Články

5 zážitkov, vďaka ktorým som si obľúbila Mexico

cover

Moja kultúrna stáž v Mexiku sa začala v Mexico City na letisku, kde som po náročnom pátraní objavila, že z jedného terminálu na druhý ide vlak. Dopravila som sa do Guadalajary, druhého najväčšieho mesta v Mexiku, kde ma už čakali 2 baby z tamojšej pobočky AIESEC.

V Guadalajare som bývala v hosťovskej rodine, ktorú som spoznala ešte predtým cez Skype. Boli veľmi vtipní a otvorení a všetky moje obavy sa vytratili. Do Mexika som odchádzala nadšená za novými zážitkami. Hneď po príchode mi oznámili, že idú do Acapulca obľúbeného mexického letoviska, a že môžem ísť s nimi. Neváhala som, a po 20 hodinách cesty lietadlom, som išla ďalších 10 hodín autom. V Acapulcu som konečne začala spoznávať mexickú mentalitu a kultúru.

Moja-stáž (1)

  1. Po anglicky, aj po španielsky
    S dorozumievaním bol menší problém, lebo Mexičania nechcú veľmi komunikovať po anglicky a tak som musela zapojiť všetky svoje zručnosti zo španielčiny ako som len mohla. Nakoniec som sa aj ja rozrozprávala po španielsky a moja hosťovská rodina naopak, po anglicky.
  2. Jedlo, čo stálo za to
    Začala som spoznávať mexické jedlo, ktoré naozaj nie je štipľavé pokiaľ to nemá v názve, inak k nemu vždy ponúknu rôzne omáčky, z ktorých jedna je vždy neštipľavá. Čerstvé mango, papája a kokosová voda priamo s kokosového orecha stoja za to.
  3. Spoznávanie Mexica so stážistami z rôznych kútov sveta
    Voľný čas som trávila cestovaním s inými stážistami z Kolumbie, Anglicka či Taiwanu, členmi AIESEC, mojou hostiteľskou rodinou, ale aj sama. Raz mi jeden stážista písal o dvanástej v noci, či nejdem s nimi na druhý deň skoro ráno do Puerto Vallarta populárneho prímorského mesta v štáte Jalisco. Jalisco je jeden zo Spojených štátov mexických ako znie celý názov krajiny, ktorú poznáme ako Mexiko. Samozrejme, išla som. Z Jalisca, ktorého hlavným mestom je práve Guadalajara mimochodom pochádza svetoznáma tequila, ale aj mariachi známi svojimi serenádami.Moja-stáž (3)
  4. Zábava s mojimi študentmi
    Mojou náplňou práce počas stáže bolo vyučovanie angličtiny formou konverzačných hodín. Mojimi študentmi boli väčšinou živnostníci alebo ľudia zamestnaní vo firme, pre ktorých bola angličtina dôležitým aspektom ich práce. So študentmi, ale aj mojím šéfom bola zábava a často sme po oficiálnom ukončení hodiny zostali a konverzovali ďalej.
  5. Gentlemani, ktorí si môžu dovoliť meškať
    Pri spoznávaní mexickej kultúry som zistila, že Mexičania naozaj nechodia načas a všetko tu akosi dlhšie trvá. Požičanie auta trvalo namiesto pol hodiny, hodiny tri. Väčšina Mexičanov sa nikam neponáhľa, ak nemusia skoro vstávať tak nevstávajú až to občas pôsobí, že strácajú čas. Treba to ale akceptovať a prispôsobiť sa, lebo iba tak si Mexiko užijete. Sú naopak veľmi ústretoví a vždy vám poradia, keď sa ich opýtate. Možno im celkom niekedy nedošlo, že ste v krajine cudzí a nerozumiete napr. systému dopravy, ktorý je celkom náhodný, sami od seba vám nič nevysvetlia, no treba sa spýtať a určite poradia. Muži sú veľkí gentlemani, takže baby sa tam budú cítiť určite dobre.

