Články

Nie je všetko zlato, čo sa blyští, alebo v skratke o tom, čo ma „naučila“ Indonézia

Kým som išla na stáž som nejaký ten rôčik pracovala v AIESEC, či už som bola zodpovedná za pobočku AIESEC Bratislava, alebo priamo pomáhala záujemcom nájsť si tú pravú stáž.  Tesne pred letom 2016 som si povedala, že by bola veľká škoda neskúsiť to, čo som sama študentom ponúkala – nezabudnuteľné zážitky, osobnostný rozvoj, zmenu života…  Viacerí vraveli, že stáž im mnohé tieto „prvky“ aj ponúkla. Tak prečo neísť tiež!

Na stáž sme sa vybrali spolu s mojim priateľom Pa

trikom a túto príležitosť sme využili, aby sme známym ale aj neznámym zo Slovenska pravidelne prinášali novinky z našej stáže Global Volunteer. Veľa sme „postovali“ na Facebook, „shareovali“ fotky alebo videá a tento blog je akýsi „výcuc“ z toho, čo všetko sa na stáži udialo.

Celý svet pokope, ale jedna nezabudnuteľná Indonézia

Prečo práve Indonézia?

Juhovýchodná Ázia ma vždy priťahovala. Asi preto, že ich kultúra je úplne iná ako tá naša. A keď mi ešte niekoľko študentov potvrdilo, že je to naozaj krásna krajina a kvalita AIESEC stáže je tam na vysokej úrovni, bolo rozhodnuté.

Ako vyzerala moja AIESEC stáž ?

Spoločne s priateľom Paťom sme sa rozhodli pre 6-týždňovú dobrovoľnícku stáž, ktorá bola zároveň profesionálna a stále sa obmieňala. Navštevovali sme a analyzovali veľmi úspešné indonézske firmy v meste Semarang a ďalší týždeň sme prezentovali pred asi 400 školákmi ohľadne podnikania.  Ďalšiu polovicu stáže sme strávili v menších miestnych firmách a „neziskovkách“ a pomáhali im so stratégiami a procesmi podľa ich potrieb a podla toho, čo sme sa za ten čas sami naučili.

Okrem veľa zážitkov som taktiež zistila, že:

 

1. Mám byť oveľa vďačnejšia za to, čo mám

Dennodenne počúvam, že ľudia sú nešťastní, pretože nemajú všetko, po čom ich duša „túži“. Veľakrát sa radšej pozrieme na to, čo nemáme, ako na to, čo všetko máme, sme z toho negatívni a len nadávame.

Jednou z vecí, ktoré si zo stáže odnášam je vďačnosť. V Indonézií nemajú zadarmo pitnú vodu, nemajú vyriešenú infraštruktúru, čo sa odzrkadľuje na zlom ovzduší. Ľudia nevedia ako spracovať odpad a tak ho teda hádžu do riek alebo ho spaľujú.

Chudobní sú tam naozaj chudobní. Pracovali sme v jednej štvrti (slume), kde mala väčšina rodín postavení domček z odpadu a okolo 10 ľudí spalo v jednej izbe, ledva mali čo jesť a rodičia nútili vlastné deti pracovať alebo žobrať.

2. Pracovať v medzinárodnom tíme je oveľa ťažšie, ako sa zdá

Na projekte nás pracovalo 10 a skoro všetci sme boli študenti z rôznych krajín. Zistila som, že každý z nás pracoval inak. Členovia tímu, ktorí boli z Európy a baba z USA, pracovali veľmi logicky, všetko plánovali dopredu, potrebovali všetko vedieť do detailov. Keď nebolo všetko dokonale dotiahnuté, boli „na nervy“. Ľudia z Ázie sa zas spoliehali na svoju intuíciu, všetko robili na poslednú chvíľu a boli neskutočne pozitívni.

3. Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Indonézia nie je len miestnom nádherných pláží. Okrem krásnych pláži na Bali tu nájdete oveľa viac, ako očarujúce džungle, dymiace sopky, usmievavých a ochotných ľudí, rôznorodé zvieratá, malinké ostrovy, čarokrásne koralové útesy.

V tejto krajine nie je všetko dokonalé, ako sa môže zdať z fotiek. Majú tam veľa problémov ako spomínaná infraštruktúra, neuveriteľná korupcia, znečistenie riek a okolia, obrovská chudoba, náboženské nepokoje, veľká kriminalitu. Pre mňa to bolo dosť šokujúce, pretože ešte pred stážou som si toto miesto predstavovala ako raj na zemi.

