Pätoro tímovej spolupráce (teda, čo som sa ja naučila)

Počas môjho pôsobenia v AIESEC som si prešla mnohými zážitkami, za čo vďačím aj tímu, v ktorom som pracovala. Nasledujúcich 5 bodov ti ukáže, ako byť súčasťou úspešného tímu, pričom je jedno či ide o šport, prácu alebo vytváranie rôznych projektov.

1. Rešpektuj svojich kolegov

Vedieť pracovať v tíme je dôležité. Ešte dôležitejšie je však tomu dať čo najviac. A čím je tím väčší tím to prinesie viac inšpiratívnych nápadov, ale aj priestor na argumentáciu či konflikty, hlavne keď pracuješ s rôznymi ľuďmi.  Byť súčasťou tímu si vyžaduje určitú dávku trpezlivosti, tolerancie a rešpektu. Rešpektu voči svojim kolegom, ktorí mnohokrát nezdieľajú rovnaký názor ako ty.

2. Rob kompromisy

Úspech tímu  spočíva v hľadaní riešení a kompromisov. Ako sa hovorí: „sto ľudí, sto chutí.“ V tíme to platí rovnako. Každý človek sa na danú problematiku díva svojimi očami.

3. Komunikuj

Preto je potrebná komunikácia a konfrontácia, aby sa predišlo možným nezhodám a hádkam. Mal by si použiť vhodné argumenty aby si  dokázal druhej strane, že  navrhované riešenia majú väčšiu perspektívu než tie ostatné.

4. Toleruj

Ďalšou neodmysliteľnou súčasťou tímovej práce je tolerancia. Vieš tolerovať názory ostatných? Minimálne ich musíš vedieť akceptovať. Jeden tím je jedno telo, jedna myseľ.

5. Motivuj

Motivovať je základ. Každému sa predsa pracuje ľahšie, ak vie, aké výhody ho na konci čakajú. Ak motivuješ jednotlivca alebo aj celú skupinu ľudí, jednoznačne to zaručí lepší pracovný výkon, pričom ruka v ruke s motiváciou kráča aj vnútorná spokojnosť a pocit zadosťučinenia z vykonanej práce.

 

Týmto som si prešla aj ja ale keď sa už bavíme o konkrétnych výhodách, určite spomeniem vedomosti a nové poznatky, ktoré sa na mňa doslova nalepili za ten čas, keď sme ako tím trávili v jednej miestnosti a pracovali na spoločnom projekte. Ako som už v úvode spomenula, viac hláv so sebou prináša nielen viac nápadov, ale aj množstvo zaujímavých vecí a informácií, ktoré sa od svojich kolegov naučíš. A je jedno akej oblasti života sa to týka. Či už je to práca, škola alebo politika.

Zodpovednosť, tolerancia, komunikatívnosť, efektivita. Toto sú výhody a plusy, ktoré obohatili moje pracovné skúsenosti o niečo viac vďaka tímom, v ktorých som mala možnosť doteraz pracovať, tvoriť, zdieľať svoje nápady, myšlienky a pocity. AIESEC beriem jednoznačne ako pozitívnu skúsenosť, ktorá ma obohatila v mnohých sférach života a posunula ma zase niekam ďalej.

 

Mária Marasová

Ako napraviť slovenské školstvo

Jednou z vlastností správneho lídra je podľa mňa schopnosť hľadať riešenia a to aj na tie najzvláštnejšie a najneočakávanejšie problémy. Niekedy však problémy nie sú také jednoduché, ako by sa zdalo, a riešenia na ne ani nehovoriac. V porovnaní s problémami, aké má množstvo ľudí v dnešnej dobe sa ten môj môže zdať tak trochu malicherný, no pre mňa osobne spôsoboval, a to najmä v začiatkoch vysokej školy, dosť veľké komplikácie. Práve v tej dobe som totiž zvykol mať extrémny problém s akýmkoľvek prejavom na verejnosti. Prezentácie na seminároch? Čistá smrť. Tam som nevedel ani nahlas odpovedať na otázku. A keď som si predstavil ústne skúšky, alebo nedajbože obhajobu bakalárky, len sa mi tak zatočilo pred očami. Samozrejme som tento problém riešil typickým študentským „krčmovým“ spôsobom. Dobre som si zanadával na celý vzdelávací systém na Slovensku, ktorý očividne mohol za moju neschopnosť skladať zložité súvetia pred očami cudzích ľudí, a ktorý je samozrejme taký zlý, že aj tak mi tá škola na nič nebude, tak čo sa vôbec budem snažiť.

