medzinárodným tímom (Brazília, Čína, Taiwan, Nemecko a Slovensko) som si tiež zažila kopec srandy a spoznala zas pár nových ľudí. Nikdy nezabudnem na tento čas strávený v Mexiku a všetko, čo mi táto stáž dala – priateľov, rodinu a druhý domov, kde sa určite jedného dňa vrátim.

Naďa, 23, Mexiko — dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Môj príbeh z Bosny a Hercegoviny

Vysoká škola sa skončila, predo mnou „posledné študentské leto“ a čo teraz? Túto otázku si kladie takmer každý študent. Ja som sa rozhodla, že si ho užijem naplno. Nakoľko nemám rada klasické dovolenky pri mori, ušetrené peniažky som sa rozhodla investovať do osobnostného rozvoja, vzdelávania, ale zároveň cestovania, skutočného spoznávania krajiny a kultúr. Všetko toto sa mi krásne spojilo počas 6-týždňovej stáže v Sarajeve.

Ivana, Bosna a Hercegovina, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Nepi vodu z prameňa ak sa nechceš vrátiť

Priznám sa, Bosna a Hercegovina resp. Federácia Bosny a Hercegoviny, nebola krajinou môjho prvého výberu, avšak po 6-týždňovom pobyte v tejto nádhernej, zaujímavej, inšpiratívnej krajine sa stáva krajinou môjho viacnásobného cestovateľského výberu. Určite sa tam raz vrátim, vlastne teraz už aj musím, keďže podľa povesti, kto sa napije z jedného prameňa pri hlavnej, Gazi Husrev-Begovej mešite, do Sarajeva sa vráti znova, avšak kto sa napije aj z druhého prameňa, vydá resp. ožení sa za niekoho z Bosny. Hoci som sa napila z oboch, verím len tomu prvému 😀

Ivana, Bosna a Hercegovina, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Bosna prepisuje históriu Európy

Hlavné mesto Bosny a Hercegoviny, Sarajevo, skrýva kus smutnej histórie Európy. Začala sa tu prvá svetová vojna a po nej sa usporiadanie Európy úplne zmenilo. Stáť preto na mieste atentátu, pri Latinskom moste, na rohu ulice, kde sa dnes nachádza pamätná tabuľa a múzeum je ohromujúcim zážitkom ak si toto všetko uvedomíte.

Smutný príbeh krajiny pokračuje. Začiatkom 90-tych rokov, krátko po rozpade Juhoslávie, bojovali proti sebe tri najväčšie etnické a náboženské skupiny, Bosniaci, Srbi a Chorváti po dlhé štyri roky bez zásahu medzinárodných organizácií. Ešte aj dnes nájdete v meste budovy s dierami v múroch a tento pohľad je stále veľmi smutný. Prítomnosť krviprelievania demonštrujú okrem iného aj tzv. „Sarajevské ruže“. Prechádzka v daždi, ktorý oživil tieto jazvy za sprievodu kostolných zvonov bolo pre mňa neuveriteľne silným a emotívnym momentom, jedným z mnohých v Sarajeve…

Ivana, Bosna a Hercegovina, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Sarajevo film festival

Naskytol sa mi pohľad na vojnu aj z inej strany. Počas môjho pobytu prebiehal 21. ročník Sarajevo Film festivalu. Dlhý príbeh, no v skratke, kus šťastia, slovenský kroj, slovenská vlajka a asi aj pekný úsmev počas prezentácie našej krásnej krajiny mi pomohli k tomu, že som sa osobne stretla s režisérom filmu Flotel Europa, Vladimírom Tomičom. Snímka zachytáva svedectvo vojny z pohľadu utečencov, ktorí pre vojnu emigrovali do Dánska, aby sa zachránili.