4. Čím viac problémov, tým lepšie…

Nielen na stáži, ale aj počas cestovania sa mi často stávalo, že veci nešli podľa plánu. Či už to bol problém s nefungujúcou kartou, predavač mi vôbec nerozumel a ja som niečo súrne potrebovala, alebo som chcela zaujať večne nepozorných študentov. Čím viac problémov zažijete, tým rýchlejšie a efektívnejšie ich potom viete vyriešiť. Občas treba spomaliť, schladiť myseľ a pozrieť sa na vec z nadhľadu.

5. Daný okamih je len jeden a preto si treba užiť

Niekedy strácame negatívnymi myšlienkami príliš veľa času. A aj tak to nič nevyrieši. V Indonézií veľakrát veci nešli podľa plánu a bolo to občas veľmi, veľmi, veľmi frustrujúce. Ako napríklad situácia, keď sme ja, môj priateľ a jedna kamoška z Nemecka cestovali do mesta Semarang z výletu. Cesta mala zabrať 3 hodiny, no čo čert nechcel, trvalo to skoro 9 hodín. Najprv sme z toho boli poriadne na nervy, no už asi po 2 hodinách sme si z celej sitácie začali robiť srandu a dobra nálada nám vydržala až do konca.

 

– Kristína Fischerová, Indonézia, Global Volunteer

Top 10 faktov o Indonézii

AIESEC stáže - Indonézia

Hoci Indonézia nepatrí medzi krajiny, o ktorých by sme bežne poznali veľa informácii, je to štát ponúkajúci mnoho. Ktoré z nasledujúcich faktov ste o Indonézii doteraz nevedeli?

 

1. Indonézia je najväčšie súostrovie na svete, zároveň jej patrí 17 000 ostrov,

Zdroj: www.nasa.gov

z ktorých je obývaných okolo 6000. Nová Guinea, Borneo a Sumatra, ktoré sú súčasťou Indonézie, patria medzi najväčšie ostrovy sveta, kým Jáva s 143 miliónmi obyvateľov je najľudnajtejším ostrovom.

 

2. Indonézia je značne multikultúrna.

Zdroj: www.balitourismboard.org

Žije tu približne 300 etnických skupín používajúcich 583 jazykov a ich dialektov. Oficiálnym jazykom krajiny je indonézčina (zvaná tiež Bahasa Indonesia).

 

3. Keďže je Indonézia značne rozsiahla, prechádzajú ňou tri časové pásma.

Zdroj: www.indonesiamatters.com

Zároveň patrí medzi krajiny, ktorej niektoré územia neboli dosiaľ presne prebádané a zmapované. Indonéziou tiež prechádza rovník, ktorý pretína ostrovy Sumatra, Kalimantan, Sulwesian a mnoho ďalších. Aj vďaka rovníkovému počasiu v tejto oblasti prekvitá turistický ruch a je často navśtevovaná.

4. Poznáte indonézsku vlajku? Ak nie, je veľmi podobná štátnej zástave Poľska,

AIESEC stáže - Indonézia

tvorí ju červený a biely pruh, avšak na rozdiel od poľskej má farby obrátene. Výber jej farieb bol ovplyvnený materiálmi, z ktorých vlajka bola vyrobená – biela farba bola používaná kvôli bavlne, červená zas kvôli červenému farbivu získaanému z mäkkýšov. Vlajka sa používala už v 13. storočí v Majapahitskom cisárstve, v roku 1922 sa stala symbolom partizánov bojujúcich proti holandskej nadvláde. Za štátnu zástavu bola vyhlásená v roku 1949.

 

5. Indonézia je súčasťou oblasti zvanej Ohnivý kruh.

Zdroj: www.traveledpaths.com

Je to lokalita v Tichom oceáne charakteristická častými zemetraseniami a vulkanickou činnosťou, pričom až 75 percent sopiek je na území Indonézie. Spolu ich má Indonézia až okolo 150, avšak vo všeobecnosti uź nie sú hrozbou. Sopky ako Východná Jáva, Západná Jáva, Mount Bromo či Tangkuban Perahu naopak lákajú turistov z celého sveta.