Všetko sa však zmenilo po tom, ako som vstúpil do AIESEC, keď sa ma na mojej prvej konferencii spýtala trénerka z Holandska, nech jej porozprávam ako sa mi páči na škole. Pri predstave, že sa budem musieť zase zamýšľať nad touto melodramaticky depresívnou a očividne bezvýchodiskovou situáciou, ma oblial studený pot. Len veľmi neochotne som jej teda vymenoval problémy, ktoré som mal v škole a ktoré som samozrejme zaobalil do typických študentských fráz typu: „Na Slovensku školstvo vôbec nefunguje…“ a „Veď aj tak tam chodím, len aby som dostal ten kus papiera, tak sa predsa kvôli tomu nepretrhnem…“. Chvíľu sa na mňa trochu nechápavo pozerala, no vzápätí ma zaskočila s otázkou, ktorú som vôbec nečakal: „No dobre, ale čo robíš TY preto, aby si tieto problémy v škole vyriešil?“ Chvíľu som na ňu pozeral a nevedel som, čo jej mám odpovedať. Zmohol som sa iba na: „ …….ja?“. Odpovedala veľmi zaujímavou odpoveďou: „No áno ty. Vieš, buď môžeš byť súčasťou problému a pýtať sa stále dookola prečo sa veci dejú, alebo môžeš byť súčasťou riešenia a hľadať ako sa dajú vyriešiť. Musíš prestať hľadať problémy a namiesto toho nájsť riešenia.“

V tej dobe som nie úplne rozumel celej podstate zmeny myslenia zo zameriavania sa na problémy, na zameriavanie sa na riešenia, no bol som ochotný tento prístup aplikovať hoci aj v každodennom živote. Všimol som si, že veci okolo mňa začali naberať úplne iný smer. Prvá vec, ktorou som samozrejme začal boli semináre v škole. V momente, keď som sa sám seba spýtal „Tak ako to teda dokážem vyriešiť?“ sa riešenia začali objavovať. Musím priznať, že zo začiatku to bolo čisté utrpenie, prísť vôbec na niečo, čo by som predpokladal, že môže fungovať. Po istom čase sa veci zlepšovali a zlepšovali. Prišiel som na to, že keď urobím prezentáciu tak, aby predovšetkým zaujímala, bavila a obohacovala mňa, tak pravdepodobne bude mať podobný účinok na mojich spolužiakov. V momente ako som si uvedomil, že aj tak v prvom rade prezentujem pre seba a pre nich, začalo sa mi oveľa lepšie komunikovať. Začal som vytvárať prezentácie v rôznych programoch, postupne som si ich precvičoval pre zrkadlom, neskôr pred kamarátmi, na rôznych akciách a konferenciách v rámci AIESEC a keď už mi išlo ako-tak dobre aj prezentovať spamäti, nabral som odvahu pýtať si od cvičiaceho spätnú väzbu na to, ako vlastne prezentujem. Práve pomocou toho, že som sa začal na celý tento problém pozerať ako na príležitosť, ktorá sa dá vyriešiť, ako aj s hodinami tréningov a praxe či už v AIESEC alebo v škole, sa prezentovanie stalo niečím, čo som si absolútne zamiloval.

Príklad s prezentáciami v škole je len jedným zo spôsobov ako sa mi podarilo zmeniť svoje myslenie zo zamerania sa na problémy na zameranie sa na riešenia. V momente, ako sa mi niečo nepáčilo, alebo nedarilo, som miesto toho, aby som vkladal všetku svoju energiu do toho, aby som si poriadne zanadával, ako sa niečo nedá, a ako to nedokážem, v pokoji sadol. Niekedy som aj celé hodiny  premýšľal, až pokiaľ som neprišiel na niečo, čo mi dávalo zmysel a čo som vedel, že som schopný urobiť. Ktovie, možno keď sa nabudúce poriadne zamyslíme viacerí z nás, zmeníme aj celé „nefunkčné slovenské školstvo“.

Vlastimil Vančo

10 vecí, ktoré by si si nemal nechať ujsť počas štúdia na vysokej škole

Už teraz určite počúvaš reči o tom, ako TO rýchlo ubehne. Ako si TO ani neuvedomíš a bude po „sladkých študentských časoch“. Univerzita skončí a začne tzv. „tvrdá realita“, na ktorú ťa doma rodičia (a hlavne starí rodičia s ich radami) určite svedomite pripravovali. Čo by si však mal vyskúšať počas rokov (ideálne piatich), ktoré stráviš na univerzite? Pripravili sme si pre teba niekoľko tipov na aktivity, ktoré by v tvojom to-do liste určite nemali chýbať.

1. Zameraj sa na osobnostný rozvoj

Máš na to 5 rokov. 5 rokov, kedy môžeš skúšať, experimentovať a vymýšľať. 5 rokov, ktoré by mali byť aj o inom, než len známky, semináre a seminárky či párty (aj keď to je, samozrejme, extrémne dôležitá súčasť študentského života). Nájdi si svoju novú vášeň, prihlás sa na online kurz alebo sa zúčastni rôznych workshopov, ktoré sa zameriavajú práve na túto problematiku. Vyskúšaj si niečo, čo si nikdy nerobil – nikdy nevieš či sa práve táto aktivita nestane tvojím hobby! Po prvotnom „testovaní“ si stanov 3 priority a zameraj sa práve na ne. Povedz o nich svojim kamarátom, rodine, nech ťa môžu sledovať, ako napreduješ.