Čaro Sarajeva

Napriek tomu, že spomínané smutné udalosti sa tu odohrali relatívne nedávno, veľa stavieb i celé Staré mesto už boli opravené. Staré mesto Sarajeva pri prechádzaní jeho kamennými uličkami pôsobí veľmi príjemne, pokojne a vďaka tureckému vplyvu nádherne orientálne. V okolí Baščaršije „Starého trhu“ s kamennou fontánkou Sebilj uprostred a kŕdľa holubov, ktorý sa na vás bude valiť môžete nájsť príjemné kaviarničky, obchodíky a reštaurácie. Ako milovníčka dobrého jedla som si v miestnych podnikoch rada vychutnala burek, čevapi, begovu čorbu, baklavu a iné dobroty.

Ivana, Bosna a Hercegovina, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Mesto je nazývané pre svoju multikulturalitu aj Európsky Jeruzalem. Skutočný stred kultúr a vierovyznaní tu reprezentuje prítomnosť ortodoxného kostola, katolíckeho kostola, mešity a synagógy na jednom kilometri štvorcovom. Ďalšou zaujímavosťou sú električky. Sarajevo bolo totižto jedným z prvých miest v Európe, kde jazdili električky, pretože sa stalo testovacím mestom pre Viedeň. Až keď sa osvedčila ich funkčnosť v Sarajeve zaviedla električky i Viedeň.

Ivana, Bosna a Hercegovina, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Príroda slová nepotrebuje!

Ak ste milovníkmi prírody ako ja, v Bosne a Hercegovine si určite prídete na svoje. Mojim obľúbeným miestom sa stala, tzv. Biela pevnosť. Miesto, kde sa dobre premýšľa, načerpáva energia, ale aj pije dobré pivko.

Ivana, Bosna a Hercegovina, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Veľa sme toho videli a zažili aj v okolí. Vyšliapať si 16 kilometrov k jazeru s tradičnou dedinkou ukrytou v horách, navariť si večeru pri sviečkach na sporáku na drevo, zatancovať si pri svite mesiaca, vychutnať si čaro krásnej nočnej oblohy bez rušenia mestských svetiel, ráno si vybehnúť na jeden z okolitých kopcov a meditovať, cez deň sa okúpať v jazere, povoziť sa na člne s miestnym Robinsonom Crusoem, aj to boli jedni z nezabudnuteľných dní v Bosne 🙂

Ivana, Bosna a Hercegovina, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Návšteva Mostaru, dervišského mesta Blagaj, či kúpanie sa vo vodopádoch, bolo pre mňa kúskom raja a neopísateľným zážitkom…

Ivana, Bosna a Hercegovina, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Toto je len malá časť z toho, čo som zažila počas úžasných 6 týždňov v Bosne a Hercegovine. Musím povedať, že miestni ľudia, ktorých som mala možnosť stretnúť boli veľmi vtipní, srdeční, ochotní pomôcť, pohostinní a štedrí.

Ivana, Bosna a Hercegovina, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Som vďačná za možnosť stretnúť takých skvelých, inšpirujúcich, pozitívnych a milých ľudí z rôznych kútov sveta v mojom projekte. V mimovládnej organizácii, kde som viedla kurzy angličtiny, som nechala kus zo seba, prispela som svojou dobrovoľníckou prácou, ale dostala som zato oveľa viac ako by som si bola pomyslela.

Ivana, Bosna a Hercegovina, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

„Porozumieť si neznamená prispôsobiť sa jedni druhým, ale pochopiť navzájom svoju identitu“ (Václav Havel)

Moja cesta dobrovoľníctva pokračuje…

Ivana Petrisková, Bosna a Hercegovina — dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Maroko: Domácim štandard, ostatným záhada často nepochopiteľná

Dominik, Maroko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Preboha prečo?