Počas stáže som sa zlepšila v španielčine aj v angličtine, naučila som sa byť viac spontánna, samostatnejšia a spoznala som veľa úžasných a zaujímavých ľudí. Taktiež som spoznala a naučila sa rešpektovať kultúrne rozdiely, či už u Mexičanov alebo iných stážistov. Na stáž do Mexika by som išla kedykoľvek znovu.

Zuzana Sirotová

Mexičania – ľudia priateľskí od prvého momentu

Toto leto som strávila na mojej v poradí už druhej stáži s AIESEC. Po prvej, veľmi vydarenej v Taliansku som sa rozhodla pre trocha exotickejšiu destináciu – Mexiko. Vždy ma fascinovala latinskoamerická kultúra, a preto bolo Mexiko jasnou voľbou.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Už pri príchode som si ho zamilovala a doteraz ma mrzí, že som tam bola iba 7 týždňov. Mexiko mi neskutočne prirástlo k srdcu a stalo sa mojou krajinou číslo 1, predbiehajúc tak dovtedy neporazený Singapur. Nie len kvôli svojim krásam, španielčine a jedlu, ale najmä kvôli ľuďom.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Mexičania sú jedni z najúžasnejších ľudí, akých som kedy stretla – priateľskí od prvého momentu, otvorení, starostliví, spontánni, zábavní, ale najmä si vedia užívať život, aj ak je plný problémov. Toto na nich skutočne obdivujem, keďže ja som vždy zvykla byť zbytočne ustarostená a stresovať kvôli každej nevydarenej maličkosti. Takto som sa naučila brať život s trocha viac ľahkosťou a tešiť sa zo všetkého, čo príde.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Okrem priateľov som si zamilovala aj svoju hosťovskú rodinu, ktorá sa o mňa starala ako o vlastnú dcéru a nechala ma skúsiť žiť si mexický život so všetkým, čo k tomu patrí. Popri kultúre som spoznala aj mexické školstvo, keďže som učila deti na základných školách o zdravom životnom štýle a pohybe. Moja práca bola skutočne „challenging,“ pretože tieto deti nerozumeli anglicky, a preto sme museli vyučovať v španielčine, čo mi po dvoch rokoch kurzov neskutočne zlepšilo komunikáciu.

Naďa, Mexiko, dobrovoľnícka stáž Global Citizen

S mojím medzinárodným tímom (Brazília, Čína, Taiwan, Nemecko a Slovensko) som si tiež zažila kopec srandy a spoznala zas pár nových ľudí. Nikdy nezabudnem na tento čas strávený v Mexiku a všetko, čo mi táto stáž dala – priateľov, rodinu a druhý domov, kde sa určite jedného dňa vrátim.

Naďa, 23, Mexiko — dobrovoľnícka stáž Global Citizen

Všetky chute Mexika

Volám sa Daniela a začiatok tohto roka som strávila na stáži v Mexiku. Rozhodnutie ísť na stáž bolo to najlepšie v mojom živote. Spoznala som úžasných ľudí, ktorí sa stali mojimi kamarátmi, navštívila som miesta a zažila veci, čo som si myslela, že v živote nevyskúšam. Prečo Mexiko? V podstate som chcela ísť do krajiny, kde sa hovorí španielsky. Španielčinu sa učím sama už niekoľko rokov a chcela som si ju konečne aj kdesi vyskúšať. Letela som z Prahy, cez Amsterdam priamo do Mexico City. Netreba mať víza ani žiadne povinné očkovanie, preto to bolo celé celkom jednoduché. Či som sa nebála Mexika? Blízki ľudia mali o mňa strach, ale Mexiko ma prekvapilo! Vôbec nie je také ako o ňom všetci doma hovorili. Hlavné mesto je bezpečné a všade je kopa policajtov, ktorí strážia strategické miesta. Často som cestovala celkom sama aj mimo hlavného mesta a nikde som ani nepostrehla, že by ktosi robil paniku alebo šarvátku. Tí ľudia sú neuveriteľne milí a priateľskí. A aj keď Vám nevedia poradiť, tak sa aspoň opýtajú kto ste, odkiaľ ste a prečo ste prišli a sú radi, že sa Vám tam páči. Keď som sa chcela niekam dostať a nevedela som ako presne, tak niektorí boli dokonca takí milí, že ma odprevadili, vyjednali za mňa s taxikárom cenu a podobne. Raz som zabudla názov dediny, do ktorej som chcela ísť, tak mi ju pomáhali uhádnuť dvaja chlapci (lístok z autobusu som nemohla nájsť). Alebo som sa raz stratila a jedno dievča mi ponúklo svoj mobil, nech zavolám ľuďom, u ktorých bývam alebo že ona zavolá svojej mame a odvezie ma domov…Samozrejme hlavné mesto je neuveriteľne veľké a nikdy neviete, čo sa deje za ďalším rohom.