2. Aktívne si plánuj svoju budúcu kariéru

Určite si to nenechaj na poslednú chvíľu – teda na 5. ročník. Už v prvom ročníku by si mal približne vedieť, ktorým smerom by sa mal tvoj život uberať. Koniec koncov, preto si sa prihlásil na ten-ktorý odbor / fakultu. Ak nevieš, čo chceš robiť, zistiť aspoň, čo nechceš. Vždy lepšie ako nič. Stretávaj sa s úspešnými ľuďmi, získavaj nápady a vyber si z nich to najvhodnejšie.

3. Vycestuj do zahraničia

V súčasnosti máme nespočetne veľa príležitostí vycestovať do zahraničia, či už AIESEC stáž, semester štúdia v programe Erasmus a mnoho iných. Počas mesiacov strávených na inej univerzite spoznáš iný vzdelávací systém ako na Slovensku, vytvoríš si obrovskú sieť medzinárodných priateľov, čo-to pocestuješ a zažiješ nezabudnuteľné momenty a párty.

4. Pozri si každú sériu tvojho obľúbeného seriálu počas jedného dňa

Seriály sú tým najlepším, čo nás, študentov, mohlo počas skúškového stretnúť. Ako inak by si vyplnil 16 hodín tvojho dňa, keď učiť sa ti tak veľmi nechce? Hm?

5. Nauč sa ako variť, prať a upratovať

Ak nejdeš na výšku aspoň s levelom 20 z každej vymenovanej činnosti, roky na výške ti poskytnú mnoho času a priestoru na to, aby si nazbieral dostatok skúseností na level-up. Koniec koncov, všetky tri aktivity sa ti zídu počas celého života, takže tu si určite nebudeš hovoriť „na čo mi to bude“.

6. Nauč sa žiť na rozpočte

Štúdium – obdobie, kedy peniaze nestihnú ani povedať slovo „metlobal“ predtým, než sa hrnú z peňaženky preč. Na tvojom výpise z bankového účtu budú najčastejšie figurovať slová „Platba platobnou kartou“, „Výber z bankomatu“ či „Zaslaná platba elektronicky“. Meh, slová „Prijatá platba“, už tak často, bohužiaľ, vidieť nebudeš. S týmto sa krásne naučíš stanovovať si priority. Ísť na párty či kúpiť si knihy? Výber je na tebe…

7. Choď do posilňovne v januári a už sa tam neukáž

Okej, toto pozná asi každý. V starom roku boli sviatky, ty si sa prejedal (možno nielen počas nich) a teraz sa dostavili následky. Určité partie tela sa zväčšili, ty máš výčitky a depky z toho, že tvoji kamoši už aktívne makajú na svojej postave aj keď je len druhý január. Kúp si vstup do fitka (ideálne permanentku!) a choď tam. Okrem toho, že si zacvičíš, spoznáš kopec nových ľudí, keďže fitká sú v tomto období naplnené viac, než zastávka MHD po troch vynechaných spojoch.

8. Počas týždňa choď von častejšie, ako cez víkendy

Cez týždeň sú najlepšie študentské párty, tak prečo by si ich mal práve TY vymeškať? Obvolaj svojich priateľov a stráv pár večerov vonku v meste. Užívaj si atmosféru nočného mesta, veľa sa rozprávaj, zabávaj sa a vytváraj si nové priateľstvá a zážitky, aby si mal neskôr na čo spomínať.

9. Vyskúšaj si rande naslepo

V „Tinder ére“ je to extrémne jednoduché. Vytvor si profil na niektorej zo zoznamiek, uploadni fotku a vydaj sa na lov.

10. Buď dobrovoľníkom

AIESEC ti dáva skvelú príležitosť ako vyťažiť z piatich rokov, ktoré stráviš na výške, čo najviac. Spoznáš veľa nových, energických ľudí, obklopíš sa ľuďmi, ktorí ťa vedia namotivovať a podporiť a zdokonalíš sa v mnohých oblastiach. Okrem toho, že ti network ľudí exponenciálne narastie, si vytvoríš pevné priateľské putá.

Ako mi moja AIESEC skúsenosť pomohla nájsť ďalšie uplatnenie

„AIESEC dáva mladým ľuďom možnosť získať praktické skúsenosti, rozvíjať svoj potenciál a lepšie sa tak v budúcnosti uplatniť na trhu práce,“ – približne takouto vetou ma oslovovali ešte v prvom ročníku rôzne plagátiky rozmiestnené po budove či na facebooku. A keďže čo sa týkalo „získavania praktických skúseností“ som bola vždy filatelista (od predavačky v stavebninách, cez všetky klasické supermarketové brigády, reštaurácie a kúpaliská), tak som si, samozrejme, povedala „prečo nie?“ Netrvalo však dlho aby som pochopila, že toto bude úplne iná skúsenosť, aj keď s tými predtým mala predsa len niečo spoločné – nemala absolútne nič spoločné so mnou, s mojim štúdiom alebo s tým „čo by som niekedy v budúcnosti chcela robiť“ (aj keď rovnako ako zvyšných 80% študentov som nemala ani len potuchy, čo robiť chcem).

