Články

Russian „out of comfort zone“

Zažila som neskutočné leto na stáži v Rusku a mesto Saratov, tak ako ľudia v ňom mi neskutočne prirástli k srdiečku.Vycestovali sme dve baby zo Slovenska na rovnakú stáž, čo sa nestáva tak často, ale ja som bola veľmi vďačná, že 3000 km od domova mám aspoň niekoho, kto je tam so mnou. 🙂

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

V prvom rade sme zrušili stereotypy panujúce o tejto krajine:

  • Nie každý Rus je obrovský svalnáč
  • Nie, Rusi sa neprechádzajú po ulici so zbraňami
  • Nie, nie sú na každom rohu opití Rusi. Dokonca, my sme mali možnosť vypiť si s nimi len asi tri krát
  • Dá sa im dôverovať a sú milí, starostliví
  • Rusko nie je len o matrioškách a vodke

Pricestovali sme do neskutočne krásneho mesta Saratov, ktoré sa nachádza európskej časti Ruska. Je to obrovské mesto (však ako všetko v Rusku) a známe je vďaka mostu, ktorý bol svojho času najdlhším na svete. Má približne 4 km a spája mestá Saratov a Engels. Kultúrny šok sa dostavil už po príchode, keď sme zbadali dopravu. Nechápavo a zvedavo sme sa pozerali na všetky strany z „mini busu“- cesty boli prepchaté autami a tie sa správali, ako keby mal každý vodič svoje vlastné pravidlá. Trúbili na seba navzájom a šli jedno cez druhé bez akéhokoľvek systému.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Spomínaný „mini bus“ sa volá v Rusku mašrutka a je to veľmi obľúbený dopravný prostriedok. V menších dedinkách stačí, že ľudia prídu na najbližšiu hlavnejšiu cestu alebo ulicu a zakývajú na šoféra. Po nastúpení a usadení podajú peniaze po ostatných cestujúcich a výdavok sa im vráti rovnako. Hovorí sa: „Adeen billet pazalustah“. Mne osobne to spôsobovalo veľkú radosť, že som vedela pýtať lístok, tak som neskôr pýtala pre celú cestujúcu skupinu len ja. 🙂

Dostala som sa do veľmi milej „host family“, kde bola dcéra približne v mojom veku (dokonca s podobnou angličtinou). Prepustila mi celú svoju izbu a zatiaľ spávala na gauči. Dorozumievali sme sa rukami- nohami a po určitom čase sa už stačilo len jedna na druhú pozrieť a vedeli sme… bola veľmi starostlivá, keďže v Rusku nikdy nemáte dostatok informácii, veľa krát ma sprevádzala a vyzdvihla, aby som bezpečne prišla domov.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Naša prvá „zoznamovacia“ cesta viedla do Victory parku, ktorý je obrovskou expozíciou vojnových zbraní, prostriedkov, tankov, lietadiel, áut, ale taktiež poľnohospodárskych strojov, tradičných domov ukazujúcich rôzne architektonické štýly a maľby. Ďalej sú tu pamätníky, monumenty, zákopy, v ktorých žili ľudia počas vojny a kusy odlomených lietadiel, na mieste, kde v skutočnosti dopadli. Najsilnejším momentom však bola prehliadka vlaku, v ktorom je všetko ponechané tak, ako za II. Svetovej vojny keď lekári poskytovali zdravotnú pomoc chorým a zraneným. Na samom vrchu sa nachádza 40 metrový pamätník nazvaný „Žeriavy“, ktorý je venovaný obetiam II. Svetovej vojny. Človeku sa z tohto miesta naskytne neuveriteľný pohľad na celé mesto. Nezabudnuteľné.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