 

6. Indonézia má významné prírodné zdroje,

Zdroj: archive.ias.unu.edu

vďaka ktorým je mimo iného členom skupiny G-20 a NATO. Napriek tomu zhruba polovica obyvateľstva krajiny žije z menej než 2 dolárov na deň.

 

7. Indonézia je štvrtá najľudnatejšia krajina na svete.

Zdroj: www.spirit21.co.uk

Žije tu až 238 miliónov obyvateľov, zároveň je tu zastúpená najväčšia moslimská populácia. Pozoruhodným je fakt, že každý občsn musí oficiálne potvrdiť svoju prísluśnosť k jednému zo šiestich oficiálnych náboženstiev. Manželstvo medzi dvoma osobami rozdielneho náboženského vyznania nie je možné, kým jeden z nich nekonvertuje na náboženstvo toho druhého.

 

8. Na Jáve boli objavené pozostatky druhu Homo erectus,

Zdroj: www.en.academic.ru

čo potvrdzuje, že Indonézia bola obývaná už pred 500 000 až 2 miliónmi rokov.

9. Indonézia je tiež charakteristická bohatou biodiverzitou,

Zdroj: www.umdrightnow.umd.edu

na jej území je totiž množstvo dažďových pralesov. V jednom z nich bol objavený najdlhší had na svete s dĺžkou až 10 metrov. Žije tu tiež špeciálny druh rýb zo skupiny lezcovitých, ktoré dokážu prežiť aj na suchu, prípadne v bahne, taktiež však dokážu aj liezť po stromoch. Takisto tu rastie kvet Rafflesia Arnoldi, ktorý je s výškou 5 stôp a šírkou 4 stopy rastlinou s najväčšími kvetmi na svete. Okrem nich žije na ostrove Komodo druh plazu zvaný „komodský drak“, ktorý dokáže narásť do dĺžky troch metrov.

10. Prvým Európanom, ktorý navštívil Indonéziu bol Marco Polo.

Na ostrov Sumatra sa doplavil v roku 1293.

Láka ťa Indonézia? Máš záujem spoznať jedinečnosť tejto krajiny? Poď na kultúrnu stáž prostredníctvom programu Global Citizen a zisti, čo ti môže ponúknuť.

Autor článku: Michal Mitrík

Môj indonézsky príbeh

Keď som sa tesne pred štátnicami rozhodla, že predsa len pôjdem na stáž, ani vo sne by mi nenapadlo, že to bude Indonézia. Vždy som snívala o exotických krajinách, ale Indonézia medzi ne nepatrila. Dokonca ani toľko ospevované Bali nebolo pre mňa lákadlom. Ale keďže moje vysnívané Thajsko a ani Filipíny neponúkli nič, čo by ma zaujalo, voľba padla na Indonéziu a jej druhé najväčšie mesto Surabaya. Veľa ľudí ma odhováralo, strašilo, že ako sama mladučká Európanka tam určite nemám ísť. A práve preto som išla! Mám rada výzvy a ani chvíľu som neváhala.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Nekonečný let s 10 hodinovou zastávkou v Taipei bol vyčerpávajúci, ale akonáhle som vystúpila na letisku, bolo mi všetko jedno. Privítalo ma asi 5 ľudí s ktorými som sa až do 3 rána hrala Uno, čakala, kedy sa budú môcť najesť, keďže bol práve Ramadán a začala som spoznávať svet, ktorý je už na prvý pohľad odlišný od toho nášho. Ale v tom momente som si už bola istá, že dva mesiace v tejto krajine budú neskutočné. A boli. O kultúrnych šokoch, ktoré pravdepodobne zažijem mi začali rozprávať hneď potom, ako som sa posťažovala, že ešte aj o polnoci je vonku teplejšie ako u nás cez deň. Nasadla som do auta s volantom na opačnej strane a spŕška kultúrnych šokov mohla pokračovať. Keď hovorím o sprche, tá je v tejto krajine vymoženosťou bohatých, rovnako ako teplá voda, záchod a toaletný papier. A to som ešte ani nezačala deň.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Mala som šťastie, že môj pracovný deň sa začínal až o 3 poobede. Pevne som dúfala, že budem mať čas popozerať si mesto, precestovať množstvo okolitých dediniek a spoznať čo najviac z indonézskej kultúry. Dôležitú súčasť kultúry som spoznala hneď, keď som zistila, že MHD tam asi nenájdem. Viezla som sa niečím, čo považujú za miestnu dopravu, až raz. Odvtedy som išla radšej pešo alebo na bicykli. A bola som za čudnú, lebo oni pešo nechodia. Vôbec. Takže som sa celý čas vozila na motorke s niektorým z AIESECárov. A bolo to stokrát lepšie, ako som si predstavovala. Necestovala som sama, všetko mi poukazovali, trávili so mnou more času a stali sa z nás skvelí priatelia. V Indonézii je to o poznanie jednoduchšie ako na Slovensku. Občas som mala veľkú chuť premiestniť tých ľudí do Európy, nech zmenia zmýšľanie a prístup ľudí v našom okolí. Ťažko sa to opisuje.