Bolo však načase si trochu rozšíriť svoje obzory, ideálne sa naučiť niečo nové a okoreniť vysokoškolské štúdium aj nejakou zaujímavou a prínosnou aktivitou – veď to predsa bude v životopise vyzerať dobre. Vtedy som ani len netušila, že sa to v tom životopise naozaj zíde.

A tak som sa pridala do tej toľko spomínanej a prezentovanej študentskej organizácie. Organizovali sme rôzne projekty, podujatia, stretávali sme sa s ľuďmi, viedli tímy a stretnutia… tvárili sme sa ako profesionáli, no pritom sme fungovali systémom pokus – omyl. Maximálne neprofesionálne, však? A ešte k tomu všetkému to zaberalo dosť významný podiel môjho vysokoškolského voľného času. Asi takto vnímalo moje ne-AIESEC-árske okolie to, čomu som sa venovala. Proste sme sa tam na niečo hrali.

Realita bola však omnoho iná. Iste, zo začiatku som mala pocit, že je to len voľnočasová aktivita, že si dačo vyskúšam a bude to celé taký malý úlet, zážitok. Veľmi rýchlo sa to však zvrtlo. Veci, ktoré som robila boli nové, zaujímavé, dostala som skutočnú zodpovednosť a zistila, že to, čo tu robíme má aj ozajstný vplyv na naše okolie, na iných ľudí, no najmä na nás.  Mala som okolo seba desiatky úžasných, talentovaných a skúsených ľudí, ktorí mi pomáhali a učili ma, ale nie formou prednášok. Veci som si priamo skúšala v praxi. Bola som možno trošku „hodená do vody“, ale učiť sa z vlastných chýb a reálnych situácií mi vždy dávalo omnoho viac než len niekoho počúvať hovoriť o abstraktných veciach.
Tak si to predstavte. Čerstvá prváčka na univerzite sa zapojí do aktivít medzinárodnej organizácie vedenej iba študentmi. A zrazu sa ocitne v prostredí, ktoré funguje takmer ako reálna korporácia, dostane za úlohu viesť tím ľudí, ktorí sú často starší od nej a je zodpovedná za to, že iní študenti vycestujú na stáž v zahraničí, či sa musí postarať o zahraničných študentov, ktorí sem prídu na projekt (ktorý bolo samozrejme najprv potrebné zorganizovať). Chodí na stretnutia s riaditeľmi škôl, či manažérmi firiem, dostala som sa dokonca na stretnutie s pani primátorkou, prezentuje pred desiatkami študentov napriek svojej tréme. Časom má na sebe oveľa väčšiu zodpovednosť – musí sa snažiť ľudí, s ktorými pracuje, viesť a motivovať, pomáhať im, učiť ich to, čo sa doteraz naučila ona…

Tri roky som v AIESEC pracovala v oblasti manažmentu a tak trochu aj financií – dve oblasti, ktoré som pri rozhodovaní sa o svojej budúcnosti vylúčila ako prvé. Nikdy som o týchto veciach nič nevedela a nemala som ani záujem niečo vedieť. A úprimne, počas toho, ako som to všetko v AIESEC robila, som to nevedela takto pomenovať. To prišlo až neskôr, keď som si začala hľadať zamestnanie.

Pri prezeraní si pracovných ponúk som odrazu zistila, že tie popisy mi vôbec nie sú neznáme, že viem čo znamená toto aj tamto, a že sa veci, ktoré ma tak bavili v AIESEC dajú robiť aj inde. Projektový manažment mi celkom prirástol k srdcu, a dokonca som zapracovala skúsenosti z neho aj do svojej bakalárky (ktorá samozrejme s niečím takým nemala na prvý pohľad vôbec nič spoločné). A nie len, že som tým veciam rozumela, ale vedela som ich aj robiť.

Na výberovom procese nás bolo dokopy asi 30. Bola som tam najmladšia a asi jediná, ktorá nemala v tejto oblasti žiadne „ozajstné“ pracovné skúsenosti. V momente, keď som sedela na pohovore ma ešte len čakali bakalárske štátnice. A kde som teraz? Som projektovým špecialistom pre zahraničnú firmu pôsobiacu na Slovensku. Pracujem v tíme, úspešne som medzičasom zoštátnicovala a ako čerstvý absolvent už nejaký ten čas vyvraciam fámy o tom, ako „všetci aj tak skončíme na úrade práce“. Prácu mám iba a vďaka tomu, čo som sa naučila v AIESEC.

A čo s mojou školou? Študovala som prekladateľstvo a tlmočníctvo, ktoré by som si rada dokončila aj na magisterskom stupni. Že to nemá nič spoločné? Ale má. V hlave mám už teraz zopár zaujímavých nápadov ako by som prepojila štúdium s týmito skúsenosťami. Ale AIESEC mi dal ešte niečo oveľa cennejšie. Schopnosť myslieť inak. Hľadať nové riešenia, spájať to, čo „nemá nič spoločné“ a využívať všetko, čo viem. Popri výške som sa nemohla rozhodnúť pre nič lepšie. Žiadna brigáda, ktorá mi síce priniesla nejaké tie drobné, mi nedala toľko, ako tie tri roky práce „zadarmo“. A aj napriek tomu, že už aktívne v organizácii nepracujem, stále zisťujem nové veci, ktoré som si predtým neuvedomila.

