Články

Ako ma šokoval Vietnam a prečo som sa do neho zaľúbila

Elena, Vietnam

Elena, Vietnam

Takto pred rokom som sa vrátila domov z Erazmu v Nemecku, kde som študovala pol roka, a uvedomila som si jednu vec. Európa je pre mňa príliš malá. Kultúrne rozdiely sú zanedbateľné a potrebujem zažiť poriadnu zmenu. Rozhodla som sa preto, že mojou prvá pracovná skúsenosť po skončení štúdia by mala byť nielen zaujímavá a vyzývavá, ale aj dobrodružná a iná.

Iná. Keď som sa zamyslela, čo si predstavujem pod slovom „iná“, uvedomila som si, že chcem cestovať a spoznávať odľahlé miesta. Mimo Slovenska. Mimo Európy. Vybrala som si stáž v Ázii. Nikdy predtým som v Ázii nebola a ako študentka som si nemohla dovoliť dovolenku v tak ďalekej zemi.

Elena, Vietnam

Elena, Vietnam

Po necelých dvoch týždňoch hľadania som dostala prácu v Hanoji, hlavné mesto Vietnamu. O Vietname som doposiaľ vedela len z amerických filmoch a zo školy. Tak prečo nie?

Predtým, ako som priletela do Vietnamu, prečítala som si nejeden článok o ich odlišnej kultúre, náboženstvách a ich dejinách. Videla som veľa dokumentov o živote v Hanoji, no napriek tomu som sa pripravovala na kultúrny šok, ktorý som mala zažiť. A naozaj sa tak stalo.

Bola som šokovaná, akí priateľskí a otvorení ľudia ma privítali. Ako ma považovali od začiatku za ich kamarátku a pomáhali mi vo všetkom, keď som len naznačila, že by som s niečím mala mať problém. Bola som šokovaná, že ako čerstvá absolventka univerzity absolvujem od prvého týždňa tréningy spolu s manažérmi firmy, pre ktorú mám pracovať iba rok. Že sa ma hlavný manažér pýta na moje názory ako zlepšiť chod ich organizácie, a že som bola zahrnutá do procesu rozhodovania vo veciach, pre ktoré by som v Európe musela mať niekoľko rokov skúseností. Bola som šokovaná ich domácou kuchyňou a chuťami, ktoré kombinujú na tanieri. Hygienou v miestnych reštauráciách, hustou dopravou na uliciach, či faktom, že keď chcem ísť do obchodu, musím sa vyzuť pred dverami a vkročiť doň bosá. (Moja firma nie je výnimkou – všetci pracujeme bosí.)

Moje očakávania kultúrneho šoku zahŕňali vyššiu vlhkosť vzduchu, neznesiteľný smog a špinavé ulice. Na moje prekvapenie tieto veci sa ukázali byť len zrnkami piesku.

Ak sa cítite byť neistá či cestovať alebo ostať v prostredí, ktoré dobre poznáte, opýtajte sa sami seba, kedy ste naposledy niečo robili po prvýkrát.

Elena, Vietnam

Elena, Vietnam

Ak by ste sa opýtali mňa… Prvýkrát som šoférovala motorku. Prvýkrát som jedla chobotnicu. Prvýkrát som varila vietnamské jedlá. Prvýkrát som navštívila 5000 rokov starý chrám. Prvýkrát som prechádzala cez dvojprúdovú cestu, na ktorej išlo vedľa seba 10 motoriek (niektoré aj v protismere), a ktoré nespomalili ani náznakom, keď som chcela prejsť. Prvýkrát som úspešne zjednávala cenu s taxikárom bez toho, aby on hovoril po anglicky a ja slovko po vietnamsky. Prvýkrát som jedla cukrovú trstinu ako zákusok a pila vajcovú kávu… Takto by som mohla pokračovať do nekonečna. Každý deň zažívam malé kultúrne šoky a každý deň robím niečo prvýkrát. Nakupovať potraviny sa odrazu stalo dobrodružstvom.

Nemôžem vám opísať výhody života vo Vietname, ak ste ich nezažili. Môžem len dodať, že je to úžasný pocit, keď si vás na ulici fotia ako celebritu a v peňaženke máte milióny…

Elena

Nezabudnuteľná stáž vo Vietname

Toľkokrát za život som nebola v úžase ako za tých 10 mesiacov vo Vietname. Kultúra tak odlišná od našej, že budem mať čo robiť, aby som sa so svojimi postrehmi zmestila do stanoveného rozsahu. O tom, že to bude „life changing experience“ som bola presvedčená už keď ma na stáž do Ho Chi Minh City (ďalej len HCM) prijali. Napriek tomu, že som vedela, že idem do iného sveta, realita bolo omnoho pôsobivejšia.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Vietnam, Katarína

