Články

Guangzhou, moja zimná stáž v Číne

Miroslav Necpál - Čína

Miroslav Necpál, Čína

Prvýkrát som sa pohrával s myšlienkou zúčastniť sa stáže v zahraničí niekedy pred vyše rokom. Keďže som už nejaký čas absolventom vysokej školy, nebolo jednoduché dať výpoveď v práci a ísť na stáž. Niekedy na jeseň minulého roka som bol pevne rozhodnutý zúčastniť sa nejakej formy zahraničného pobytu, jedným z možnosti bol aj jeden z programov AIESEC, konkrétne dobrovoľníckej stáže Global Citizen. Pri výbere krajiny som prihliadal na to, že najlepšie by bolo stráviť zimu v jednej z teplých krajín Ázie. Vybral som si projekty z krajín ako Srí Lanka, Indonézia a Čína. Po absolvovaní pohovorov som mal jasnejšie, stavil som na prvý dojem a zaujímavosť programu a tak sa mojím cieľom stala Čína. Presnejšie juhovýchodná čínska metropola menom Guangzhou. Projekt mal názov Urban Sunshine. Po vybavení víz a zakúpení letenky som sa mohol tešiť na môj zahraničný pobyt.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Po prílete ma čakala sympatická Číňanka menom Vicky. Mnoho Číňanov má okrem svojho čínskeho mena aj meno anglické, ktoré si často môžu vybrať aj sami, niečo ako naša prezývka. Prvých pár dní som býval s troma milými dievčatami z Indonézie. Asi najväčší kultúrny šok som zažil na welcome party, kde sa zúčastnilo okrem ľudí, čo prišli z iných krajín ako ja aj členovia lokálnej pobočky AIESEC, ktorí mali plniť úlohu pomocnej ruky pre nás stážistov. Na evente sa zúčastnilo okolo 20 dievčat, skoro všetky Číňanky a ja. Väčšinou sa hovorilo čínsky, menej už anglicky. Hlavným dôvodom asi bola nedostatočná znalosť angličtiny niektorých ľudí. Znalosť angličtiny je veľkým problémom tohto národa, pokiaľ niečo hovoria, nie je im veľmi rozumieť, keďže majú v mnohých prípadoch veľmi zvláštnu výslovnosť.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Ako som už spomínal názov projektu bol Urban Sunshine. V skratke malo ísť o spoznávanie, porozumenie a následnú podporu komunity ľudí, ktorí sa musia aj so svojimi rodinami sťahovať kvôli lepším pracovným príležitostiam ďaleko od svojho domova. Čo som vlastne v Číne robil? Zorganizovali sme pre rodiny migrujúce za lepším životom niekoľko eventov. Navštívili sme niekoľkokrát deti v miestnom centre, hrali sme s nimi hry a mali sme za úlohu ich zabaviť. Takisto sme spoločne varili jednoduché typické čínske jedlá, či učili základy písania čínskych znakov. Dve popoludnia sme strávili v domove dôchodcov. Ak to vezmem ako celok pripravili sme viacero eventov pre našu cieľovú skupinu, na ktoré sme sa svedomito pripravovali, no vždy sa našiel aj čas na spoznávanie krajiny. Mal som možnosť zúčastniť sa osláv tradičného čínskeho nového roka. Tak isto som spolu s ďalšími stážistami strávil pár dni v Pekingu a Šanghaji. Každé zo spomínaných miest je úplne odlišné, jedlo je iné, používajú osobitný dialekt jazyka, dokonca ľudia v týchto mestách vyzerajú úplne inak. Najväčším sklamaním pre mňa bol nedostatok kaviarní, keďže pre Číňanov nie je veľmi obvyklé piť kávu. A tak isto cena piva v puboch.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Počas svojho času som býval na troch rôznych miestach, ktoré mi zabezpečila lokálna pobočka AIESEC. Najviac sa mi páčilo u päťčlennej čínskej rodiny, v mrakodrape na 32. poschodí. Moja hostiteľská rodina ma zobrala na niekoľko spoločných večerí, ukázala mi mnoho zaujímavých vecí v okolí a hlavne som mal možnosť spoznať zvyky, tradície a hlavne bežný život z prvej ruky. Celkovo sa o mňa starali veľmi starostlivo.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Na mňa osobne pôsobili miestni ľudia väčšinou odmerane, mal som pocit, že majú rešpekt, alebo aj strach nielen z cudzincov, ale aj z niečoho nového. Rozmýšľajú úplne inak. Celkovo je Čína veľmi odlišná, skoro vo všetkom. Čo sa týka dopravy, tak je na vyššej úrovni, či už po organizačnej, logistickej stránke alebo aj v oblasti čistoty ako v Európe. Typická rodina je veľmi tradične založená, pre nás možno až veľmi staromódne, napríklad počas strednej školy nie je povolené mať partnera. Podľa tradícií je to dovolené až od vysokej školy a celkovo lokálne dievčatá boli pre mňa veľkým sklamaním. Síce veď aj tak sú Slovenky najkrajšie.

