Ten slávny deň, kedy som prišiel do ich kanclu na EUBA bol štvrtok, dvere som spoznal podľa inštrukcií dosť jednoducho, na dverách nápis AIESEC jak bič.  Priznám sa, bol som trochu v strese, predsa len som nevedel, ako veľmi formálne to bude. Takže takto – formálne to nebolo že vôbec – rozumej úplne neformálne, hneď mi to bolo celé ešte viac sympatické.

Na začiatku stretka my chalan vysvetlil, že čo teda ten AIESEC je, akú majú víziu a prečo robia to, čo robia. Potom bola moja chvíľka na shine bright like a diamond  povedať o sebe, o čo by som mal záujem, čo sú moje hobby, také tie klasické pohovorové vecičky. Tak nejako sme usúdili, že by to pre mňa chcelo úplne zmenu z kancelárskeho prostredia a skúsiť niečo úplne nové.  Preto som sa rozhodol, že by som chcel projekt nejako zameraný na decká (AIESEC svoje dobrovoľnícke stáže organizuje s tým, že chce prispieť k naplneniu 17 Cieľov udržateľného rozvoja).

V rámci tohto výberu mi ukázali všetky partnerské krajiny, ktoré pracujú na projekte na zlepšenie školstva. Boli tam projekty naozaj z každého kútu sveta od Brazílie, cez Bahrain, Taliansko po Rumunsko a Albánsko. Moje srdiečko si