Články

Ako sa zabaviť a zlepšiť si angličtinu počas jedného leta?

cover

Bola som na rozvojovej stáži v Bulharsku v meste Blagoevgrad. Stáž trvala 6 týždňov a robila som v jazykovom kempe s deťmi od 14 do 18 rokov. Kemp organizovala Americká Univerzita, ktorá mala pobočku v Bulharsku. Kemp trval tri týždne a prišlo 170 detí z celej Európy, hlavne z východnej. Spolupracovala som s ďalšími stážistami z Moldavska, Srbska a Taiwanu.

Hneď prvý týždeň sme mali spoznávací, chodili sme spolu do mesta so stážistami a s AIESEC-ármi. So stážistami Mikom, Kyanom a Petrou som si veľmi dobre rozumela, hlavne vďaka nim som si stáž tak neuveriteľne užila.

Prvý šok bol, že všetko bolo v azbuke, takže odporúčam každému, kto pôjde do Bulharska, aby sa ju už vopred učil. Na začiatku sme mali menšie organizačné problémy, avšak to sa rýchlo vyriešilo.foto

 

Ďalšie tri týždne už prišli deti. Zo začiatku to bolo veľmi náročne. Robili sme celý deň na check-in a chalani boli po deti na letisku. Program v kempe bol nabitý od rána do večera, ale po pár dňoch sme si na to zvykli. Deti boli úžasné. Doobeda mali školu a o poobedný program sme sa starali my všetci (stážisti, americkí lektori, učitelia, ktorí prišli s deťmi). Vedúca kempu nám tiež ponúkla hodinu kurzu SAT a TOEFL zadarmo, kým deti mali doobeda školu. Posledné dni kempu boli najlepšie, všetci sme sa spoznali a skamarátili.

Untitled-1

 

Po skončení kempu sme ešte organizovali medzinárodnú matematickú súťaž pre 400 vysokoškolákov z celého sveta. Bola to úžasná skúsenosť, kde som sa zoznámila s veľa úžasnými ľuďmi.

Stáž v Bulharsku bola pre mňa jedinečná skúsenosť, a uvažujem tam ísť znova. Stretla som úžasných ľudí, s ktorými som stále v kontakte. Táto interkultúrna skúsenosť mi určite pomohla zbaviť sa predsudkov. Tuto stáž odporúčam všetkým, ktorí si chú užiť leto, zabaviť sa a zlepšiť angličtinu.

Anna Gregová

Dni a noci v Bulharsku

Skúšky na konci prváku  sa mi podarilo na UKF ukončiť našťastie dosť zavčasu. Na myaiesec.net som bola registrovaná už dlhšie, ponuky na stáže som si však dovtedy iba prezerala a hodnotila. Zaujal ma projekt v Bulharsku World playground – interaktívna výučba anglického jazyka v škôlke. Samozrejme som mala obavu ako to budem zvládať. Nemala som žiadnu podobnú skúsenosť s deťmi. Každý však musí niekde začať, nájsť odvahu prekonať sa, podstúpiť riziko. Od toho momentu sa všetko zbehlo veľmi rýchlo. Na email mi odpovedali hneď, po skype interwiew som o 3-4 dni vycestovala.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Bulharsko, Zuzana

Bolo to vlastne šťastné rozhodnutie navštíviť práve prímorské mestečko Varnu (kandidát na európske hlavné mesto kultúry 2016). Je tu skutočne široké spektrum možností pre trávenie voľného času : či už delfinárium, zoo, múzeá, parky alebo pláže. Taktiež je to univerzitné mesto (plné mládeže) s rušným nočným životom. Nás stážistov rozdelili do 2 bytov. Boli sme z rôznych krajín: Tunisko, India, Honkong, Brazília, Poľsko, Slovinsko a Slovensko v mojom zastúpení.  Pracovali sme v 4 súkromných škôlkach cca 4 hod. denne + víkendy voľné. Deti mali od 3-12 rokov. Preberali sme s nimi pripravené okruhy tém, o ktorých sme im rozprávali (zdravie, jedlo, naša krajina, zvyky). Väčšinou sme im púšťali videá, ukazovali obrázky, spoločne spievali, tancovali, hrali hry, chodili na prechádzky a taktiež na výlety. Krásne spomienky mám na final event, organizovaný pre rodičov, kde ich deti prezentovali rôzne nacvičené hry a scénky v angličtine. Panovala príjemná atmosféra.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Bulharsko, Zuzana