Počas mojej dobrovoľníckej stáže som mal možnosť spoznať Čínu po mnohých stránkach a je to krajina plná histórie, tradícií, milých ľudí, alebo aj dobrého jedla. Návštevu určite viac než odporúčam.

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína

Miroslav Necpál, Čína – dobrovoľnícka stáž Global Citizen

 

Čo ma naučila Čína

Presťahovať sa do Anglicka je už otrepané. Presahovať sa do USA, alebo Austrálie je zase „cool“. Ale čo tak presťahovať sa do Číny? To je čisté bláznovstvo. Na to, aby ste do tejto krajiny len neprileteli ale aj v nej ostali, potrebujete okrem kúska šialenstva aj obrovskú dávku odvahy, sebazaprenia a odhodlania makať. Pretože rovnako ako v iných krajinách, aj tu platí, že zadarmo nedostanete nič. Keď si totižto myslíte, že Čína je rovnako šialene lacná ako napríklad Thajsko, tak ste na veľkom omyle.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Čína, Mária

V tejto krajine navyše všetko funguje úplne inak. Okej, teraz sa začnete pýtať, čo všetko. No, úplne všetko. Od takých eskalátorov, ktoré jazdia opačne, cez toalety, ktoré vás naučia „drepovať“ a zadržiavať dych po dobu výkonu telesných potriebaž, po takých obyčajných ľudí. Bez servítky vám totižto povedia hocičo. Že ste pribrali úplne všade, že ste škaredý alebo ste privysoká a tak môžete zabudnúť na frajera a zmieriť sa so životom osamote. Nie, nesnažím sa vás odradiť, ale pripraviť na všetko. Pretože okrem toho, že je tu všetko iné, je tu tiež všetko možné. A je rozdiel, či sem prídete na dvojtýždňovú dovolenku, alebo či sa sem na niekoľko mesiacov presťahujete. Ako turistke či turistovi vám rozdiely budú pripadať kúzelné a milé. Lenže vy ste sem neprišli pozerať pamiatky, prírodu, nakúpiť čaje a spakovať sa domov. Vy tu ostávate a po úvodnom očarení nastáva realita, ktorá môže byť niekedy príliš tvrdá, hlavne ak žujete cesto, ktoré sa tvári ako pizza.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Čína, Mária

