Články

Ukrajina a stereotypy, ktoré sa zbúrali

Volám sa Peťo a len pred pár dňami som sa vrátil z mojej stáže na Ukrajine. Môžete si pomyslieť „pane bože Ukrajina”, tá post sovietska krajina, kde sa asi nič nezmenilo od pádu socializmu, kde hlavným zdrojom obživy je vodka 😀 Asi takéto názory som počúval od známych, keď sa dozvedeli o mojich plánoch. Ja som bol osobne už znudený cestovaním po západnej a strednej Európe, no nikdy som nevycestoval na východ a tak som chcel zistiť aký je tam život a čo je pravdy na tých stereotypoch.

Môj projekt začal v januári 2014, keď sa nepokoje v Kyjeve stupňovali a v krajine prebiehala revolúcia. Už v lietadle som stretol milých mladomanželov z Kyjeva, ktorí mi počas celého letu objasňovali tamojšiu situáciu. Celé ma to natoľko zaujalo, že po pristáti som sa šiel pozrieť na Maidan aby som sa presvedčil vlastnými očami ako to tam vyzerá. Videl som tam množstvo stanov, vedľa nich naukladané drevo, ľudia v maskách alebo prilbách pobehujúci okolo, či skupinky ľudí popíjajúcich čaj a vášnivo diskutujúc o vývoji situácií. Ako by bolo povedané, títo ľudia nemali už kam ísť, boli už monitorovaný vládou a ak by sa vrátili domov tak by boli okamžite zatknutí a uväznení, preto ich jediná nádej bola vytrvať a zosadiť súčasného prezidenta. Pripomínam, že teploty sa pohybovali okolo -10 až -15 stupňov.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ukrajina, Peter

Po tomto zážitku som, ale odcestoval do Dnepropetrovsku, kde sa realizoval môjprojekt. Pracoval som v multikultúrnom prostredí so stážistami z Tadžikistanu, Brazílie, Gruzínska a Turecka. Bolo to niečo nové a úžasné, lebo dovtedy som stále stretával len ľudí z Európy a zrazu som mal príležitosť sa dozvedieť viac o Ázijských kultúrach. Spolu sme vytvorili úžasný kolektív, trávili sme spolu každé popoludnie a všetci voľnočasové aktivity.

Počas týchto 6 týždňov som vyučoval na škole malé i staršie deti. Hneď prvý deň ma vrelo privítali a počas všetkých hodín som mal pocit, že ich hodiny so mnou bavia. Najviac som si užíval hodiny so staršími deťmi (16-17 rokov), s ktorými som rozoberal témy ako teamwork, presentation skills, leadership… Tieto hodiny vyžadovali omnoho viac prípravy a boli i väčšou výzvou pre mňa. Snažil som sa im ich naplniť zábavnými aktivitami, prostredníctvom ktorých pochopia podstatu témy a hlavne niečo si z toho odnesú. Najväčšia odmena pre mňa bolo, keď mi po hodine resp. v priebehu celého projektu ďakovali za veľmi zaujímavé hodiny.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Ukrajina, Peter

Na Ukrajine sú veľmi populárne minibusy tzv. mašrutky. Zaujímavá je cena, tá je konštantná, vždy platíte 3 grivne a tie nemusíte platiť priamo vodičovi, ale ich dáte osobe sediacej pred vami a ona ich pošle vodičovi, 🙂 čo je na Slovensku nepredstaviteľné, u nás by tie peniaze nikdy nedorazili k šoférovi. 😀 Počas prvých dní bolo pre mňa ťažké cestovať v nich, lebo väčšina nemá kúrenie a pri nízkych teplotách zamrznú okná a vy vôbec nič nevidí. Teda neviete posúdiť kedy máte vystúpiť. Tak každý len zoškrabkáva kúsky ľadu nechtami aby si spravil malé kukátko z autobusu 😀 Cestovanie mašrutkou odporúčam sám som v nich zažil niekoľko zábavných zážitkov.

Osobne som so svojou stážou nadmieru spokojný. Projekt bol zorganizovaný veľmi dôkladne a i komunikácia so školou bola veľmi dobrá. Dali mi voľnú ruku počas hodín, aby som si ich prispôsobil ako som uvážil za vhodné. Počas stáže som býval u jednej úžasnej rodiny. Boli veľmi pohostinný, milý a prežili sme spolu veľa príjemných a vtipných chvíľ. Počas tých týždňov mi prirástli k srdcu a veľmi rád by som ich navštívil znovu.