Na prvý kontakt s „odvšadiaľ smernou“ dopravou nikdy nezabudnem. Rovnako aj na môjho prvého vietnamského taxikára, ktorý si odo mňa za jazdu vypýtal 400.000 dongov namiesto 150.000. Dnes sú to len úsmevné spomienky, ale vtedy to boli nové skúsenosti, na základe ktorých som začala spoznávať tamojšiu kultúru. Keď sa teraz vraciam v spomienkach do obdobia vo Vietname, vizualizujú sa mi nasledujúce charakteristické pohľady: pouličné reštaurácie s detskými plastovými stoličkami a stolmi na chodníkoch; kvantá motoriek (ktoré idú v zdanlivom chaose, ale keď sa človek na dopravu zahľadí, je mu jasné, že ide o efektívny systém, v ktorom sa vypĺňa každá príležitosť); usmievaví ľudia na ulici, ktorí ma zdravia, poprípade vydajú nejaký zvuk; deti s prekvapeným pohľadom; autobusy, ktoré vám na zastávke len pribrzdia; ženy umývajúce riady v lavóroch na ulici; pobehujúce potkany, hydina a šváby po ulici; veľký pavúk s hniezdom v mojej kuchyni; dary mora na dennej báze; čerstvé, očistené a nakrájané ovocie predávané na uliciach; lacné pivko; úžasná káva s kondenzovaným mliekom a ľadom; pláže; rôznorodá príroda; roľníci v „cone heads“ po kolená v ryžovom poli a pracujúci na slnku; miestni ľudia ponukajúci ovocie vo vlaku skôr nám cudzincom ako vietnamskému dieťaťu; vynikajúca kuchyňa plná čerstvých ingrediencií; atď.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Vietnam, Katarína

Rovnako som sa tam stretla s menej príjemnými pohľadmi a situáciami, ktoré odrážajú pomery a nedávnu drsnú minulosť tejto krajiny: žobrajúci, vyziabnutí ľudia (v tričkách ako je napríklad Ralph Lauren); povojnová generácia s rôznym druhom postihnutia a degenerácie; predajcovia a poskytovatelia služieb, ktorí majú nielen pre cudzincov známu stratégiu aj 100% zvýšenia cien. Avšak s úsmevom a nadhľadom sa s nimi poväčšine dalo dohodnúť na uspokojujúcom kompromise.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Vietnam, Katarína

Jedným z dôvodom, prečo som išla na stáž bola zahraničná pracovná skúsenosť, a tak aj zlepšenie úrovne anglického jazyka. Tento cieľ sa veľmi ľahko naplnil tým, že som angličtinu používala cez deň v práci a navečer s ostatnými stážistami na všelijakých párty aktivitách. Mojou náplňou práce bolo zvyšovať úroveň anglického jazyka v tíme, návrhy na vylepšenie webovej stránky, tvorba promo materiálov a administratíva. Čiže som v celku mala čo robiť. Napriek tomu som chcela viac, tak ma vietnamskí AIESEC-ári zapojili do dobrovoľníckeho projektu o sexuálnej výchove v detskom domove. Vďaka ostatnému dobrovoľníckemu projektu pri hraniciach s Kambodžou som sa s inou stážistkou dostala do miestnych novín. Tiež som si našla ďalšiu prácu, a to výučbu anglického jazyka na univerzite. Výučbou cudzieho jazyka sa tam dá pekne zarobiť. Mnohí cudzinci tam za lektorský plat vedú veľmi pohodlný život pri nízkych nákladoch.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Vietnam, Katarína

Prístup AIESEC-árov hodnotím na výbornú a som rada, že som sa na stáž rozhodla ísť práve cez AIESEC. Je skutočne veľmi príjemné, ak vás po prílete na letisko niekto čaká.  V prvé dni vás oboznámi so všetkým, čo treba o danej krajine/meste vedieť a zoznamuje vás s prostredím a ľuďmi. Takisto boli vždy k dispozícii, ak som mala nejaký problém. Tiež sa snažili zgrupovať všetkých stážistov v danom meste. Môj pobyt v HCM bol aj preto taký úžasný, lebo som mala okolo seba super ľudí. Kolegov, stážistov a iných priateľov, síce z rôznych kútov sveta, ale chuť po multikultúrnosti, cestovaní a pive sme mali všetci rovnakú. Ja osobne som precestovala väčšinu krajín juhovýchodnej Ázie (Vietnam, Kambodža, Thajsko, Malajzia, Singapur, Myanmar, Laos) a ešte teraz mám z tých neuveriteľných zážitkov zimomriavky. Hlavne zo štipľavej kuchyne.

AIESEC Blog - Zahraničné stáže - Vietnam, Katarína

Vďaka tejto skúsenosti bol pre mňa rok 2013 rokom poznávania, získavania skúseností zo zahraničia, cestovania, žitia samej na seba v meste, kde mi málokto rozumel (body language bol silným nástrojom) a zážitkov s ľuďmi z celého sveta, ktorí zostali mojimi najbližšími priateľmi dodnes. Vo Vietname som nechala veľký kus svojho srdca. Určite sa tam raz vrátim, aby moje srdce bolo znovu celé.

– Katarína, Vietnam, Global Talent