V Saratove sme sa stretli s ostatnými stážistami z krajín India, Brazília, Rakúsko, Poľsko, Čína, dokonca Česká republika. Spolu sme chodili po pamiatkach, kostoloch, hrať spoločenské hry a stolný futbal do podnikov. Mali sme možnosť navštíviť Ruský tradičný cirkus, ktorý bol famózny (nevystupovali zvieratá! Len ľudia- akrobati). Ak pôjdete raz do Ruska, nenechajte si to určite ujsť! Taktiež sme si vyskúšali stanovanie, člnkovanie, kúpanie sa vo Volge. Každý deň bol na pláne pestrý program a počasie nám prialo, prišli sme v čase najväčších horúčav.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Po dvoch týždňoch strávených v Saratove a po absolvovaní kontrolných zdravotných vyšetrení sme cestovali do detského letného táboru Samgradu. Uvítalo nás vyše 200 detí a bolo to veľmi milé. Najlepšie však na tábore bolo to, že sa nachádzal uprostred prírody (nablízku bol akurát malý obchodík a pár domčekov), bez mobilného a internetového signálu. Deti mali veľa záujmov, krúžkov, ktorých sme sa zúčastňovali s rovnako detskou radosťou aj my. Vyrobili sme si masky, vyšívali, maľovali, strihali a lepili, tancovali ruský tradičný tanec, hrali rôzne športy. A každý večer bolo predstavenie prichystané deťmi a ich „važatmi“, vyhlásenie víťazov dňa a diskotéka. Bolo to skvelé načerpanie energie, oddýchnutie od všetkých bežných starostí v uponáhľanom svete, akési zastavenie sa a vychutnanie leta a života.

Po skončení tábora sme sa vrátili na zostávajúce dni do Saratova, kde sme bývali u druhej „host family“ a už sme boli dostatočne „okukané“, aby sme boli samostatnejšie a dokázali sme cestovať samé. Stretávali sme sa z väčšími deckami z tábora a s ich učiteľmi krúžkov v meste a tí nás zaviedli na miesta, kde sme ešte pred tým neboli. Navštívili sme múzeá, kostoly, môj najobľúbenejší park pri Volge. Oslávila som svoje narodeniny v troch časových pásmach- mala som telefonát z Indie, že podľa ich času už oslavujem, gratulovali mi v Rusku a taktiež o pár hodín na to zo Slovenska. 🙂

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Po šiestich týždňoch sa naša stáž chýlila ku koncu a chystali sme Global Village, čo bola veľmi príjemná skúsenosť. Konalo sa to v parku, každá krajina sme mali vlastný stolík s pripravenými tradičnými suvenírmi, prezentáciou, koláčikmi, a rozprávali sme sa s každým, kto sa pri nás zastavil. Na konci dňa sme sa už museli so všetkými rozlúčiť, lebo sme odchádzali do Moskvy.

V Moskve sme strávili dva dni plné chodenia, objavovania, fotenia a zaprisahania, že sa tam ešte vrátime. Neskutočné mesto, ktoré ohromí svojou krásou, veľkoleposťou a Ruskou eleganciou. Najkrajšia metropola, na ktorú sú Rusi právom hrdí.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Andrea

Keď som odchádzala na kultúrnu stáž nemala som ani tušenia ako veľmi ma to zmení. Byť odkázaný úplne sám na seba, bez toho, aby vám do pár minút prišla hodiť „záchranné koleso“ vaša rodina alebo blízky. Vždy som si myslela, že cestovanie je len výsadou bohatých, čo si to môžu dovoliť, ale opak je pravdou. Cestovať môže každý kto chce a nebojí sa prekročiť vlastné hranice, ako sme to my nazvali prekročiť „zónu komfortu“. Pre mňa osobne to teda bolo o prekročení hraníc, prekonaní seba samej. Povedala som si, že už keď som sa nestratila v obrovskom Rusku, už sa asi nikde 🙂 . Rusko mi dalo veľa skúseností do života, vedomosť, že žiť sa dá aj inak ako ponáhľať sa za povinnosťami a prácou. Naučilo ma skromnosti a užívania si života. Taktiež mi dalo veľa skvelých ľudí, či už Rusov alebo ľudí z iných kultúr, priateľstvá, ktoré cez skype fungujú dodnes a dúfam, že ešte dlho budú. A raz ich rada uvítam doma na Slovensku alebo sa vrátim do Saratova, pozrieť sa z mosta na Volgu!

