Články

Maroko: Domácim štandard, ostatným záhada často nepochopiteľná

Dominik, Maroko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Preboha prečo?

Keď som sa v máji tohto roku rozhodol aplikovať na stáž v Maroku, všetci mali pocit, že som zošalel. Najmä v dnešnej dobe, keď z médií počúvame všetku možnú špinu na arabský svet a jeho problémy. Stereotyp o Araboch je všeobecne veľmi negatívny, najmä v Európe. No ja som chcel nazrieť do tejto témy osobne, z prvej ruky. Tiež som vedel, že tam nebudem jediný stážista, tak som si povedal, že nebudem mainstream a nepôjdem znova do Chorvátska.

Dominik, Maroko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Projekt

Môj projekt sa odohrával v historickom meste Marakeš, tzv. „Červenom meste“. Hneď od prvého momentu som nevedel, čo si myslieť, bol som hodený do vody. Kultúrny šok bol naozaj intenzívny a nebudem klamať, pár krát som sa aj topil.

Čo sa týka projektu, jednalo sa o marketingový projekt celkom veľkej miery. Okrem mňa prišlo okolo 40 ďalších stážistov, z čoho som bol nadšený. Do dnešného dňa je to ten najväčší prínos, ktorý mi táto stáž dala. Viac ako 20 reprezentovaných krajín, cez Tunisko, Grécko, Holandsko, Rusko, Malajziu, či Egypt. Napriek tomu sa cez tento projekt zahodili akékoľvek kultúrne odlišnosti a stereotypy.

Náplňou projektu bol bohatý program, ktorý nás previedol každým zaujímavým miestom v meste, my sme fotili, natáčali, písali obsah, ktorý sa objavoval na cestovateľských blogoch každého z nás. Strávili sme Ramadán s marockými rodinami, zažili oslavy jeho konca, jedli ich jedlo, žili ich životy, navštívili ich miesta, poznali ich príbehy. Cez víkend sme cestovali na výlety, boli sme na pobreží atlantického oceánu, ale aj na Sahare.

Dominik, Maroko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Ľudia

Medzinárodný kolektív tohto projektu bol to, o čom budem rozprávať svojím vnúčatám na hojdacej stoličke. Ako som sa odvážil zahodiť všetky zábrany a spoznať kopu nových ľudí, každý s inou mentalitou a pohľadom na svet. Miloval som to. Vďaka tomu mám dnes priateľov od Holandska, až po Malajziu a ešte ďalej.

Dominik, Maroko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Úprimne, môj blog nebol z tých najlepších a najpremakanejších, tak som si totiž sadol s niektorými ľudmi, že sme častokrát mali toľko srandy spolu, až sme stratili pojem o čase a nestíhali sme tvoriť. Vždy bolo čo robiť, a ak nie, tak sme sa len tak rozprávali. Tie debaty s ľuďmi tak odlišnými – toľko sa dozviete o ich krajinách a ich zvykoch… Neuveriteľné.

Dominik, Maroko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Ak by som sa mal vrátiť na začiatok, k tomu čo som sa naučil o Arabskom svete, poviem asi toľko, že je to niečo diametrálne odlišné. Európan toto zmýšľanie nikdy nepochopí, pretože za všetkým hľadá logiku, poriadok, zmysel. Častokrát sa mi až rozum zastavoval nad tým, ako oni rozmýšľajú. Ale jedno viem povedať isto. Nie sú to všetko zlí ľudia v náture, akurát sa asi nikdy tak úplne nepochopíme. Nevedomosť je predsa to, čo robí ľudí podozrievavých, paranoidných a nedôverujúcich. Treba to rešpektovať, otvoriť sa jeden druhému a zaujímať sa osobu, ktorá stojí pred vami, nie na to odkiaľ pochádza a akej je viery. Veď keď moslim na týždeň prichýli do svojho skromného príbytku troch Európanov a ešte sa s nimi podelí o jedlo, na ktoré čakal a pre ktoré hladoval celý deň, asi to nebude zlý človek. Či sa mýlim?