Keď som sa v máji tohto roku rozhodol aplikovať na stáž v Maroku, všetci mali pocit, že som zošalel. Najmä v dnešnej dobe, keď z médií počúvame všetku možnú špinu na arabský svet a jeho problémy. Stereotyp o Araboch je všeobecne veľmi negatívny, najmä v Európe. No ja som chcel nazrieť do tejto témy osobne, z prvej ruky. Tiež som vedel, že tam nebudem jediný stážista, tak som si povedal, že nebudem mainstream a nepôjdem znova do Chorvátska.

Dominik, Maroko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Projekt

Môj projekt sa odohrával v historickom meste Marakeš, tzv. „Červenom meste“. Hneď od prvého momentu som nevedel, čo si myslieť, bol som hodený do vody. Kultúrny šok bol naozaj intenzívny a nebudem klamať, pár krát som sa aj topil.

Čo sa týka projektu, jednalo sa o marketingový projekt celkom veľkej miery. Okrem mňa prišlo okolo 40 ďalších stážistov, z čoho som bol nadšený. Do dnešného dňa je to ten najväčší prínos, ktorý mi táto stáž dala. Viac ako 20 reprezentovaných krajín, cez Tunisko, Grécko, Holandsko, Rusko, Malajziu, či Egypt. Napriek tomu sa cez tento projekt zahodili akékoľvek kultúrne odlišnosti a stereotypy.

Náplňou projektu bol bohatý program, ktorý nás previedol každým zaujímavým miestom v meste, my sme fotili, natáčali, písali obsah, ktorý sa objavoval na cestovateľských blogoch každého z nás. Strávili sme Ramadán s marockými rodinami, zažili oslavy jeho konca, jedli ich jedlo, žili ich životy, navštívili ich miesta, poznali ich príbehy. Cez víkend sme cestovali na výlety, boli sme na pobreží atlantického oceánu, ale aj na Sahare.

Dominik, Maroko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Ľudia

Medzinárodný kolektív tohto projektu bol to, o čom budem rozprávať svojím vnúčatám na hojdacej stoličke. Ako som sa odvážil zahodiť všetky zábrany a spoznať kopu nových ľudí, každý s inou mentalitou a pohľadom na svet. Miloval som to. Vďaka tomu mám dnes priateľov od Holandska, až po Malajziu a ešte ďalej.

Dominik, Maroko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Úprimne, môj blog nebol z tých najlepších a najpremakanejších, tak som si totiž sadol s niektorými ľudmi, že sme častokrát mali toľko srandy spolu, až sme stratili pojem o čase a nestíhali sme tvoriť. Vždy bolo čo robiť, a ak nie, tak sme sa len tak rozprávali. Tie debaty s ľuďmi tak odlišnými – toľko sa dozviete o ich krajinách a ich zvykoch… Neuveriteľné.

Dominik, Maroko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Ak by som sa mal vrátiť na začiatok, k tomu čo som sa naučil o Arabskom svete, poviem asi toľko, že je to niečo diametrálne odlišné. Európan toto zmýšľanie nikdy nepochopí, pretože za všetkým hľadá logiku, poriadok, zmysel. Častokrát sa mi až rozum zastavoval nad tým, ako oni rozmýšľajú. Ale jedno viem povedať isto. Nie sú to všetko zlí ľudia v náture, akurát sa asi nikdy tak úplne nepochopíme. Nevedomosť je predsa to, čo robí ľudí podozrievavých, paranoidných a nedôverujúcich. Treba to rešpektovať, otvoriť sa jeden druhému a zaujímať sa osobu, ktorá stojí pred vami, nie na to odkiaľ pochádza a akej je viery. Veď keď moslim na týždeň prichýli do svojho skromného príbytku troch Európanov a ešte sa s nimi podelí o jedlo, na ktoré čakal a pre ktoré hladoval celý deň, asi to nebude zlý človek. Či sa mýlim?