Myslím, že AIESEC mi dal viac, ako si momentálne myslím. Budem to asi postupne objavovať ešte veľmi dlho, pretože viem, že chcem ďalej spájať nespojiteľné, a že si môžem vybrať takmer akúkoľvek profesionálnu cestu. Nie preto, že viem všetko, ale preto, lebo najviac cenení sú mladí ľudia, ktorí sú proaktívni, odvážni a hľadajú „ako“ a nie „prečo“. To ostatné sa dá naučiť.

Teraz

Eckhart Tolle

Eckhart Tolle

Akákoľvek činnosť je zväčša lepšia než nečinnosť”. – Eckhart Tolle

Ešte sa pamätám na to, keď som bola dieťa. Chcela som zmeniť svet a urobiť ho podľa mojich predstáv. Neskôr mi povedali a opakovali, že sa to nedá. Toľkokrát, až som tomu začala veriť. Napriek tomu, kdesi v mojom vnútri ostala nádej. Nádej na to, že svet raz bude lepší. A v tom, sa objavil AIESEC s ponukou, aby som sa zapojila do projektu YOUTHSPEAK a pomohla naštartovať zmenu.

Vždy som sa trápila, keď som videla znečistené rieky a skládky odpadu v lese, pralesy premenené na púšť, zvieratá zomierajúce v požiaroch a ropných škvrnách. Toto všetko robíme planéte, na ktorej žijeme. Vraví sa: „Nepohryzieš ruku, ktorá ti dáva jesť”. Prečo tak často zabúdame na to, že sme súčasťou prírody – systému, bez ktorého nemáme šancu prežiť, no on tu bude aj bez nás a po nás? Sme egoistickí? Ja tvrdím, že sme hlúpi. Egoizmus by znamenal myslieť a konať v našom vlastnom záujme, teda v súlade s prírodou.

Hlúpi sme nielen vo vzťahu k prostrediu, ale aj jeden k druhému. Vždy ma trápili obrázky chudobných a hladných detí v Afrike, či v rómskych osadách, správy o prístupe v našom zdravotníctve, politické kauzy, večne nedostavané a predražené diaľnice, nedôvera a apatia Slovákov voči polícii, prokuratúre a súdom. Aj my, mladí, radi ukazujeme prstom, raz na politikov, inokedy na dôchodcov. Žijeme v naivnej predstave, že svet má zmeniť ten, kto má „zarobené” alebo ten, kto už má väčšinu života za sebou. Opak je pravdou. Zodpovednosť za budúcnosť leží na našich pleciach. My, mladí, máme právo a povinnosť riadiť naše životy a spoločnosť.

Ako študentku vysokej školy ma najviac zaujíma zmena systému vzdelávania. Posledných 18 rokov života som strávila v škole. Len zriedka som mala pocit, že to, čo a ako sa učíme, dokážem niekedy uplatniť v praxi. Hory definícií, delení po a), b), c), absencia praktickej aplikácie poznatkov v prípadových štúdiách a workshopoch, mizivá spolupráca škôl a podnikateľov v procese výučby. Mnohí z vás vedia, o čom hovorím. Vedieť však nestačí. Treba konať. A treba začať od seba. Ak už nie zmenou, tak podporou tých, ktorí zmeny robia, podporiť štrajk učiteľov, šíriť informácie o projektoch sociálnych inovátorov v školstve aj mimo neho.

Chcem zmenu! A preto som súčasťou tímu YOUTHSPEAK 2.0. Už 14. marca 2016 budeme spolu s predstaviteľmi biznisu, mladých a vzdelávania tvoriť riešenia najdôležitejších problémov súčasnosti. Na Youth Speak Forum 2016 vo Falkensteiner Hotel Bratislava. My budeme pritom. A čo ty?

Dominika Vernicková

 

Takmer všetko, čo je skvelé, je dielom nás – mladých

 

Benjamin Disraeli

Benjamin Disraeli v 19.storočí povedal: „Takmer všetko, čo je skvelé, je dielom nás – mladých”.

Benjamin DISRAELI, v 19.storočí povedal: „Takmer všetko, čo je skvelé, je dielom nás – mladých”. Teraz tu máme 21. storočie a tento citát je stale aktuálny. Mladí majú stále množstvo nápadov. Sú extrémne inovatívni, optimimistickí, s veľkou túžbou ovplyvniť ich komunitu a svet, v ktorom žijú. Mladí chcú budovať lepšiu budúcnosť nie len pre seba, ale aj pre druhých. A ty si jedným z nich.

Mal si niekedy pocit, že nikto nepočúva, čo hovoríš? Že nikto sa nesnaží spraviť nič preto, aby vyriešil problém, ktorému čelíš? Že činy a rozhodnutia sú prijímané staršími ľudmi bez ohľadu na mladšiu generáciu? Cítiš sa niekedy nepotrebný a podceňovaný? Viem, aký je to pocit… ale to už viac nebude problémom. Prinášame ti možnosť, aby bol tvoj hlas vypočutý. A nielen to – daj svojmu hlasu silu tým, že sa zapojíš do hnutia Youth Speak.