V Číne nevedia variť západnú kuchyňu. A čínska „čína“ má od slovenských panda – reštaurácií na tisíce kilometrov ďaleko. Niektoré jedlá vyzerajú chutne ale pritom ich vypľujete hneď po ochutnaní. Iné vyzerajú odporne, ale keď im dáte šancu, zistíte, že sú super. Napríklad taký horúci nápoj zo zelených fazúľ alebo sladká polievka z červenej fazule. Po svojej niekoľko mesačnej skúsenosti by som však nemenila. Navštíviť krajinu len na dovolenku znamená len olíznuť niečo málo z tej smotany, pokiaľ máte šťastie a viete kam ísť a čomu sa vyhnúť. Žiť v krajine ale znamená skutočne spoznávať a spoznať. Nielen turistické atrakcie a dostupné miesta. Ale i život v rodinách, miesta, kde budete ako jediná osoba zo západu, večeru v reštaurácií priamo na ulici o jednej ráno, deti naháňajúce potkana o veľkosti mačky, porcovanie hadov a korytnačiek na trhu, schované uličky s krásne voňajúcimi kvetmi, ktoré kvitnú celý rok, trh so starožitnosťami, ale v prvom rade spolužitie s miestnymi. Spoluprácu s nimi, ktorá vás niekedy doháňa k (samo)vraždeným myšlienkam. Pocity zúfalstva, keď sa snažíte rozumieť ich angličtine. Momenty absolútneho rehotu, keď sa smejete čínskemu vtipu, napriek tomu, že mu nerozumiete. Chvíle zábavy na karaoke, či bedmintone, kde ste za atrakciu. A život celebrity, keď si vás celé mesiace vonku ľudia fotia, lebo máte bielu pleť. Hrdosť na svoju výšku, keď v denno-dennej tlačenici v metre občas pôsobíte aj so 164 centimetrami ako vysoká.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Čína, Mária

A to najdôležitejšie? Túto krajinu síce nikdy nepochopíte a tejto snahy sa aj veľmi rýchlo vzdáte, ale časom ju prijmete a ona vás úplne zmení. Čína vás naučí o živote viac, než váš doterajší život. Rôznorodosť a rozdielnosť vás naučí tolerancii a trpezlivosti. Obrovské znečistenie a smog vás donúti začať sa zaujímať o životné prostredie. Do očí bijúca bieda chorých ľudí, ktorí žijú s rodinami na ulici, vás donúti zase pokore. Budete si vážiť aj také veci ako krajec chleba či pohár vody. Čínu by mal zažiť každý. Prečo je táto krajina jedinečná, vám nevysvetlí žiadny blog ani kniha. Príliš nepremýšľajte, príliš neštudujte a nebojte sa. Na strach nie je čas. Čína žije, Čína sa mení a rastie každý deň a nikto nevie, dokedy toto šialené tempo vydrží. Preto sa jednoducho zbaľte a choďte. A P.S. nezabudnite si zbaliť aspoň desať horaliek a jednu slivovicu!

– Mária, Čína, Global Talent

Moje čínske „Dare to Dream“

O organizácií AIESEC som sa dozvedela pred rokom. Hneď ako som zbadala ponuku kultúrnych stáží, mi bolo jasné, že ak takú šancu nevyužijem, tak to budem v budúcnosti veľmi ľutovať. Okamžite mi bolo jasné aj to, že chcem kultúrnu stáž absolvovať v krajine, ktorej kultúra je úplne odlišná od tej európskej. Voľba preto padla na Čínu, kde sa mi aj podarilo stáž získať a do najľudnatejšej krajiny sveta som cestovala plná očakávaní. O ľuďoch sa hovorí, že sú veľmi pohostinní a tvrdo pracujúci a o krajine, že má krásnu prírodu, avšak znečistené ovzdušie. Nevedela som sa dočkať, kedy to budem môcť všetko vidieť.

Po nekonečnom lete do Pekingu ma ešte čakala cesta autobusom do mesta Tian Jin, asi dve a pol hodiny cesty od Pekingu. Hneď ako som vyšla na ulicu, ovalilo ma neskutočné teplo spojené s vlhkosťou a ťažký vzduch zamorený smogom. Asi najhoršia kombinácia aká sa môže naskytnúť. To, že v Pekingu a iných veľkých čínskych mestách je smog som vedela, avšak nachádzať sa priamo na takom mieste bol veľký šok. Už úplne chápem prečo tam väčšina ľudí bez rúška ani nevyjde na ulicu. I keď na mňa Čína neurobila najlepší prvý dojem, netrvalo dlho a môj názor sa úplne zmenil.