Ten pocit treba zažiť. Je to jedna z vecí, na ktoré nezabudnem do konca svojho života. Láskavosť a dobrota ľudí, ochota pomôcť a darovať všetko. A keď hovorím všetko tak naozaj všetko. Hlavne čo sa týka času, ktorého AIESECári majú primálo. Takmer každý týždeň si však našli čas a vzali nie len mňa, ale aj ostatných stážistov na výlety. A tak som mohla spoznávať kultúru celej krajiny, ktorá je odlišná na každom kroku. A tak som navštívila aj toľko ospevované Bali, orangutanov na Borneu, vodopády, sopky, pláže….a keby som mala viac času, vedela by som, ako ho využiť. Indonézia je krajina, ktorú človek neprecestuje ani za rok. Takže mojich 8 víkendov, kedy som nebola v práci určite nestačilo.

Čo sa týka mojej práce, robila som v jednej súkromnej jazykovej škole, kde som prezentovala o našej kultúre a krajine. Učila som malé skupinky detí od 5 do 15 rokov, od úplných začiatočníkov až po deti, ktoré sa so mnou dokázali úplne prirodzene rozprávať. To je mimochodom v Indonézii veľmi nezvyčajné. Deti boli skvelé a vďačné. Niektoré veľmi hanblivé, iné prišli za mnou domov, lebo sa chceli rozprávať po anglicky. S niektorými si ešte doteraz píšem. A keď som odchádzala, nebolo mi veru všetko jedno. Lúčilo sa ťažko, so slzami v očiach a doposiaľ nepoznaným pocitom na duši.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Za tých pár týždňov som si zvykla na veľa vecí, ktoré sa mi predtým zdali čudné. Jedla som kurča rukami , nepoužila som nožík 2 mesiace, mala som ryžu minimálne trikrát za deň, naučila som sa jesť morské príšery od výmyslu sveta, zachutilo mi čili, ktoré som dovtedy nemohla ani cítiť, zaľúbila som sa do indonézskeho čaju a kávy, ktoré mi robia spoločnosť až doteraz. Zároveň som však rozvinula aj moju osobnosť. V prvom rade som sa naučila ako byť trpezlivá, keďže v Indonézií je normálne meškať minimálne hodinu (čo sa teraz začína stávať aj mne, hoci som vždy chodila načas). Naučila som sa byť vďačná za každú jednu maličkosť, za všetko, čo som dostala a začala som si vážiť to množstvo vecí, ktoré mám doma. A v neposlednom rade som konečne začala byť sama sebou. Mohla som robiť všetko, na čo som doma nenašla odvahu. Rozprávať sa s ľuďmi o všetkom bez toho, že by ma začali kritizovať za nedostatky. Začala som veriť sama sebe. A to všetko vďaka ľuďom naokolo, ktorí mi ukázali, že šťastie netreba hľadať v plnej peňaženke, ale v plnosti srdca. Pretože hoci som bývala v bohatej rodine a mala všetky vymoženosti západného sveta, lepšie mi bolo s ľuďmi, ktorí ma zobrali najesť sa do stánku pri ceste a rozprávali sa so mnou na streche obchoďáku s výhľadom na najchudobnejšie štvrte, ktoré sa striedali so supermodernými hotelmi.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

Bola by som schopná písať oveľa viac a veľa vecí sa slovami opísať ani nedá. Jeden z AIESECárov sa ma však poslednú noc za streche jedného z apartmánov s výhľadom na nočnú krajinu opýtal, či má toto leto šancu zaradiť sa medzi jedno z mojich naj. Bez váhania som mu odpovedala, že sa zaradilo na vrchol môjho rebríčka v momente, keď ma privítali na letisku. A hoci bolo veľa dní, kedy mi bolo ťažko, neľutujem nič, ani jediný moment, lebo vďaka tomu som si uvedomila, o čom je vlastne celý náš život – byť otvorený každej príležitosti robiť ľudí navôkol šťastnými.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Denisa

“I felt like a princess here with everything that I needed. And anytime when something bad happened there were kind-hearted people who showed me what the word LOVE means.”

