Články

Na potulkách Poľskom…

Cestovanie ma vždy fascinovalo, vždy som chcela vidieť všetko, o čom som čítala len v cestopisných príručkách, spoznávať krajiny, o ktorých sme mali možnosť dopočuť sa v škole len na hodinách zemepisu či dejepisu alebo sme začuli krátku správu o nedávnych aktuálnych udalostiach v tej-ktorej krajine na opačnom konci sveta vo večerných správach o siedmej…

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Poľsko, Veronika

Úspešne som ukončila školu a s diplomom v ruke som zrazu stála pred vážnym rozhodnutím – čo ďalej? Ako novopečená slečna učiteľka som však nechcela ihneď zakotviť v školských laviciach, chcela som načerpať nové skúsenosti, nájsť kúsok sebavedomia a najmä – robiť niečo, čo by malo zmysel, vyjadrené tým najstarším klišé – „urobiť svet aspoň o niečo lepším“…a tak som si myslela, že moje kroky povedú do nejakej dobrovoľníckej organizácie… ísť robiť dobrovoľníčku do vzdialenej krajiny a pomáhať ľuďom spôsobom, ako bude treba- to bol plán. Na moje veľké sklamanie som však zistila, že takýto proces nie je jednoduchý a už vôbec nie krátkodobý. Krátko na to som však narazila na AIESEC a odvtedy som už myšlienkami bola niekde v Južnej Amerike a moja nádej zasa ožila. Rozhodovanie sa však nikdy nie je jednoduché, o to viac, keď sa vám každý snaží dávať rady ako by ste mali po ukončení univerzity žiť a kde by ste mali pracovať.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Poľsko, Veronika

Ako to však už často býva, pôvodné plány sa veľmi rýchlo menia…čakala som na odpoveď z viacerých projektov a vtedy som si povedala – teraz alebo nikdy, odkiaľ príde prvá odpoveď, tam pôjdem na stáž- a zvíťazilo Poľsko – najspontánnejšie rozhodnutie v mojom živote…
Dostavili sa obavy a neistota ale nebol na ne čas. A odrazu som už sedela v autobuse do Hradca Králové odkiaľ som mala ísť do Wroclawu. Ako sa to však občas stáva, ani moja cesta nemala byť bezproblémová a ja som odrazu musela o desiatej večer sama v Hradci Králové s batohom na chrbte plnými kuframi vymýšľať náhradný plán ako sa dostať do miesta môjho určenia. A tak som okúsila služby Českých železníc, napoly prespala noc na stanici v Pardubiciach a v duchu súcitila so všetkými bezdomovcami, ktorých som kedy stretla… Nemala som však dôvod vzdať sa, a tak keď som ráno opäť nastúpila do vlaku a po niekoľkých hodinách konečne dorazila do Wroclawu, kde ma na stanici čakali Damian a Dawid z AIESEC, zo srdca mi padol obrovský balvan a povedala som si, že po tomto už nejaká stáž bude hračka. Tu sa teda začína MY AIESEC STORY.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Poľsko, Veronika

Do tohto projektu sa zapojilo ešte ďalších päť ľudí – chlapec a dievča z Číny, dievčatá z Ukrajiny, Brazílie, Rumunska a ja – Slovenka. Iba postupne sa dozvedáme čo všetko nás vlastne čaká, popis projektu je totiž len teória, ktorú treba uviesť do praxe… Sme teda rozdelení do dvoch tímov – ja zostávam s Tinou a Mary, dievčatami z Číny a Ukrajiny, ktoré mi v najbližších týždňoch budú ako sestry… A tak večerným vlakom cestujeme už len my tri mušketierky do Legnice, ktorá sa má stať naším novým domovom na nasledujúci (náš prvý) týždeň v Poľsku. Náš cieľ – katolícke gymnázium. Bývame v chlapčenskom krídle internátu, kde sa po večeroch z izieb ozýva skutočne kvalitná hudba a my dievčatá nemôžeme inak ako sa schuti smiať. Dostávame rozvrh hodín a tiež plán práce- zopár prezentácií o našich krajinách a kultúre v angličtine. Žiaci sú spočiatku plachí a občas nepozorní, lebo nerozumejú anglicky tak ako by chceli a potrebovali… a takto sa my, stážistky, dozvedáme viac i o vyučovaní jazykov v Poľsku. Rýchlo si zvykneme na školu, učiteľov a žiakov, všetko veľmi milých a ochotných ľudí a odrazu zisťujeme, že už uplynul celý týždeň a my sa pomaly ale isto musíme zasa sťahovať. Plán je totiž jasný- každý týždeň iné mesto, iná škola, iní žiaci. A tak sa s obavami a ľútosťou vyberieme ďalej a na týždeň sa stávame obyvateľkami mestečka Jawor. V škole ale aj po vyučovaní máme denne toľko aktivít, že večer unavené ale šťastné padáme z nôh do čisto nových perín.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Poľsko, Veronika

Kultúrny šok, pred ktorým nás varovali je najväčší asi len pre Tinu z Číny, ktorej pri každej príležitosti vysvetľujeme, že tento trojuholníček je typ syra a toto je šunka… vždy končiac spoločnými výbuchmi smiechu 😀 I napriek tomu, že zažívame „time of our lives“ , občas na nás doľahne i homesick chvíľka. Tu sa však ukáže skutočné opodstatnenie práce v tímoch, pretože sme si jedna druhej oporou. Keby som mala písať o všetkých našich dobrodružstvách, výletoch, žiakoch a situáciách, s ktorými sme sa stretli počas vyučovania i po ňom, asi by som musela napísať celý román. Keď sa v myšlienkach vraciam do Poľska, vidím krásnu krajinu, milých a nesmierne pohostinných ľudí, spomeniem si na to, ako sme počas vyučovania v rámci tvorivej chvíľky tancovali na Gangnam Style, na naše nekonečné cestovanie a víkendové návraty do Wroclawu, kde sa pre nás vždy napokon našlo nejaké ubytovanie, i keď to občas nevyzeralo práve ružovo, na náš výlet do Krakowa, na naše posedy v McDonalde na hlavnom námestí vo Wroclawe, na to, ako som po troch týždňoch zistila, že rozumiem po poľsky a dokonca som sa odvážila aj komunikovať v tomto ďalšom, slovanskom jazyku, na chutné poľské polievky a slávne „pierogy“, na to, že bábovka sa po poľsky povie Babka…

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Poľsko, Veronika

Napokon mi nezostáva nič iné, len ešte v skratke bilancovať… všetko má svoj začiatok i koniec… čo mi dala stáž v naoko nudnom a obyčajnom Poľsku? Stretla som skvelých ľudí, ktorí ma privítali ako člena rodiny, skvelých žiakov, ktorí sa stali mojimi kamarátmi nielen na facebooku, skvelých ľudí, na ktorých nikdy nezabudnem pre každodenné maličkosti, ktoré sme spolu zdieľali… presvedčila som sa o tom, že namiesto holuba na streche môže byť napokon veľkou výhrou práve vrabec v hrsti, ktorý sa časom premení na krásnu labuť… naučila som sa, že treba ísť za tým čo chceme i keď máme občas strach, obavy, alebo bojujeme s nedostatkom odhodlania pretože ako sa vraví: „If it doesn´t challenge you, it will not change you…“

– Veronika, Poľsko, Global Volunteer