Youth Speak Survey nie je len nejaký bežný prieskum. Youth Speak je niečo oveľa intenzívnejšie. Vyplnením dotazníka bude tvoj hlas nielen vypočutý, ale pridá sa k tisíckam ďalších. Pomôže vytvoriť povedomie a bude viesť k reálnym krokom. Krokom riešiacim problémy, ktoré ťa najviac trápia

Vyčleň sa z radu ostatných a vyjadri sa k veciam, na ktorých ti záleží.

Youth Action Summit – časť 3

Tomáš, AIESEC Youth Action Summit

Čo to znamená pre AIESEC?

S tretím a posledným článkom z Youth Action Summitu som si dal načas. Chvíľu mi totiž trvalo zosumarizovať a stráviť, čo všetko sa vlastne za tie posledné dni udialo.

Hlavným výstupom je Deklarácia AIESEC o cieľoch udržateľného rozvoja. Hovorí o tom, ako sa v decembri 2015 sa mladí lídri AIESEC z viac ako 126 krajín stretli v centrále OSN v New Yorku, aby sa dohodli na participácii mládeže pri implementácii cieľov udržateľného rozvoja.

Tomáš, AIESEC Youth Action Summit

Vzhľadom na globálne ciele:

  1. zapojiť a rozvíjať každého mladého človeka na svete – míľnik na ceste k dosiahnutiu svetového mieru a víziu AIESEC do roku 2020, ktorá má za cieľ formovať svoje aktivity okolo lokálnych a globálnych potrieb,
  2. zvýšiť rozsah a dopad projektov na komunity po celom svete prostredníctvom siete mladých lídrov,

sa AIESEC zaväzuje šíriť povedomie, zapájať ostatných a vykonávať aktivity, ktoré pomôžu dosiahnuť globálne ciele udržateľného rozvoja.

 

  1. Šírenie povedomia o globálnych cieľoch

AIESEC sa zaväzuje šíriť povedomie o globálnych cieľoch udržateľného rozvoja medzi svojimi členmi, partnermi, spolupracovníkmi a mladými ľuďmi na celom svete, čo je prvým krokom k ich dosiahnutiu.

  1. Zapojiť ostatných k dosiahnutiu globálnych cieľov

AIESEC sa zaväzuje zozbierať a reprezentovať názor mladých na trendy, ktoré ich zaujímajú a usporiadavať lokálne a globálne fóra na generovanie nápadov, ako mladí ľudia dokážu prispieť k dosiahnutiu globálnych cieľov.

  1. Projekty na dosiahnutie globálnych cieľov

AIESEC sa zaväzuje nastaviť svoje globálne dobrovoľnícke a profesionálne stážové programy podľa globálnych cieľov a mobilizovať svojich členov a mladých ľudí v projektoch tak, aby prispievali k dosiahnutiu globálnych cieľov.

Deklarácia je oficiálny dokument, ktorým sa budeme riadiť ďalších 15 rokov, preto je možné, že znie celkom komplikovane J V skutočnosti je to však úplne jednoduché:

  • chceme sa stať hlavným zdrojom informácií o globálnych cieľoch pre mladých ľudí, na našich projektoch a akciách sa s nimi preto často stretneš. Sú nastavené celkom komplexne a my Ťa budeme inšpirovať, aby si si našiel/a, čo Ťa bude zaujímať a čomu budeš vedieť pomôcť,
  • prostredníctvom projektu YouthSpeak budeme každý rok zisťovať Tvoj názor na globálne a lokálne témy, aby sme vedeli na čom mladým ľuďom záleží a tak mohli byť viac prínosní pre naše okolie,

YouthSpeak, AIESEC projekt

  • dobrovoľnícke alebo profesionálne stáže, ktorých sa môžeš zúčastniť budú mať spoločne nastavené ciele pod hlavičkou projektu Youth4GlobalGoals vo všetkých 126 krajinách AIESEC tak, aby sme dosiahli čo najväčšiu pozitívnu zmenu v našom okolí.

dobrovoľnícke stáže Global Citizen logo

Global Talent logo

Všetky časti majú jedno spoločné – veríme, že keď sa spojíme, tak dokážeme viac. Čo si myslíš Ty?

Tomáš Susedík, Prezident AIESEC Slovensko

Youth Action Summit – časť 2.

Tomáš, AIESEC Youth Action Summit

Prečo by to malo nás mladých zaujímať?

Barack Obama sa vyjadril, že sme prvá generácia ktorá pociťuje efekt klimatickej zmeny a posledná, ktorá s tým môže niečo spraviť. Inými slovami, naša planéta je na tom čím ďalej, tým horšie a ani neskúšaj protiargumentovať – existuje kopec prieskumov a dát, podľa ktorých pochopíš, že máme problém. Resp. ho budeme mať, pokiaľ s tým nezačneme niečo robiť. Ako sme sa dozvedeli včera, SDGs poskytujú stručný a jasný zoznam vecí, o ktoré sa musíme do 2030 postarať, aby sme sa tu mali lepšie.