– Denisa, Indonézia, Global Volunteer

Profesionálna stáž v Indonézii

Myslím si, že ak po niečom naozaj túžime, tak skôr či neskôr to určite dosiahneme. Teda, minimálne mne sa to podarilo. Po skončení môjho štúdia na vysokej škole som vycestovala cez organizáciu AIESEC na profesionálnu stáž do Indonézie, konkrétne do mesta Surabaya, kde som učila na strednej škole anglický jazyk a chémiu, okrem toho som bola členom a z časti som aj viedla English Conversation Club pre študentov so záujmom o zdokonalenie svojej angličtiny, túžbou vycestovať do zahraničia a spoznať iné kultúry. Verím, že sa mi podarilo odovzdať študentom vedomosti, motivovať ich a povzbudiť pri štúdiu.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Daniela

I napriek tomu, že som si každodenné prezentovanie v angličtine a učenie veľmi užívala, bolo pre mňa výzvou a prekonávaním vlastných limitov. Táto skúsenosť mi však umožnila získať kvalitné organizačné a komunikačné schopnosti a prehĺbila môj zmysel pre orientáciu. Zároveň ma naučila samostatnosti, flexibilite a zvýšila moje sebavedomie.O Indonézii som veľa pred vycestovaním nevedela. Bola to pre mňa veľká neznáma, no teraz ju vidím ako krajinu mnohých tvárí. Nájdete tam chudobu, bohatstvo, čistú, ale i zničenú prírodu, rôzne zvyky, tradície a odlišné druhy viery.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Daniela

Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykla na pozdravy a fotenie na ulici, sprchovanie sa formou oblievania studenou vodou, zobúdzanie sa na ranné modlitby počas Ramadanu a motorky, no zamilovala som si pitie kokosovej vody každý deň, mango a vyprážanú ryžu. Čo však pre mňa robí Indonéziu krajinou, do ktorej sa určite vrátim, sú ľudia. Ľudia sú tu veľmi srdeční, priateľskí a usmievaví, so vzájomným rešpektom, skromnosťou a oddanosťou svojej krajine a viere. Hneď od prvého stretnutia ma v škole považovali za člena rodiny, blízkeho priateľa, čo bolo viac ako som očakávala a v čo som dúfala. Aj vďaka týmto ľudom som sa naučila žiť bez predsudkov, vo vzájomnom pochopení a tolerancií, za čo im nesmierne ďakujem a veľmi si to vážim.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Indonézia, Daniela

Viem, že vycestovanie na stáž bola najlepšia vec, ktorú som mohla po skončení školy urobiť a každému by som takúto stáž vrelo odporučila. Doteraz som presvedčená o tom, že to pre mňa nebola strata času, pretože obohatenie, priateľstvá a neopakovateľné zážitky, ktoré som získala sú nenahraditeľnou skúsenosťou. Verím, že z nich budem ťažiť ešte dlhé roky a už teraz sa teším na moju ďalšiu návštevu tejto krajiny!

– Daniela, Indonézia, Global Talent

A tak som sa dostala do Indonézie…

S myšlienkou vycestovať do zahraničia som sa pohrávala už od prvého ročníka na vysokej škole. Doma ma nič nedržalo a chcela som sa v živote pohnúť ďalej. Uvedomovala som si, že študovať nebudem večne a tie možnosti, aké mám teraz, mať tiež dlho nebudem. Vždy som túžila cestovať, spoznávať, zažívať a nechcela som sa raz zobudiť a myslieť na to, čo všetko som mohla zažiť, lebo som nenabrala odvahu. Tú som naberala už dlho a zistila som, že človek na niektoré veci nebude úplne pripravený nikdy, proste treba skočiť do rieky a plávať sa už naučí. Ako študenti máme v dnešnej dobe nespočetne veľa možností ako cestovať a spoznávať svet, stačí si vybrať z ponuky a ísť. Preto som to chcela využiť naplno. AIESEC mi ponúkol presne to, čo som hľadala. Vedela som, že chcem ísť niekam naozaj ďaleko, pretože som chcela spoznať úplne inú kultúru a mentalitu, a zároveň niekam, kam by som sa inokedy len tak ľahko nedostala. A tak som sa dostala do Indonézie.