Čo bol môj najlepší zážitok? Je ťažké vybrať jeden jediný. Bolo to napr. stretnutie s inšpiratívnymi stážistami, samotná spolupráca s členmi AIESEC VARNA a NITRA (pretože bez nich by som bola chudobnejšia o túto skvelú skúsenosť), ďalej úžasné boli hlavne deti – ich zvedavosť, úprimná radosť z maličkostí a našej pozornosti, vážim si aj dobré vzťahy s majiteľmi škôlky, ktorí nám ponúkali aj ďalšiu spoluprácu.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Bulharsko, Zuzana

A moja najhoršia a zároveň paradoxne s odstupom času aj najlepšia skúsenosť bola výlet do Sunny Beach – ktorý sme absolvovali už ako inak všetci stážisti spolu. Po ceste autobusom a prehliadke mesta sme sa rozhodli okúsiť silu noci i tu. Po vydarenej party sme sa uložili nadránom na spánok – samozrejme  na pláži. V noci však bola príšerná kosa. Stále mám úsmev na perách, keď si spomeniem, ako som s kamoškou zo Slovinska delila o 1 pár hrubých ponožiek. Bolo to od nej obetavé gesto, keď mi ponúkla čo sama potrebovala, len aby som sa cítila pohodlnejšie. Nebola to banalita .Aké nemilé však bolo naše prekvapenie, keď  sa strhla búrka. Chvíľu sme sa všetci natlačený pod slnečníkom na lehátkach presviedčali, že to o chvíľu prejde. Krátko na to, sme však zutekali do otvoreného baru na horúcu čokoládu cca o 5-6 ráno. Búrka stále silnela a tak sme sa rozhodli zobrať 1. ranný autobus. Ako sa však dostať taký kus z baru na autobusovú zastávku?  Nebolo priveľa riešení. V rámci úsporných opatrení (ušetriť si nejaké suché oblečenie) sme sa povyzliekali do plaviek a prebehli cez mesto. O pár minút sme sa už sušili na záchode autobusovej zastávky, aby sme mohli šťastní prešťastní nastúpiť do autobusu. Toto neplánované dobrodružstvo nás spojilo a bolo tým pravým team buildingom.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Bulharsko, Zuzana

S čím by mal stážista počítať? Že na 100% nastanú situácie s ktorými si nebudeš vedieť dať rady. Je fajn mať pripravený plán B. Pokúsiť sa byť predvídavý, …čo ak ma nevyzdvihne člen AIESEC, …čo ak nebudem spokojný s tým a tým (v podstate je všetko hlavne o komunikácií). Treba byť sebestačný, spoliehať sa v prvom rade sám na seba. Nemať veľké očakávania, byť skromný. O to milšie prekvapený budete, ak dostanete niečo navyše.

Teraz neskôr na sebe pozorujem, že stáž mi dala napr.: schopnosť spontánne sa rozhodovať, adekvátne reagovať na rôzne situácie, viac si užívať moment, neriešiť príliš mienku všetkých ľudí naokolo, byť pozitívnym príkladom, pracovať v tíme a prebrať zodpovednosť za svoje konanie. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí mi pomohli zrealizovať túto skúsenosť.