Tomáš, AIESEC Youth Action Summit

Ponce Samaniego z Ázijskej rozvojovej banky vysvetľuje, prečo sú mladí silnejší, ako si myslia

Prečo my, mladí? Lebo my budeme v tom čase dospelí. Lebo naše deti budú v tom čase vyrastať. Lebo keď si v štyridsiatke poviem, že by som sa rád šiel prejsť do lesa a na okolí žiadny nebude, bude neskoro aby som začal sadiť stromy. Veci, ktoré dnes berieme ako samozrejmosť o 15 rokov vôbec nemusia existovať.

Tomáš, AIESEC Youth Action Summit

Miestnosť generálneho zhromaždenia OSN pri premietaní filmu „Dal mi meno Malala“ o šikovnosti a sile mladého dievčaťa, ktoré sa postavilo Talibanu

Dosť bolo sťažovania – čo s tým? Napriek tomu, že nie sme v jednoduchej situácii, máme možnosti. Kopec a kopec možností. Na svete je 1,8 bilióna mladých ľudí. Zároveň je na svete 783 miliónov ľudí, ktorí nemajú prístup k čistej vode. Keby každý z nás kúpi fľašu vody denne (priznajme si, nezabilo by nás to)… My mladí máme oveľa väčšie možnosti ovplyvniť veci, ako si myslíme. Často je to len o iniciatíve.

Vo všeobecnosti vieme hovoriť o 3 spôsoboch zapojenia do svetových tém – 1. zvýšenie povedomia o určitej téme, 2. zapojenie ostatných, ktorých téma zaujíma, 3. projekty a akcie priamo zamerané na zlepšenie. Že si to nevieš predstaviť?

Tomáš, AIESEC Youth Action Summit

Otázka na zamyslenie – čo by si robil/a, ak by si mohol/a byť platený/á za čokoľvek? Viac na youthspeak.aiesec.sk

Na Novom Zélande skupina mladých chcela zvýšiť povedomie o nedostatku čistej vody. Pridali sa k organizátorom maratónskeho behu. Len si to predstav – bežíš 42 kilometrov, ideš vypľuť dušu a keď pribehneš do cieľa, jediná vec, ktorú chceš je voda. A od organizátorov dostaneš do ruky pohár špinavej, hnedej vody. Neviem ako Ty, ale mňa by toto určite donútilo zamyslieť sa nad tým, či mám nechať pustenú vodu keď si umývam zuby.

Pomoc nie je veda. Často stačí maličkosť, prispieť svojou troškou, svojou kvapkou vody a spolu s ostatnými vytvoríš oceán. A garantujem ti, nie je nič lepšie, ako pomôcť niekomu inému. Toto je len jeden z príkladov. Jeden z tisícov. Možno miliónov.

Čo bude tá tvoja troška?

Príhoda na záver – Chris Arnold, CEO World Meritt otvoril svoju reč a popísal svoju prvú skúsenosť s AIESEC zo včerajšieho workshopu: “Všetko bolo pripravené, tak som si chcel z Nielsa spraviť srandu. 5 minút pred začiatkom workshopu som mu povedal, že súrne potrebujem deodorant. V centrále OSN. O pár minút, stále pred workshopom Niels pribehol s deodorantom! Pokiaľ ste všetci takto aktívni, tak sa o budúcnosť sveta vôbec nebojím!”

Tomáš Susedík, Prezident AIESEC Slovensko

Youth Action Summit – časť 1.

Tomáš, AIESEC Youth Action Summit

Načo sú nám SDGs?

SDGs ako skratka pochádza z anglického Sustainable Development Goals, po našom Ciele udržateľného rozvoja. Aj keď si o nich ešte nepočul/a, prvá vec, ktorú by si si mal/a zapamätať je, že SDGs je najambicióznejší plán aký kedy ľudstvo malo. A tým nemyslím len zopár krajín alebo regiónov, ale celý, celučičký svet.

Tomáš, AIESEC Youth Action Summit

Zasadnutie konferencie Youth Action Summit

Organizácia spojených národov (OSN) združuje 193 štátov a je miestom pre spoločné otvorené a transparentné diskusie ohľadom globálnych tém, ktorých cieľom je mier a zlepšenie kvality života vo všetkých častiach sveta. Jednou z členských krajín je aj Slovensko a v rámci globálneho partnerstva AIESEC a OSN mám možnosť sa zúčastniť podujatia Youth Action Summit a to priamo v centrále OSN v New Yorku. Cieľom tohto podujatia je vytvoriť plán ako mladí ľudia na celom svete dokážu prispieť k dosiahnutiu spomínaných cieľov.

Čo teda vlastne SDGs sú? Jedná sa o 17 strategických oblastí (viac na obrázku nižšie), na ktoré sa budú globálne, národné a lokálne inštitúcie zo všetkých sektorov sústreďovať v najbližších 15 rokoch. V praxi to znamená, že do roku 2030 chceme, aby zmizla chudoba všade a vo všetkých formách. Aby sme dosiahli rodovú rovnosť a posilnili postavenie všetkých žien a dievčat. Aby sme premenili mestá a obydlia na inkluzívne, bezpečné a udržateľné. A mnoho, mnoho ďalšieho. A prečo hovorím “sme dosiahli?” Dosiahnutie týchto cieľov nie je len úlohou OSN. Je to úlohou každého jedného z nás.