Už z prvého pohľadu na okolitú krajinu z okienka lietadla bolo jasné, že som  prišla do úplne iného sveta. Prvým rozdielom, ktorý tam človek pocíti je vysoká vlhkosť vzduchu a teplo. Všade okolo rastú palmy a banánovníky a hustota domov ako aj množstvo ľudí sú veľmi vysoké. Po príchode sa z Vás stane behom chvíľky milionár a v peňaženke namiesto dvadsiek nosíte státisícovky. Jedným z najväčších šokov však bola indonézska doprava. Tá sa dá nazvať asi len organizovaný chaos s jediným pravidlom: silnejší vyhráva.

V Indonézii som bola som súčasťou veľkého projektu o kultúrnej výmene. Spoznávali sme ich kultúru, učili nás ich jazyk, tanec, hrali sme na tradičné hudobné nástroje, učili sme sa batikovať, vyskúšali sme si pravý indonézsky život v dedine, sadili sme ryžu a cestovali sme po okolí. Predstavovali sme im našu kultúru, zvyky, podieľali sme sa na rozvoji turistických miest, zúčastňovali sme sa rôznych akcií pre domácich s početným zastúpením indonézskych médií. Bolo to vtipné pretože sme tam vďaka bielej pleti boli automaticky považovaní za celebrity a vážených hostí. Všetci tam na nás boli nesmierne milí a stále sa s nami fotili. Počas voľných dní sme precestovali takmer celú Jávu, navštívili sme ostrovi Bali, Lombok, Gili Trawangan a nakoniec aj úžasný Singapure.

Keď som do Indonézie prišla, prekvapivo sa žiadny kultúrny šok nekonal. Pripadala som si, že som tam bola už dlho. Bolo to tak iné a pritom tak rovnaké, normálne, prirodzené. Neviem to vysvetliť. Celá stáž bol jeden nezabudnuteľný zážitok. Nikdy mi nenapadlo, že si budem môcť vyskúšať stolovanie na zemi na banánovom liste, jesť rukami, ochutnať hada, ovocie a jedlá, ktoré som ani nevedela, že vôbec existujú, plávať v mori s obrovskou morskou korytnačkou, vyliezť na aktívnu sopku alebo modliť sa v mešite zahalená od hlavy po päty. Stáž v Indonézii pre mňa znamená neoceniteľnú skúsenosť, dobrodružstvo, priateľstvá na celý život, nový pohľad na svet, osobný rozvoj. Videla som na vlastné oči úplne inú kultúru, krásne a zaujímavé miesta, mala som šancu pochopiť iné náboženstvá, vyznania, spôsob života. Je úžasné, aký je dnes svet otvorený a aké v ňom máme možnosti. Vo svete je predsa toľko úžasných krajín a toľko možností, ako ich spoznávať. Bola by škoda nevyužiť to.

– Barbora, Indonézia, Global Volunteer

10 vecí, ktoré na Slovenku nezažijete, ale v Indonézii určite áno

Do Indonézie som vycestovala, pretože si chcem plniť sny, cestovať, prekonávať strach, a tak vykročiť z každodenného stereotypu. To je dôvod prečo tu nie som na dovolenke, ale na rozvojovej environmentálnej dvojmesačnej stáži cez medzinárodnú študentskú organizáciu AIESEC.

Nachádzam sa tu už mesiac a krajinu si naozaj užívam. Každý deň ma stále niečím novým prekvapí. Vtedy si už len poviem: Welcome to Indonesia…

Toto je 10 vecí, ktoré na Slovenku nezažijete, ale v Indonézii určite áno:

1. Ryža, ryža a ešte raz ryža. Všade, stále a ku všetkému, či sú to raňajky, obed alebo večera. Bez ryže akoby ste ani nejedli. Samozrejme, ryža je domáca potravina, tým pádom tu nájdete aj množstvo ryžových polí. Indonézska kuchyňa je pomerne štipľavá, ale na druhej strane aj sladká. Najradšej tieto dve chute zmiešajú dokopy.

2. Kávové plantáže a špeciálne Kopiluwak preslávili Indonéziu…či je to opačne? V každom prípade je Kopiluwak známa, exkluzívna a najdrahšia káva na svete. Aj keď nie ste milovníkom kávy, odporúčam vám, aby ste ju napriek tomu ochutnali práve na mieste odkiaľ pochádza a tak ako sa má originálne pripravovať.