– Andrea, Rusko, Global Volunteer

V Rusku nie je až taká zima

Ahojte! Minulé leto som strávila na kultúrnej stáži v Rusku. Pri tomto slove asi mnohých „zamrazí“, pretože väčšina ľudí si predstaví Sibír a celodenné jedlo v podobe ruskej vodky na raňajky, obed a večeru. Ja som i však napriek rôznym stereotypom napokon rozhodla túto šancu využiť a zapojila som sa do projektu It´s up to you, kde som pracovala ako animátorka na mládežníckom tábore. Keď sa pozriem spätne na tento môj pobyt, vidím v ňom veľa prínosov nielen pre mňa, ale i pre ľudí, s ktorými som mala možnosť sa spoznať. V prvom rade by som chcela poradiť tým, ktorí sa ešte iba rozhodujú, či niekam pôjdu – nebojte sa!

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Už pri samotnom výbere stáže nejako intuitívne vytušíte, čo by mohlo byť pre vás to „pravé orechové“ a za tým si rozhodne choďte. Ak vás projekt zaujme, zapojte sa do neho. Moja stáž mi pomohla hlavne v tom, aby som sa stala samostatnejšia – veď povedzme si, byť sama na Moskovskom letisku nie je žiadna sranda – zažila som situácie, v ktorých som si otestovala to, ako viem reagovať na to, čo sa deje okolo mňa a to mi pomáha i teraz po stáži, keď treba niečo zariadiť, niekam ísť – som rozhodnejšia a nebojím sa tak ako predtým.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Ďalšiu vec, ktorú som si uvedomila na samotnom pobyte je to, že na svete je naozaj toľko krásnych miest a predovšetkým toľko dobrých ľudí – naozaj som zažila mnohé situácie, v ktorých som sa o tom presvedčila. I napriek niekoľkotisícovej vzdialenosti od Slovenska, som tu našla ľudí, o ktorých si teraz myslím, že keby som ich nespoznala, môj život by bol ochudobnený o také krásne priateľstvá, ktoré pretrvávajú až doteraz. Počas stáže som si taktiež uvedomila, aké mám hodnoty, čo je pre mňa skutočne dôležité a čo nie.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Človek si myslí, že má nejaké hodnoty, ktoré nie sú pre neho príliš dôležité, ale keď sa ocitne na nejakom inom mieste, uvedomí si, že niektoré z nich by predsa len posunul na vyššie priečky. Ja som si konkrétne uvedomila, že som hrdá na to, že som Slovenka a že moja viera je pre mňa dosť dôležitá. Samozrejme, zažila som aj „čierne dni“, kedy som chcela odísť, lebo nič sa mi nepáčilo, všetko bolo zlé – ale taký pocit poznáme asi všetci z nášho každodenného života. Myslím si, že to dobré niekoľkonásobne prevýšilo drobné nedostatky, ktoré nastali. A po príchode na Slovensko som mojim kamarátom a známym aspoň mohla povedať, že v Rusku nie je až taká zima, ako si každý myslel, keď som tam išla a že som nedostávala vodku na raňajky, obed a večeru.

– Lucia, Rusko, Global Volunteer

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Rusko, Lucia

Rusko – majestátna krajina plná rozporov

Rusko by som mohla zhodnotiť troma slovami – majestátna krajina plná rozporov, kaviáru a vodky.  Moja stáž bola konkrétne v „malom“ dvojmiliónovom mestečku zvanom Rostov-on-don, ktoré je preslávené broskyňami (tie však neboli len na zemi, ale prilepené aj na našich putovných topánkach). Kedysi to bolo vraj najnebezpečnejšie mesto Ruska, čo sme sa dozvedeli od miestnych pri pohári sektu (kód pre vodku). Naše prvé dni boli sprevádzané rozličnými pocitmi, ktoré sme spracovávali so smiechom, pretože sme postupne objavovali náturu ruského ľudu a ich tradície. Ako jeden z mnohých príkladov môžem uviesť  rannú prechádzku časťou mesta, v ktorej sme bývali a počas ktorej sme zrazu zbadali starého pána ako robí work out na detskom ihrisku, stretli sme staré dámy v klasickom oblečení, ale rovnako kde-tam stála obrovská vila so zaparkovaným nablýskaným autom ako keby bolo len vytrhnuté a omylom umiestnené do tejto časti mesta.