Tomáš, AIESEC Youth Action Summit

17 cieľov udržateľného rozvoja

Tieto ciele neboli vytvorené niekým, kto sedí celé dni zatvorené v kancelárii a na základe čísel a tabuliek určí, že toto treba spraviť. Vznikli na základe najväčšieho prieskumu v histórii ľudstva – MyWorld, do ktorého sa zapojilo viac ako 8,5 milióna ľudí z celého sveta. Následne boli ciele odsúhlasené každou zo 193 členských krajín OSN a od 1.1.2016 vstúpia do platnosti. Sú nastavené tak, aby si každá krajina, či už rozvinutá alebo rozvojová dokázala vybrať svoje priority. Pre mňa sú teda SDGs zatiaľ najväčším krokom k tomu, aby sa stal svet lepším miestom na život. A verím tomu, že mladí ľudia v tom hrajú kľúčovú úlohu.

Tomáš, AIESEC Youth Action Summit

Ahmad Alhendawi, vyslanec generálneho tajomníka OSN pre mládež

Že to znie ambiciózne? Hej. Bláznivo? Určite. Znamená to, že je to nereálne? Ani náhodou. My v AIESEC veríme, že nie je otázkou, či sa tieto ciele dosiahnu, ale kedy sa tak stane. A ako povedal Ahmad Alhendawi, vyslanec generálneho tajomníka OSN pre mládež, AIESEC jasne prispieva k zlepšeniu sveta už od svojho založenia v roku 1948. Je to len jedna z možností, ako mládež dokáže prispieť ku globálnej agende.

Čo robíš pre zlepšenie sveta Ty?

Tomáš Susedík, Prezident AIESEC Slovensko

Kto je budúcnosť tohto sveta?

Kto je budúcnosť tohto sveta?

Budúcnosť  potrebuje výnimočných ľudí, ktorí zmenia spôsob akým žijeme, rozhodujeme sa a tým ovplyvňujeme naše životy a životy iných. Tento svet potrebuje mladých ľudí, ktorí sa pozerajú až za hranice svojho charakteru, zmýšľania a minulosti.

Mladých, ktorí najprv počúvajú a až potom hovoria a sú schopní dať druhým ľudom časť svojho vlastného priestoru, aby objavili svoj potenciál, ktorý spočíva v tom, že každý sme odlišní.
Mladých, ktorí sa snažia ísť si za svojím cieľom aj keď ho možno nikdy nedosiahnu a aj napriek tomu sú počas svojej cesty šťastní, už len preto, lebo tá cesta je sama o sebe cestou naplnenia ich snov. Kráčajú po nej s neuveriteľnou radosťou, nikdy nekončiacou vôľou a pokorou.
Mladých, ktorí sa neboja byť iní a nežijú v súlade s každodennou rutinou, ale zároveň vedia, že existujú rôzne cesty, po ktorých sa môžu dostať do cieľa a nikdy neupadnú do hnevu alebo posudzovania ostatných.
Mladých, ktorí vedia kým sú a naopak, kým nie sú.
Mladých, ktorí sa vyberajú svojou vlastnou cestou namiesto toho, aby kráčali po ceste niekoho iného.

Mladých, ktorí majú radi výzvy. Mladých, ktorí sa neboja v rovnako dôležitých momentoch priznať si akí sú krehkí. Mladých, ktorí taktiež zlyhávajú, aby si vedeli nájsť a akceptovať svoje vlastné obavy a nedokonalosti.

Mladých, ktorí nevidia hranice na mape sveta  ako línie a čiary, no radšej ich vnímajú ako neviditeľné bariéry. Mladých, ktorí rozdeľujú ľudí na základe ich myšlienok, srdca a činov.

Mladých, ktorí sú vyrovnaní s tým, kto naozaj sú a ktorí dokážu tento dar odovzdať iným prostredníctvom učenia a vzdelávania.

Mladých, ktorí sa spájajú na základe svojich hodnôt a presvedčení.

Nachádzajúc sa vo viac ako 126 krajinách a teritóriách s viac ako 86 000 členmi, AIESEC, organizácia vedená mladými ľuďmi, najlepšie dokazuje enormnú silu mladosti. Svet si dnes vyžaduje mladých a skúsených lídrov, ktorí dokážu nesmierne vylepšiť rozvoj v sociálnej a profesionálnej sfére. Mladí ľudia dnes tvoria viac ako polovicu celej populácie sveta.

Ak si mladý človek bažiaci po niečom, čo je iné, čo sa odlišuje od davu, tak oživ svoje líderské schopnosti s AIESEC. Prijmi výzvu a ovplyvni životy iných na dobrovoľníckej stáži v zahraničí alebo získaj skúsenosti v zahraničí prácou v nadnárodnej spoločnosti či v start upe a a prines ich sem, späť na Slovensko.

Zaži stáž v zahraničí