Ukrajinci sú národ, ktorý rád sníva a dúfa v lepšiu budúcnosť. No vie sa i vzoprieť a prejaviť svoj názor aby bol vypočutý. No i napriek zlej situácií, v ktorej sa nachádzajú sa vedia pozrieť na vec s nadhľadom a spraviť si zo situácie humorný príbeh. Pomohli mi uvedomiť si lepšie hodnotu vecí, ktoré sú pre nás tak samozrejmé, že im neprikladáme žiadnu dôležitosť. Ukrajina sa stala pre mňa jednou z mojich najobľúbenejších miest, kam sa určite v blízkej budúcnosti znovu vrátim.

– Peter, Ukrajina, Global Volunteer

Ukrajina – odlišná kultúra „za rohom“

Ahojte, volám sa Mišo a v lete som sa zúčastnil šesťtýždennej stáže v rámci programu Summer language school, ktorý prebiehal v meste Černovice na juhozápade Ukrajiny. Mojou úlohou bolo čo najlepšie poskytnúť študentom základy anglického jazyka, o čo som sa snažil najlepšie ako som vedel. Prvé dni to bolo náročné, pretože ešte nikdy v živote som nebol na druhej strane triedy, a síce v pozícii učiteľa. Bolo to však veľké plus, pretože som sa mohol vcítiť do kože človeka, na ktorom po zavretí dverí miestnosti spočinie veľa párov očí a zrazu sa musí plne sústrediť. Časom sa ale atmosféra uvoľnila a už to išlo ľahšie, medzi študentmi som si našiel nových priateľov, tak ako aj na pobočke AIESEC v Černoviciach.

Spoznal som veľa nových ľudí, nádherné mesto ma očarilo jeho krásou a kultúrou, na každom kroku boli priateľskí, príjemní ľudia a pre mňa jedno z najväčších pozitív ako som už vyššie spomenul – dalo mi to veľa skúseností do života čo sa týka ako jazykov, komunikácie s novými ľuďmi, spoznávanie novej kultúry, ktorá verte mi, bola mierne odlišná od tej slovenskej, hoci je Ukrajina len tu „za rohom“.

Spolu so mnou tam boli ďalší traja stážisti, a to Sebastian z Kolumbie, Sheng  (bola rada, keď sme ju volali Lotus) z Číny a Yair z Mexika (pričom na prvý pohľad by človek povedal, že je Yair z Indie alebo Pakistanu, hold, aj preto je cestovanie jedna z najzaujímavejších vecí v živote, a to, že stretávate rôznych ľudí z rôznych krajov). Som rád, že som ich všetkých spoznal a zároveň sme si sľúbili, že sa ešte niekedy stretneme, a to i s ľuďmi z tamojšieho AIESEC, ale sami sme všetci vedeli, že je to viac-menej nereálne.

Zážitkov mám odtiaľ veľa. Jedným z nich bolo aj cestovať každé ráno v 30-stupňových horúčavách v Maršrutke, čo je krátky spravidla žltý autobus, ktorý bol preplnený ľuďmi. Dobrodružstvo spočívalo najmä v tom, že šoféri jazdili ako vo filme Rýchlo a zbesilo. Šofér mal v hlave nastavený multitasking, tzn. vedel sa naraz sústrediť na jazdu pred sebou, vydávať mince cestujúcim, hovoriť do telefónu aj s cestujúcim vedľa neho a zároveň trúbiť na ostatné vozidlá v premávke. Hotové dobrodružstvo.

Po stáži som na rozdiel od mojich kolegov (stážistov) už veľa po Ukrajine necestoval, išiel som len do Ľvova a odtiaľ naspäť domov cez Poľsko. Ľvov je nádherné mesto vysoko ovplyvnené jeho históriou, v ktorom sme strávili tri dni, po ktorých som sa po niečo viac ako šiestich týždňoch s novými priateľmi, s ktorými som bok po boku strávil pekné a zaujímavé chvíle, rozlúčil a vrátil sa domov.

Vrelo odporúčam hocikomu vydať sa na takúto stáž, kto chce vidieť svet vlastnými očami a inšpirovať sa všetkým tým, čo je tam vonku. Určite to stojí za to.

– Michal, Ukrajina, Global Volunteer