– Zuzana, Bulharsko, Global Volunteer

Bulgaria – Be happy for this moment

Moja kultúrna stáž v bulharskej Sofii bola od samého začiatku úplnou náhodou. Namiesto nástupu do roboty po štátniciach, kedy som si uvedomila, že v čerstvých 23 rokoch je príliš skoro začínať život ťažko pracujúceho, som štyri dni pred deadlinom na prihlásenie natrafila na možnosť stáže prostredníctvom AIESEC. Povedala som si, prečo nie, a síce som o AIESEC ako takom ani o ponuke jeho stáží veľa nevedela, udalosti nabrali rýchly spád. Už po mojom študijnom erazmus pobyte v Slovinsku som bola úplne zbláznená do balkánskych krajín (Bulharsko však z tejto oblasti akoby vynímajúc), zvlášť do Srbska, a tak som začala vyvíjať úsilie, aby som mohla vycestovať práve do Belehradu. Veci sa však vyvinuli trošku inak a ja som sa naraz, nevediac ani ako, ocitla na 6- týždňovej kultúrnej stáži v Sofii, kde som participovala na úžasnom projekte WORLDPLAYGROUND, v rámci ktorého sme v tíme s ostatnými stážistami vyučovali angličtinu detičky v škôlkach. Priznávam, že keď som bola vo vlaku smer Bulharsko, ešte som ani sama nevedela, čo robím, vedela som len, že cestujem za dobrodružstvom, novými ľuďmi a skúsenosťami, čo sa mi samozrejme zdalo úžasné. Ani samotnej krajine ako takej som veľmi nedôverovala a ani po mojom príchode ma skepticizmus veľmi neopúšťal pri pohľade na nie celkom čisté mesto, desiatky túlavých psov a mačiek na uliciach, či názvy dôležitých inštitúcií výhradne len v azbuke. Avšak, tak rýchlo ako sa sprostredkovalo vybavenie mojej stáže, tak rýchlo som zmenila aj moje hlúpe uvažovanie, prečo danej krajine bolo vôbec umožnené vstúpiť do EÚ, a Sofiu a celé Bulharsko som si doslova zamilovala. Ako sa hovorí, vždy je všetko o ľuďoch a aj keď ma možno krajina spočiatku neočarila, kúzlo jej pre mňa dodali ľudia, s ktorými som sa tam stretla, spoznala a spriatelila sa. Už po mojej 6 – mesačnej skúsenosti na erazme som si myslela, že môžem povedať, že poznám kus sveta a veľa odlišných kultúr. No kým tam som mala možnosť spoznať ľudí naozaj z celej Európy, v Bulharsku som spoznala prakticky celý svet.

Bývala som na izbe s dvoma skvelými chalanmi – Indami, neskôr s úplne rôznorodými babami – Mexičankou, muslimskou Tunisankou a Kirgiszstankou, no a v závere to bolo trošku európske – s Poľkou a Taliankou. Veľmi sa mi páčilo, ako sme my, stážisti (ďalší z Egypta, Ruska, Číny, Južnej Kórey, Maďarska, Nemecka, Ukrajiny i afrického Kamerunu) trávili spoločne svoj voľný čas. Na obedoch, večeriach, prekvapivých vysokohorských túrach, žúrkach či pravidelných weekend-ových výletoch k bulharskému pobrežiu. Možno 6 týždňov nie je dlhá doba, ale je to dostatočne dlhý čas na to, aby človek tak trošku spoznal samého seba, svoje limity i nekonečné možnosti. Nie vždy to v kontexte kultúrnych rozdielov bolo ľahké, najmä pri práci v škôlke v rámci tak kultúrne diferencovaného tímu ľudí s častokrát úplne odlišnými predstavami, ale práve preto to hodnotím ako jednu z najlepších skúseností, akú som dosiaľ mala možnosť zažiť. Navyše je to niečo, čo budem mať navždy v sebe a nikto mi to nemôže vziať. Ďalšie inšpiratívne a dôležité posolstvo, ktoré mnohí z nás prehliadajú, som našla na chodbe intráku, kde som bývala: „Be happy for this moment, this moment is your life.“ A to je práve vec, ktorú som sa v Sofii naučila, resp. pochopila a pracujem na nej – život si treba užívať tu a teraz, netrápiť sa pre budúcnosť a tešiť sa z každého momentu, ktorý nám bol daný. Pretože v tej „vytúženej“ budúcnosti – bohvie, či sa bude opakovať! A tak som sa vrátila domov, s priateľmi z celého sveta, s ešte vrúcnejšou láskou k celému Balkánu a tiež k jednému výnimočnému bulharskému štátnemu občanovi. Kto by to bol povedal? Vďaka, AIESEC, za to, že som hneď po štátniciach nesadla do kancelárie a nezačala ťukať do pc a vďaka za to, že takúto predstavu už ani nemám. Living young and wild and free, that´s how it´s supposed to be.

– Sandra, Bulharsko, Global Volunteer