Robota, nezmysel môjho života

Vitajte späť!

Ako ste tak minule čítali môj blog, ste si isto povedali, že WTF?!? Ako ťa mohlo jedno pivo s kamošom prehovoriť na to, aby si sa rozhodol ísť na stáž? Ak si odpoviete na túto otázku, že neprehovorilo, tak máte pravdu.

Nebolo to len o tom pive, bolo to o mojom celom dni. Ráno som normálne šiel do práce, ktorej som sa mega tešil, keď som ju dostal. Hovoril som si, že aká super prax do života, ako tam budem aspoň okrajovo pracovať s prípadmi, alebo že ma sa spýtajú na môj názor. Predstava to bolo pekná, ale realita úplne iná. Pracujem vo firme, kde sú dvaja šéfovia – jeden je v pohode, s ním je radosť spolupracovať a druhý je…no povedzme, že menej v pohode. Hádajte, s ktorým pracujem väčšinu času? Jop, so šéfom číslo 2. V období, keď pracujem so šéfom číslo dva, som “holka pro všechno”. Kopírujem, prenášam, skenujem a robím kávu, záživnosť level neopísateľno. Takže po takomto super dni som okrem kopírovania a robenia kávy dostal ešte aj zdžuba za označenie skenovaných dokumentov (šéfovi nejako nešlo normálne vysvetliť, že z kópie už moc dobrá kópia nebude, ale o tom potom).

Budem k vám úprimný. Keď som nastupoval do tejto práce, mal som jemné ružové okuliare na očiach, ale úplne z jahody som nespadol. Vedel som, že v práci sú lepšie a horšie dni a všetko…..ale nie toto. Žabomyšie vojny so staršou koncipientkou o tom, kto bude mať aký spinkovač, dierkovač a perá. V hlave som mal otázku, na čo som 3 roky študoval, aby som sa vrátil do materskej škôlky? Nechcem znieť povýšenecky a ani všetku múdrosť sveta som nepojedol, ale seriózne ma išiel šľak trafiť v ten deň v robote. Netvrdím, že máme s kolegovcami viesť nonstop rozhovory o tom, ako vyriešiť všetky problémy sveta. Ale riešiť problémy typu, kto má aké spinky a perá, nie je moja šálka kávy ako by povedala Dara Rolins.

Jasné, že som rád, že mám nejakú robotu, ktorá ma robí finančne nezávislým od našich. Viem si kúpiť veci, ktoré chcem podľa seba a podobne, ale nebudem vám klamať, moja motivácia v práci sa rapídne priblížila nule. Deň, keď som mal zdžuba za zle naskenované strany, bola len tá povestná čerešnička na torte.

No presne po takomto super motivujúcom pracovnom dni som šiel na to inkriminované pivo s kamošmi, kde ma Filip presvedčil na danú stáž a nebolo to len v tom, že je mega seller a naozaj vám aj tú chrípku predá. Bolo to v tom, že na to pivo nešla len naša klasická zostava, ale Filip si so sebou zobral aj chalana, čo sem prišiel cez AIESEC na projekt Light the Future, lebo chcel ochutnať pivo. Presne tento tento chalan ma presvedčil o tom, že aj aj chcem niečo také ako on skúsiť.

Takže keď som vám tvrdil, že ani neviem, ako som sa na tú stáž zapísal, nebolo to klamstvo. Čo však viem je, že to bolo dobré rozhodnutie.

Dúfam, že sa vám ďalšia várka môjho blogu tiež zapáčila.

Váš Joži Pšenica

P.S.: Ak sa pre zmenu zase pýtate, ako ma mohol jeden chalan, ktorý tu bol na projekte presvedčiť o tom, že chcem tiež niečo také skúsiť, tak to sa dozviete v budúcom blogu 🙂