Mexická kuchyňa je vynikajúca. Veľmi mi tam chutilo skoro všetko…vravím skoro, pretože jediná vec, čo ma zaskočila, boli ich pikantné sladkosti. Predstavte si školsky bufet, ktorý je naplnený len samými nezmyslami – pikantné čipsy, pikantne lízanky, neidentifikovateľné produkty… Predstavte si balík pikantných čipsov, do ktorého Vám nalejú salsu…Toto je väčšina deti a veľmi im to chutí. Nanešťastie mi tam každý chcel čosi kúpiť, tak som sa musela tváriť, že je to chutné. Nechcela som byť k nim kritická, snažila som sa ich chápať. A vôbec, keď ste tak ďaleko a sám, jediné čo môžete spraviť je úplne sa ponoriť do ich spôsobu života. Jesť to, čo jedia oni, piť to čo pijú oni, robiť veci tak ako to robia oni. Vtedy sú tie zážitky oveľa intenzívnejšie. Všetko je o tom ako sa dokážete otvoriť inej kultúre a ako ju dokážete pochopiť (pozn. keď Vám v Mexiku ktosi povie „pica poco“ neverte im /slov. preklad „páli to len trošku“/). 😀

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Mexiko, Daniela

Ako sme tam bývali? Bývala som v nádhernom dome. V bezpečnej zóne stráženej policajtmi, no a takýchto zón bolo v meste veľmi veľa. Naša bola stráženejšia oveľa viac, lebo v nej býval niekto ako „starosta“ oblasti. Dostala som krásnu izbu s vlastnou kúpeľňou. No proste lepšie ako vo vlastnom dome. Všetci doma hovorili anglicky, takže jazyková bariéra nebola žiadna. Vyhoveli mi po každej stránke. Boli ku mne neuveriteľne milí, priateľskí a pohostinní. Moja „mama“ mi po týždni povedala, že ma už berie ako svoju adoptovanú dcéru! Starala sa o mňa aj keď som ochorela. Behala, lietala, zháňala lieky a modlila sa, aby mi bolo lepšie. Toto boli chvíle, keď sa Vám zastaví čas, keď vidíte ako Mexičanom záleží na druhých hoc aj cudzincoch.

Naučila som sa, že niekedy musíte improvizovať, veľa krát musíte spojiť sily, hľadať kompromisy, a aj keď niečo nejde podľa plánu, zistíte prečo to tak nejde a aj takáto skúsenosť Vám niečo nakoniec dá. A keď to náhodou vyriešite, tak je to úplne to najlepšie. Aj keď sa v Mexiku stretlo veľa ľudí s inými zvykmi, s inými kultúrami, naučili sme sa jeden druhého počúvať, naučili sme sa čo je to tímová práca, naučili sme sa prijímať kompromisy, nehľadieť len na seba, myslieť hlavne na tie deti a na to čo chceme za sebou zanechať. Viac dávať ako prijímať….no to sa nám asi nepodarilo, pretože stále mám pocit, že obohatení sme ostali viac my – stážisti…celé Mexiko sa mi dostalo pod kožu!
Pracovali sme v súkromných školách. Niektoré boli chudobnejšie, niektoré boli vybavením na tom lepšie. Tie najdrahšie školy berú na jedno dieťa na mesiac 500 dolárov. Moja skupinka stážistov (Slovensko, Maďarsko, Peru a Brazília) sme boli v súkromných školách. Potom AIESEC mal ešte jeden projekt pre sirotince, ale tam sme sa my nedostali. Ten si viedla druhá skupina a tam boli baby z Číny, Ekvádora, Uruguaya a Columbie, ale často sme ich stretávali.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Mexiko, Daniela