V meste Tian Jin ma čakalo dievča z hosťovskej rodiny, kde som strávila 4 dni. Tieto dni sme sa prvýkrát stretli vštci stážisti a venovali sa príprave nášho projektu. Moja hosťovská rodina boli asi tí najmilší ľudia, akých som si mohla želať. Správali sa ku mne ako k vlastnej dcére, takže to, že Číňania sú veľmi pohostinný národ sa mi potvrdilo viac ako som si dokázala predstaviť.

Po 4 dňovej príprave sme sa vydali do provincie Inner Mongolia, kde sa mal realizovať náš projekt „ DARE TO DREAM.“ Išlo o projekt na strednej škole v meste Xillinhot. Cieľom projektu bolo povzbudiť deti, aby sa nebáli snívať a ísť si za svojimi snami, predstaviť im odlišné kultúry a zvyky, pomôcť im stanoviť si do budúcna ciele a motivovať ich. Každý stážista dostal na starosti jednu triedu s asi 40timi deťmi, ktorým sme sa stali akoby „triednymi učiteľmi“ a každý deň sme s nimi mali vyučovanie. Poobede sme si triedy medzi sebou navzájom menili. Ešte nikdy som nevidela také nadšenie detí z cudzincov. Obzerali si nás, fotili sa s nami, akoby sme boli hviezdy. Myslela som, že obrovská krajina ako Čína je plná turistov a cudzincov, avšak ani zďaleka som netušila, že v tejto oblasti Číny väčšina detí ešte cudzincov nikdy nevidela. Nikdy som nevidela ani také obrovské nadšenie detí, učiť sa niečo nové. Pozorne počúvali každé moje slovo, takže moje obavy o disciplínu na hodinách boli zbytočné.

Najväčším prekvapením bolo pre mňa rozprávanie týchto detí. Nikdy som netušila aký ťažký život má žiak strednej školy v Číne. Deti tu chodia do školy od 7ej ráno do 9ej večer, dokonca aj počas soboty. Jediným voľným dňom je nedeľa, avšak aj tú spravidla strávia robením si domácich úloh. Počas leta majú prázdniny len pár týždňov a dokonca aj počas nášho letného tábora, keď sme skončili s poslednou hodinou o 6tej večer, išli všetky deti na večeru a potom späť do tried, kde si do pol 10tej večera robili prázdninové úlohy, ktorých množstvo sa dá prirovnať k množstvu učiva na našej maturite, a to sú, opakujem, len prázdninové úlohy.

Bola som veľmi šokovaná akú disciplínu tieto deti majú. O to viac som pochopila aký veľký význam má náš letný tábor a aký veľký vplyv na tieto deti my stážisti máme. Mnohé sme motivovali k tomu, aby cestovali a nebáli sa vybrať si do budúcna to, čo ich baví, nie to, čo od nich očakáva spoločnosť. Takisto som pochopila, že hoci sa sťažujeme na naše školstvo a celý systém, v skutočnosti môžeme ďakovať, že, žijeme v Európe, kde počas dospievania máme čas venovať sa mnohým iným veciam, nielen škole.

Počas trvania tábora sme si vytvorili s deťmi krásny vzťah. Doteraz som v kontakte s viacerými žiakmi a stážistami, s ktorými sme tvorili skvelý tím. Pri odchode nezostalo ani jedno oko suché a čas, ktorý sme strávili na letnom projekte bol pre každého veľmi výnimočný. Pre mňa boli dni v Číne jedno z najkrajších období v živote. Pomohla som nielen nasmerovať deti k svojim snom, ale hlavne aj oni mi ukázali, čo ma v živote skutočne baví a napĺňa.

Slová, že to bola skúsenosť, ktorá vám zmení život som videla skoro pri každom takomto blogu týkajúceho sa AIESEC stáže. Až v Číne som však pocítila skutočný význam týchto slov. Je však na každom z nás, či sa odváži vystúpiť zo svojej zóny komfortu a zažiť podobné dobrodružstvo, ktoré človeku otvorí oči a úplne zmení jeho pohľad na svet.

– Hana, Čína, Global Volunteer