Dominik, Maroko — dobrovoľnícka stáž Global Citizen

TOP5 vecí, ktoré prekvapia Slováka na Srí Lanke

Na prvý pohľad neznáma krajina v ďalekej juhovýchodnej Ázii, ktorá na prvý pohľad bežného našinca nezaujme, čo sa však po bližšom spoznaní okamžite zmení – Srí Lanka. Krajina, ktorá v posledných rokoch spravila obrovský krok dopredu a dovolím si tvrdiť, že v tom patrí  k TOP štátom vo svete. Aby sa z krajiny zmietanej občianskou vojnou stala nádherná a vyhľadávaná turistická destinácia? To sa možno dozviete aj z našich TOP5 prekvapujúcich vecí zo Srí Lanky.

 

1. Najobľúbenejšia turistická destinácia 2013

zdroj: www.therepublicsquare.com

 

Možno by ste sem tipovali Paríž či klasické prímorské destinácie, Srí Lanka však v roku 2013 všetkým vypálila rybník. V prestížnom hodnotení bola vyhlásená za odporúčanú a najobľúbenejšiu turistickú destináciu v uvedenom roku. Niet veru divu – krajina zaznamenala prílev zahraničných turistov a získala tak takéto medzinárodné prestížne ocenenie. Čo je ešte zaujímavejšie, tak Srí Lanka je stále v tej ,,dobrej“ fáze, kedy je populárna a navštevujú ju turisti, stále ešte ale nejde o mainstream. Vyhnete sa tak nekonečným zápcham či tlačeniciam pri turistických atrakciách.

 

2. Ešte v roku 2009 tu bola občianska vojna

zdroj: www.cannimassacre.wordpress.com

 

Krajina za 5 rokov urobila ohromný skok dopredu. Vtedy sa skončila občianska vojna na severe krajiny, ktorá do tej doby prakticky paralyzovala miestny turistický ruch. Je ale neuveriteľné, že za 5 rokov sa Srí Lanka úžasným tempom postavila na nohy a minimalizovala tak vojenské škody.

 

3. Srí Lanka je rajom pre milovníkov čaju

zdroj: www.srilanka-rundreise.ch

 

Krajina je aktuálne štvrtým najväčším producentom čaju na svete. Tie najrôznejšie druhy od tých ovocných až po zelené, všetky tieto čaje sa pestujú na špecifických plantážach na Srí Lanke. Ak máte radi dobrý čaj, tak Vám na Srí Lanke maximálne vyjdú v ústrety. Krajina totiž čajom doslova žije!

 

4. Obrovské množstvo chránených území

 

zdroj: www.homeaway.com

Takmer 27% krajiny zaberajú chránené územia. Aj to je špecifikum Srí Lanky – vôbec nezodpovedá popisu bežnej prímorskej destinácie. Okrem mora sú tu totiž nádherné zachované dažďové pralesy, plantáže, jazerá, či dokonca Safari. Pre turistov, ktorí pri dovolenke obľubujú mix oddychu a poznávania, bude Srí Lanka tým naozaj ideálnym miestom! Nielen však pre nich – celkový život v krajine je veľmi uvoľnený a pohodlný aj vďaka tomuto prírodnému prostrediu.

 

5. Víza potrebovať nebudete

zdroj: www.stevemccurry.com

 

I keď je Srí Lanka geograficky vzdialená, tak pri vstupe do krajiny nepotrebujete víza! To je pre Slovákov určite pozitívne, predsa len, vízová povinnosť nás od návštevy tej ktorej krajiny často odradí. Pred cestou na Srí Lanku vám teda stačí registrovať sa do systému ETA, pričom toto potvrdenie pri vstupe do krajiny priložíte k svojmu pasu.

 

Srí Lanka je krajina zaujímavostí a nevšedných pohľadov. Ak chcete odhaliť tento klenot juhovýchodnej Ázie skôr, než tak začnú hromadne robiť všetci ostatní, využite možnosť zahraničnej stáže v programe Global Citizen prostredníctvom AIESEC Slovensko!

Autor : Tomáš Schügerl