Dear John

Hola ľudia!

Aby sa o mne nepovedalo, že sa nezaujímam o svojich čitateľov, tak dneska začnem rovno otázkou na vás.

Ako sa máte? (Ak ste čakali niečo hlbokomyselnejšie, tak vás pre dnešok sklamem, dnešok bol pre mňa deň najťažších prednášok, po ktorých som si minimálne pol hoďku resetoval hlavu pozeraním videjka so smejúcou sa lamou.)

No a poďme naspäť k tomu, o čom je tento blog. Minulú časť som ukončil s odkázaním, že v tej dnešnej vám predstavím toho tajomného študenta, ktorého rozprávanie ma presvedčilo  o tom, že chcem aj ja niečo také ako je dobrovoľnícka stáž skúsiť.

Volajme tohto chalana, že John. John sa nevolal a ani nebol z krajiny, kde by sa toto meno vyskytovalo, ale chápete, GDPR je mocná skratka. Menšiu nápovedu vám dám, že bol z krajiny, kde radi hrajú naháňačku s býkmi. Teraz sa môžete pýtať otázku, čím konkrétne ma ten chalan presvedčil, že aj ja chcem niečo také skúsiť? Veľmi jednoducho. Svojím rozprávaním. Na to naše slávne posedenie pri pive som došiel s výzorom, že všetky starosti sveta ležia na mojom chrbte a nikto iný ich nechce riešiť. Samozrejme, že som mal potrebu o tom všetkých na pive informovať, a ako už viete, na tom pive sedel aj môj vtedy ešte len budúci kamoš John. 

Potom ako som im vypovedal môj srdcervúci príbeh dňa o tom, ako ma šéf zdžubal za slabo viditeľný sken skenu, sa na mňa John pozrel pohľadom smutného zlatého retrievera a povedal tú zázračnú vetu: “I totally get your point, for me it was the same so I decided to try something new…”. Tá veta bola dlhšia a už si ju úplne nepamätám. Týmto ale upútal moju pozornosť, lebo v ten deň som ja chcel byť ten ľutovaný a nie, že mi tu niekto ide kradnúť moju úlohu morálneho hrdinu dňa, ktorý zachraňuje celý svet. Na druhej strane musím uznať, že som mu za to teraz veľmi vďačný, lebo bez jeho storky by som sa neodhodlal ísť na tú moju slávnu stáž.

John študuje prakticky ten istý odbor ako ja, len v medzinárodnej verzii. Leto predtým, ako došiel do nášho mesta s hradom, čo vyzerá ako obrátená stolička, pracoval tak isto ako ja v kancelárii, kde mal získať prax a zistiť, ako to v takom kancelárskom živote chodí. On mal šéfovcov v pohode, skôr to, čo jemu cuchalo nervy, bolo salámpárkovanie jeho kolegovcov, tiež stážistov, vo firme. Podľa jeho slov to v tom období v jeho krajine dosť vrelo, časť sa chcela odtrhnúť a osamostatniť, prevalili sa všetky možné vládne škandály. Náladu medzi jeho rovesníkmi opísal slovami, že sa akoby úplne vytratila čo i len viera v to, že by sa to mohlo zmeniť. Nehovoriac o tom, že či by oni ako jedna z tých “mladších” generácií nevedela niečo zmeniť k lepšiemu, každý sa akoby zžil s tým, že lepšie to už nebude. Tento prístup bolo pre Johna niečo, z čoho vyplynula jeho frustrácia. V tomto bode sa náš príbeh opäť začína podobať. Tak ako ja išiel jeden večer po super “produktívnom” dni, keď mu šli veci ako v lete na sánkach, na pivo s kamošmi a v jeho domácej parte kamošov bol tiež taký nejaký Filip ako ten môj a práve ten jeho Filip mu predstavil AIESEC a spýtal sa ho, že by niečo také chcel skúsiť. Načo John podľa svojich slov zareagoval tak klasicky, že čo ja viem a podobne. To mu kamoš vyargumentoval s tým, že sa staví, že tam isto nájde aj nejaký projekt, ktorý by ho mohol zaujímať. Za tých 5 týždňov, čo som mal tú česť spoznávať Johna, viem zodpovedať prehlásiť, že John je človek, ktorý rád prijíma výzvy a aj túto od kamoša prijal.

 

Keďže tento národ, čo sa necháva býkmi naháňať, je aj dosť temperamentný, tak Johnov kamoš mu okamžite ukázal stránku, kde sa dajú nájsť stáže. Na Johnovu smolu, či šťastie, stávku prehral a hneď mu našiel stáž, ktorá bola zameraná na zvýšenie povedomia o korupcii, slobode slova a právach vládnych inštitúcií. Ten projekt sa volal Light the future a konal sa Bratislave. John to zobral tak poverčivo, povedal si, že tú prehranú stávku berie ako znamenie a na stáž sa prihlásil.

 

Asi sa pýtate, čo ma na tom Johnovom príbehu inšpirovalo sa tiež odhodlať prihlásiť sa na stáž. Odpoveď je jednoduchá. Žil si svoj život, v ktorom ho štvala nečinnosť ľudí a rozhodol sa to zmeniť. To isté som prežíval aj ja, tak som sa to tiež rozhodol zmeniť.

 

S pozdravom Váš Jožo!

P.S.: Dnes som zistil,  že by som sa mal začať učiť priebežnejšie a viete, čo je na tom to najzaujímavejšie? Tento objav učiním každý rok, ale dajako nie a nie to aplikovať v reálnom živote.