3. Špeciálne sprchovanie a používanie toalety. Áno, aj do Indonézie prenikol vplyv Európy, takže tu nájdete aj klasické toalety a sprchy. Avšak na väčšine miest stále prevládajú tradičné indonézske kúpeľne. Sprcha pozostáva z vaničky, kam si treba napustiť vodu, a malého vedierka, ktoré slúži na oblievanie. K dispozícii máte iba sviežu studenú vodičku. Toalety používate tak, že v podstate čupíte, a tak vykonávate svoju potrebu. Toaletný papier hľadáte zbytočne. Miesto neho nájdete vedro s vodou. Áno, máte sa umyť, ale utrieť sa už nemáte do čoho. Vonku je teplo, za chvíľku už budete suchí. 🙂

4. Pripravte sa, že v Indonézii je tma už o šiestej a väčšina ľudí chodí spávať okolo deviatej. Bujarý nočný život, na aký ste zvyknutí doma, tu veru nečakajte. Niekoľko disko barov sa tu samozrejme dá nájsť, len ich navštevuje málo ľudí, keďže sú pomerne drahé. Alkohol v bežných obchodoch nenájdete a ceny európskych značiek alkoholu sú niekoľkokrát vyššie ako u nás.

5. Repelent sa zrazu stane vaším najlepším priateľom a bude stále s vami, aby vám bol po ruke, a v prípade núdze mohol pomôcť.

6. Autá a motorky. Volant sa na autách nachádza na opačnej, teda na pravej strane, a jazdí sa po ľavej. Zažijete tu okrem toho boom motoriek. Je ich tu naozaj nespočetné množstvo. Motorky sú efektívnejšie ako autá, preto sú aj tak veľmi využívané. Vďaka motorke sa všade dostanete rýchlejšie a nebudete uväznení v neskutočne častých dopravných zápchach. Ak nie ste dobrý vodič, môžete si svoj vodičský preukaz kúpiť bez potreby urobiť skúšobné testy, a to len za 3× vyššiu cenu ako bežné. Okrem toho tu nájdete aj plno ľudí, ktorí nevlastnia vôbec žiadny preukaz. 😛

7. S prechodmi pre chodcov si vodiči nelámu hlavu. Ak chcete prejsť na druhú stranu, tak si jednoducho prejdete tam, kde sa vám to páči, či už idete cez dvoj alebo štvorprúdovú cestu. Vtedy zažijete, ako sa cítia malé zvieratká, ktoré sa snažia dostať na druhú stranu živé.

8. U nás máme väčšinu vecí elektronických, ale tu všetko robia ľudia. V obchodnom dome skoro pri každom stojane s oblečením stojí jedna predavačka. V autobusoch vám oznamuje ďalšiu zastávku kričiaci človek pri dverách. Hľadáte voľné parkovacie miesto? Alebo neviete zaparkovať, prípadne vycúvať? Nevadí, na všetko je tu nejaký človek.

9. Náboženstvo. Prevládajúcou vierou je tu islam. Modlenie prebieha viackrát za deň a v rôznych časoch v závislosti v akom meste sa nachádzate. Po niekoľkých dňoch vás ranné modlenie o tretej hodine už vôbec nezobudí a bude to pre vás informácia, že sa máte prehodiť na druhý bok a budete si ďalej spokojne odfukovať a počítať ovečky.

10. „Belosi” tu pútajú dosť veľa pozornosti. Často sa vás domáci pýtajú, či sa s nimi odfotíte. Deti na vás kričia „hello“ a kývajú vám. Prípadne počujete, ako si okolo šepkajú: „aha tam je ´bule´“, to znamená turista. Na rovinu si povedzme – skôr biely turista. Číňan je turista tiež, ale nikoho nenapadne naňho kričať. 😉

Západy a východy slnka pri mori, krásne pláže, krištáľovo čistá voda, ktorá kričí na vás, aby ste sa v nej okúpali, nádherné koralové útesy, ktoré čakajú aby ste ich preskúmali, ubytovanie na vode, jednoducho raj na zemi, tak aj toto je Indonézia.

– Martina, Indonézia, Global Volunteer

Článok bol zverejnený na www.student24.sk. Ďalšie Martinine príbehy nájdete na: www.bernyka.com