Dominik, Maroko — dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Maroko plné prekvapení a výziev

Po troch mesiacoch strávených na marketingovej stáži v Maroku som sedela na letisku v Casablance. Predo mnou celodenná cesta domov na Slovensko, ktorá sa začala štvorhodinovým meškaním lietadla. Keďže Maroko vás dobre pripraví na rôzne prekvapenia v živote, brala som tento fakt úplne normálne a tešila som sa na let malým 19-miestnym lietadielkom z Casablancy do Lisabonu. Na letiskovú lavičku si ku mne sadla žena v krásnom kaftane spolu s jej malým synom. Nič mi nepovedala, len z ničoho nič z tašky vybrala moju obľúbenú tradičnú marockú sladkosť, ktorú sme zvykli jesť každý deň (presnejšie noc) počas ramadánu a podala mi ju, akoby to bolo to najbežnejšie na svete. Keďže jedlo z rúk Maročanov sa len ťažko odmieta, povedala som…“óóó… chebbakia (tak sa tá sladká cukrovinka volá), shukran (ďakujem).“ Na čo sa ma po francúzsky s očividným prekvapením spýtala: „Vy ste z Maroka?“ Povedala som, že nie…, ale aj tak som mala pocit, že som tam našla svoj druhý domov a opäť mi potvrdila, ako sú Maročania neuveriteľne pohostinní. V Casablance som pracovala na britskej univerzite (SIST Sunderland University), kde som mala na starosti marketing, organizovanie letných podujatí, tvorbu kampane, propagáciu a projekt pre stredoškolákov. Najlepším pocitom pre mňa bolo vidieť svoje výsledky. Naučila som sa veľa nových vecí. Pracovať v inom kultúrnom prostredí, byť kreatívna pri riešení problémov, naučila som sa komunikovať s rôznymi ľuďmi a prekonávala som samu seba. Vďaka projektu, ktorý som mala na starosti som mohla spolupracovať s tímom ôsmich ďalších stážistov rôznych národností. Bolo úžasné vidieť, aký obrovský záujem majú Maročania spoznávať iné kultúry a takisto to, že majú stredoškoláci záujem učiť sa o líderstve, rôznych zručnostiach a o biznise počas svojich prázdnin. Okrem Maročanov a kolegov z projektu som spoznala ľudí z celého sveta, ďalších stážistov z iných projektov a iných firiem. Spolu sme cestovali, bavili sa, získavali zážitky na celý život – medzi tie najvýraznejšie zážitky z cestovania patrí noc na Sahare, kde sme sa prepravili na ťavách a spali pod holým nebom s miliónmi hviezd a tichom, ktoré si zvlášť vážite ak žijete v rušnej Casablance. Z tohto výletu mám niekoľko zistení. Aj na púšti, a teda uprostred ničoho, môžete nájsť zatúlané mačky, ktoré by vám rady zjedli tajine (tradičný názov pre formu na varenie, podľa ktorej nazývajú aj jedlo). Druhý fakt. Existuje púštna ryba, ktorú však len ťažko zastihnete, ale vraj sme videli jej stopy v piesku. Fakt tretí. Dosť mi odľahlo, keď som zistila, že ťavy sú dosť pomalé, dosť lenivé a nesamostatné na to, aby s vami ušli do púšte.

Nášho sprievodcu Saharou sme stretli náhodou, na festivale africkej hudby – Gnaua v Essaouire, v jeho berberskom obchodíku s bižutériou. Okrem púšte nás zobral aj do neďalekého mesta Tinghrir, ktoré je v údolí nádherných hôr pohoria Atlas. Okrem toho som mohla vďaka stáži skúsiť surfovanie, plávanie v oceáne, spoznala som marockú kultúru, videla som vodopád bez vody v oblasti Immouzer, modré mesto Chef Chauen, jazdila som na koni v Ifrane, bola som na centrifuge v Rabate, ochutnala som kaktusové ovocie, tzv. berberské figy a dokonca aj slimáky! Zažila som ramadán, úžasné stretnutia a rozhovory s náhodnými ľuďmi (niekedy aj v marockej arabčine so slovnou zásobou desiatich slov 😀 ), nakupovanie na obrovských tradičných trhoch, napínavé cesty taxíkmi, a dokonca som mala možnosť zaspievať si v rockovom bare s marockou kapelou.

Na stáži je naozaj možné všetko. Stáž mi ukázala ako sa dá žiť inak, ako si treba užívať každý jeden deň. Dala mi pracovnú skúsenosť, kamarátov z celého sveta a momenty, na ktoré nikdy nezabudnem.

– Katarína, Maroko, Global Talent