Náš projekt mal štyri časti. Prvá časť bola predstaviť svoju krajinu, druhá časť mala názov Think green (ja som mala pripravené veci o ecoturizme, nejaké aktivity…každý mal nejaké tie svoje nápady, dostal triedu a viedol si hodinu niekedy sám, niekedy mu mohol ktosi pomôcť), tretia časť mala názov Business thinking (tu som mala tému apocaliptistický marketing a aktivity napr. ako nakresli čoho sa bojíš, vymeň si papier s kamarátom a ten ti má nakresliť nejaký produkt, ktorý si musíš kúpiť, aby si sa prestal báť…občas to bolo komplikované, hlavne keď tam niekto kreslil smrť a podobne veci, ale vždy sa dalo nejako pomôcť niečo vytvoriť) a posledná časť mala názov inovatívne myslenie (tam sme sa tiež zväčša len hrali, dali sme im modelové situácie, a spoločne museli nájsť nejaké riešenie, ako tú vec vyriešiť iným spôsobom)…Projekt bol veľmi zaujímavý, lebo sme si mohli na deti vymyslieť čo sme len chceli, samozrejme museli sme to odkonzultovať so „šéfmi“, ale tak tam nebol nijaký problém. A nakoniec to bola celkom dobrá sranda. A všetci nás mali radi, lebo sme boli iní a vraj kreatívnejší ako ich učitelia. Deti boli hrozné milé a hravé. Kde som všade v Mexiku bola? V podstate hlavné mesto-downtown, Chapultepec – jediný hrad v Mexiku, Antropologické múzeum s Aztéckym slnečným kameňom, mylne označený za kalendár?! Nájdete tu celu mexickú históriu! Ďalej štvrť Coyoacan – štvrť umelcov, kde žila aj slávna Frida Khalo, Garibaldiho námestie (Tequilla and Mezcal museum a Mariachi), Sonora market (Čarodejnícky trh), Xochimilco (mexické Benátky), Baziliku Panny Márie Guadalupskej (toto miesto navštívi každý rok milióny veriacich.) a keď budete mať šťastie uvidíte aj aztécku show…Acapulco a Teotihuacan pozná asi každý…tam proste musíte ísť, to je akoby čosi to najhlavnejšie čo musíte vidieť. Ja som potom ešte vyhľadávala miesta, ktoré nie sú až tak preplnené turistami. Navštívila som typické mexické dediny, kde na Vás doľahne tá celá ich atmosféra, akoby vystrihnutá z nejakej telenovely. Najviac ma prekvapila Huasca de Ocampo. Krásne miesto s vodopádmi, ktoré formovala láva, mesto Pachuca (banská tradícia…Vraj sa tam hral prvý futbal v Mexiku. Podstate ho sem priniesli Angličania, čo tu prišli pracovať do baní) alebo Puebla – dedina Cholula, kde sa nachádza najväčšia pyramída na svete (alebo aspoň to čo z nej ostalo…no krásny chrám na jej vrchu Vás dostane. Nenechajte si ujsť Valle de Bravo, miesto s krásnymi vodopádmi, jazerom a možnosťou vyskúšať paragliding. Ten som zatiaľ nevyskúšala, pretože som si zaumienila, že sa tam ešte vrátim!

Tak asi toľko zhruba. Dúfam, že som Vás trochu inšpirovala…A kto by teda chcel vyskúšať stáž v Mexiku – odporúčam AIESEC ESTADO DE MEXICO!!!

– Daniela, Mexiko, Global Volunteer