Pred cestou na stáž som si „vygooglila“ mnoho informácií, ale viete ako to býva. Kultúrny šok prišiel tak či tak a ja som sa pustila od objavovania nefalšovanej ruskej kultúry. Predsa takto si vytvárate vlastné zážitky a vlastné príbehy. A náš vlastný príbeh začal hneď potom, čo sme spoznali nášho buddyho, u ktorého sme bývali v  malinkom jednoduchom domčeku.  Napriek obavám, že Rusi budú chladní a nedôverčiví, ako sa o nich hovorí, nás veľa krát potešili širokými úsmevmi, čo nás len zahrialo na duši.

Ako vyzeral náš prvý týždeň plný spoznávania? Varili sme si tradičné jedlá a ochutnávali sme ruské sladkosti a prvýkrát pili kvas nazývaný aj „ruská cola“ – prírodný osviežujúci nápoj, ktorý je predávaný v stánkoch a robený ručne. Ide o spojenie chuti čierneho piva, kofoly a kombuche (kvasený nápoj z čajovej huby). Hoci to pre nás  nebola prirodzená chuť, po prehliadke mesta na bicykloch nás to dokonale osviežilo. Po všetkých zoznamovacích večierkoch, karaoke akciách a iných večerných prechádzkach po meste,  nastal čas rozdeliť sa a putovať do jednotlivých campov pre deti, s ktorými sme mali pracovať.

V campe to bolo rôzne. Niekedy nám dali najavo, že sme cudzinci ale dostalo sa nám aj veľa pochvaly a dospeli sme k vzájomnému porozumeniu. Ďalším problémom bol aj počiatočný strach samotných detí,  práve z toho, že sme cudzinci a predstavujeme niečo neznáme, niečo s čím sa ešte nestretli a nevedeli ako majú reagovať. Avšak netrvalo dlho a jazyková bariéra a ich nedostatok znalosti angličtiny neboli žiadnou prekážkou a deti nás začali rešpektovať a začali nachádzať chuť do učenia angličtiny hravou formou.  Bolo úžasné pozorovať aký vplyv sme na deti mali a ako veľmi túžili tráviť čas práve s nami – s piatimi cudzincami.

Musím povedať, že práca s deťmi je vyčerpávajúca, ale zároveň obohacujúca. Neučili sme len my ich, ale veľakrát sme sa učili my od nich. Detské vnímanie sveta a nevinnosť, ktorú sme videli nás mnohokrát prinútila premýšľať nad nami samými. Po troch týždňoch však naša práca v campe pomaly končila a my sme si uvedomili, že sa musíme pobrať späť do reality. Cestou sme spomínali ako sme sedeli na pláži a smiali sa nad bizarnosťou, ktorú sme mali pred sebou – traktor v mori, ktorý ťahal loď, dievča, ktoré jazdilo po pobreží a šlo sa spolu s koňom osviežiť do mora, čajky, ktoré nám neustále pílili uši a mnoho ďalších príbehov.

Naša pôsobenie v Rusku však nekončilo a my sme sa rozhodli, uskutočniť cestu – Moskva-Petrohrad-Sochi. Napriek tomu, že v Rusku radi obľubujú vetu – „it’s Russia“ ako vysvetlenie na všetko nevysvetliteľné, cestovanie bolo nezabudnuteľné.

Na záver by som rada dodala jeden citát od Abrahama Lincolna: „Nezáleží na počte rokov, ktorých ste sa dožili, ale na rokoch, ktoré ste naozaj žili.“  A môžem povedať, že  práve toto obdobie strávené v Rusku bolo tým kedy sme žili naplno.

– Beáta, Rusko, Global Volunteer